Najprv môže pri hľadaní práce prekážať, že po skončení školy nemáme žiadnu prax alebo naopak, zaujímavejší je náš vzhľad ako nejaká kvalifikácia. Lektor Tomáš Földes zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva tvrdí, že síce sa už v inzerátoch nevyskytujú tak často rukolapné dôkazy, že hľadajú mladú a atraktívnu ženu, no stále sa objavujú. Napríklad nedávno uverejnila jedna advokátska kancelária ponuku, ktorá sa ponášala viac na zoznamovací ako na pracovný inzerát.
Neskôr sa pri hľadaní práce môžu pridružiť ďalšie otázky – či sa nechystáme založiť si rodinu, koľko máme detí a aký máme vek. „Pohlavie môže ženu pri výberovom konaní tak diskvalifikovať, že si ju zamestnávateľ nevyberie, ani keď spĺňa kritériá, respektíve je lepšia ako iní uchádzači,“ vysvetľuje výskumný zamestnanec a právnik Marian Mesároš zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Čo povedať?
Ako teda reagovať, keď nás na pracovnom pohovore prekvapí otázka o rodinnom živote? Podľa Tomáša Földesa by bolo najlepšie, keby sme zamestnávateľa upozornili, že takéto otázky nie sú v poriadku. „Samozrejme, nemôžeme to takto striktne poňať, lebo môže sa stať, že práve toto bude moment, ktorý uchádzačku diskvalifikuje.
Zamestnávateľovi však môže o nej veľa povedať už len to, ako zareaguje. Ak bude príliš podráždená alebo sa jej táto otázka bytostne dotkne, môže to poukázať aj na jej povahové črty. Je preto ťažké odporučiť konkrétny návod. Každá uchádzačka by mala byť dostatočne sebavedomá, mala by v prvom rade upozorniť na svoju kvalifikáciu, na prax, ktorú má za sebou, a tieto otázky jednoducho prejsť s úsmevom alebo im nedávať prílišný význam,“ radí lektor.
Skrytá otázka
Okrem toho personalisti občas zaobalia túto tematiku do otázky, ktorá vyzerá na prvý pohľad celkom nevinne. Môžu sa napríklad spýtať, čo by sme uprednostnili, čo preferujeme, alebo kde sa vidíme o niekoľko rokov.
„Vďaka tomu môžu zistiť rodinné zázemie ženy. Keď však začnú podobné veci riešiť na pohovore, mala by zvážiť, či chce v takej firme vôbec pracovať. Chápem, že pri nedostatku miest si človek veľakrát povie, že to radšej prehliadne. Ale ak už pri prvom kontakte so zamestnávateľom sú riešené tieto otázky, je veľmi pravdepodobné, že ide o vec, ktorá bude preňho dôležitá aj počas trvania pracovného vzťahu a môže prerásť do rozmerov, ktoré budú pre zamestnankyňu neznesiteľné. Výsledkom je často ukončenie pracovného pomeru za nie práve najpríjemnejších okolností,“ vysvetľuje právnik Mesároš.
Jeho kolega sa dokonca vo svojej praxi stretol s niekoľkými prípadmi, keď počas trvania pracovného pomeru krúžkovali menštruujúce ženy. Išlo o linkovú prevádzku, kde boli ženy povinné nahlasovať vedúcemu zmeny deň, keď im začala perióda. Zamestnávateľ to zdôvodnil tým, že meria efektivitu práce.
„Ide o veľmi závažné porušenie Zákonníka práce, okrem toho je to vrcholne neetické a nemorálne. Dôvodom určite nie je len efektivita práce, ale aj to, aby sa zamestnávateľ dozvedel o možnom tehotenstve skôr, ako sa zamestnankyňa rozhodne oznámiť mu to. V takom prípade sa na ňu ešte nevzťahuje ochranný režim, ktorý vyplýva zo Zákonníka práce a zamestnávateľ sa jej môže jednoduchšie zbaviť,“ upozorňuje Tomáš Földes.
Preto by sme nemali zabúdať, že okrem toho, že sa snažíme na pracovnom pohovore prezentovať seba, aby sme získali danú pozíciu, ide zároveň o ideálnu príležitosť, ako zistiť niečo bližšie o potenciálnom zamestnávateľovi. To nám môže pomôcť, aby sme nielen získali novú prácu, ale si ju aj udržali na dlhšie obdobie.
Ako to riešiť
Ak máte pocit, že ste boli diskriminované na pracovnom pohovore, môžete sa obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, prípadne podať sťažnosť priamo zamestnávateľovi alebo poslať podnet na inšpektorát práce.
„Jednou možnosťou je mimosúdne riešenie, keď sa snažíme upozorniť zamestnávateľa na to, že jeho počínanie je v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Na základe mediácie sa môžu účastníci dohodnúť na riešení, či už vo forme finančnej náhrady nemajetkovej ujmy, alebo aspoň ospravedlnenia. Ak by naše argumenty alebo žiadosti o vyjadrenie a riešenie veci zamestnávateľ odmietol, potom prichádza do úvahy podanie žaloby,“ opisuje postup právnik Mesároš.
Lektor Tomáš Földes dodáva, že súd by mal začať konať, aj ak sa navrhovateľka len domnieva, že sa stala obeťou diskriminácie. „V antidiskriminačnom zákone je nastavené obrátené dôkazné bremeno, to znamená, že odporca musí preukázať, že nediskriminoval.“
Na nerovnaké zaobchádzanie pri pracovnom pohovore sa oplatí upozorniť už len preto, že tým môžeme pomôcť iným uchádzačkám, aby sa vyhli nepríjemnému či traumatizujúcemu výberovému konaniu. „Keď sa stretne žena s takýmto niečím opakovane, môže ju to demotivovať, znechutiť, môže byť taká vystresovaná, že pri prípadnom ďalšom pohovore, na ktorom môže byť zamestnávateľ maximálne férový, už nepodá dobrý výkon,“ upozorňuje Mesároš.
Ocenenie „prorodinných“ zamestnávateľov
Niektoré firmy sa snažia matkám a rodinám skutočne vychádzať v ústrety, aby si mohli prispôsobiť pracovný čas svojim potrebám, prípadne im umožnia pracovať z domu v čase ochorenia dieťaťa. Práve takéto spoločnosti oceňujú v súťaži Zamestnávateľ ústretový rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, ktorú vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2012 boli ocenené: Heineken Slovensko, Slovenská pošta, Obec Lenartov, NESS KDC, Stredoslovenská energetika a T-Systems Slovakia.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
