Seriál o behaní 1. časť: Tri kroky k úspešnému štartu

Krok č. 1: zvoliť terén

Začať behať neznamená obuť si tenisky a vyraziť. Najmä ak ste začiatočníčkou, beh v uliciach po asfalte sa vám môže nepekne vypomstiť. Vybrať si správny terén je základ. Profesionálna bežkyňa Lucia Klocová odporúča behať po rovine na vhodnom povrchu. „Nie je dobrý ani tvrdý, ale ani primäkký povrch, najmä ak ste začiatočníčka a nemáte vybudované správne návyky na behanie,“ hovorí. „Cestičky v parkoch, lesoch, kde nie sú korene, štrkopiesok, ale aj škvara na dráhe sú ideálne. Ušetríte si tak svaly a šľachy na nohách.“

Asfalt nemusí byť vždy škodlivý, ale vyžaduje si lepšiu svalovú zdatnosť, vďaka ktorej minimalizujete záťaž na kĺby, preto sa pre začiatočníčky neodporúča. Rovnako nie je dobré povrchy meniť. Ak jeden deň bežíte v lese, na druhý deň na betóne a tretíkrát zvolíte ihrisko, telu viac uškodíte, ako ulahodíte.

Krok č. 2: naplánovať pravidelnosť

Keď si zabehnete občas, inými slovami párkrát do mesiaca, nečakajte zázraky. Svaly nespevníte ani tuk nespálite. Ak sa chcete tejto aktivite seriózne venovať, mali by ste jej obetovať čas minimálne trikrát do týždňa, teda najlepšie každý druhý deň, približne tridsať, štyridsať minút.

Beh môžete počas týždňa dopĺňať aj o cviky na spevnenie vnútorného svalstva, neznamená to však, že zvolíte cvičenie s ťažkou hmotnosťou v posilňovni. Podobne aj kompenzácia behu na bežiacom páse vo fitnescentre nie je práve najideálnejšia. „Pohyb na bežiacom páse je úplne iný ako v skutočnosti,“ upozorňuje Klocová. „Skôr by som zvolila iné aeróbne cvičenie na stroji. Nič sa nestane, keď v nepriaznivom počasí beh vynecháte a nahradíte ho inou športovou aktivitou.“

Krok č. 3: ponaťahovať sa

Čím sme menej navyknuté na pravidelný beh, tým viac by mala byť pre nás rozcvička nevyhnutnosťou. „Dôležité je ponaťahovať sa, nie do maxima, aby náhodou nedošlo k poraneniu ešte pred behom,“ radí Klocová. „Poklus na zahriatie či bežecká abeceda jeskôr pre profesionálov, pri rekreačnom behu nie je potrebná.“

Rovnako aj na záver behu sa odporúča svalstvo ponaťahovať, aspoň desať, pätnásť minút. Ak nestíhate, svalstvo uvoľní a zregeneruje plávanie či sauna. Pomáhajú proti svalovici viac ako masáže. Keď sa svalovica predsa len dostaví, najhoršie je snažiť sa ju potlačiť vylihovaním v posteli. Na svalovicu zaberá pohyb, keď sa vám svaly prekrvia a nepríjemné pocity rýchlejšie pominú.

Očami Lucie Klocovej – slovenská bežkyňa radí:

Žena môže behať aj počas tehotenstva

Na beh som zvyknutá a nikdy mi nerobil žiaden problém a dokonca, keby bolo moje bruško o pár centimetrov menšie, tak by som aj teraz v ôsmom mesiaci behávala. Je to o tom, že na čo je žena zvyknutá pred tehotenstvom, dokáže to robiť aj počas neho, úplne pokojne aj do siedmeho mesiaca, ak jej, samozrejme, nie je zle.

Otehotnela som akurát po sezóne v pauze, takže som prvé týždne absolútne nič nerobila, a keď som zistila, že čakám dieťa, tak mi beh začal akosi podvedome chýbať a mala som nutkanie ísť rýchlo behať. Prvé mesiace som behávala trikrát do týždňa, tréningy som mala menej náročné, zamerané skôr na voľné klusy. Vydržala som prebehnúť okolo šesť kilometrov, niekedy aj osem.

Po štvrtom mesiaci to začalo byť trošku obmedzujúce, znížila som vzdialenosť na tri kilometre, od šiesteho mesiaca chodím už len na prechádzky so psíkom, na ktorých si občas nejaký krátky úsek zabehnem. To, že som už vymenila beh za chôdzu, nie je preto, že by som pociťovala bolesť, ale skôr mi je to nepríjemné a bojím sa, aby sa tehotenstvo neskomplikovalo. Už sa teším, keď porodím a začnem sa opäť venovať behu.