SME
Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Tamara Reháčková: Historická zeleň si zaslúži väčšiu pozornosť

Vytvára úplne nové záhrady a parky, ale nezabúda ani na historické plochy zelene, ktoré tešili ľudí pred stovkami rokov.

(Zdroj: Ester Erdelyi)

Predpokladám, že ste pochodili veľké množstvo záhrad na celom svete. Ktorá vás najviac očarila?

Ťažká otázka. Zaujala ma napríklad záhrada zámku Sissinghurst v Anglicku, ktorá má veľmi zvláštnu atmosféru. Krásnu zeleň máme aj doma na Slovensku. Vysoká koncentrácia historických parkov je na východom Slovensku, sú to napríklad Betliar, Jasov, Spišský Hrhov, Markušovce, ale mojou srdcovou záležitosťou je Horský park v Bratislave. Tento bývalý les je upravený tak citlivo, že zásah ľudskej ruky ani nevnímate.

Ako jedna z mála odborníčok sa venujete problematike historickej zelene na Slovensku. Prečo ste si vybrali práve túto tému?

Možno aj z ľútosti, pretože historické záhrady a parky si doteraz nikto veľmi nevšímal (úsmev). Viete, u nás je to tak – keď rekapitulujeme našu socialistickú minulosť, často sa spomínajú krivdy, ktoré boli napáchané na kultúrnych pamiatkach, ale o parkoch a záhradách nehovorí skoro nikto.

Takže – v akom sú stave?

Žiaľ, mnohé už nejestvujú a dnes ich poznáme len z dobových záznamov. Najvýznamnejšie bratislavské záhrady doplatili na stratu politického významu mesta v 19. storočí, keď Bratislava prestala byť korunovačným sídlom. Veľa sa zničilo počas socializmu, ale aj neskôr. Pritom zo zahraničia nepoznám ani jeden prípad, keď by sa zlikvidovala významná historická plocha zelene.

A čo parky, ktoré nám zostali?

Určite si zasluhujú väčšiu pozornosť, než majú. Na Slovensku máme takmer štyri stovky historických záhrad a parkov, ktoré sú zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, no väčšinou sú zanedbané a spustnuté. Niektoré boli zrekonštruované, no často sú v porovnaní so svojou pôvodnou podobou len torzom. Keď si bratislavskú Medickú záhradu porovnáte so zeleňou neďalekého zámku Schlosshof, tak sa človeku ani nechce veriť, že ide o presne ten istý typ barokovej záhrady. Namiesto toho, aby sme ju poctivo obnovili na pôvodnú úroveň, budujeme v nej detské ihriská.

Tak, a teraz ste určite rozhorčili mnohých rodičov.

Je mi jasné, že týmto názorom vyvolávam u viacerých ľudí nevôľu, ale ja som predsa tiež matka a rada by som svojej dcére ukázala upravený priestor, ktorý má historickú a kultúrnu hodnotu. Baroková záhrada je unikátny neprenosný výtvor, ktorý funguje len v jednote s priľahlým palácom. Prefabrikované detské ihrisko môže stáť hocikde inde.

rozhovor2.jpg

Na druhej strane, aj kedysi sa ľudia v parkoch zabávali. Existovali tam bludiská z kríkov, umelé jaskyne, rôzne vodné mechanizmy... hotový Disneyland pre dospelých, či nie?

V zaniknutej bratislavskej Pálffyho záhrade stávala dokonca majestátna lipa, okolo ktorej bolo postavené sedemposchodové lešenie, pospájané rebríkmi. Panstvo si mohlo zblízka vychutnať vôňu lipových kvetov a užiť si výhľad z koruny stromu. Aj v dnešných parkoch majú svoj význam rozličné zábavné a interaktívne prvky. No mali by byť zasadené v priestore, ktorý bol pre ne vopred určený, prípadne by aspoň nemali narúšať pôvodnú koncepciu parku. Problém je v tom, že dnes vnášame do ucelenej historickej kompozície vždy nové a nové prvky. Niekomu sa niečo pozdáva, tak prečo nie – šup s tým do barokovej záhrady.

Ale je zasa fajn, keď park ožije, či nie?

Je pochopiteľné, že ľudia chcú byť uprostred zelene, no nie som si úplne istá, či by mala historická baroková pamiatka suplovať ihrisko, športovisko, alebo či by mala byť miestom pre rôzne festivaly. Myslím si, že do každého priestoru patrí iná aktivita – ani do paláca nejdeme na biliard, ale trebárs na umeleckú výstavu.

Ste odbornou garantkou podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad. Prezradíte, na čo sa môžeme tešiť?

Program, ktorý pripravil Národný trust pod vedením Michaely Kubíkovej, je naozaj pestrý a sú v ňom zaradené aj mimobratislavské lokality. Napríklad v Bratislave bude návštevníkom predstavená štúdia obnovy bývalej Prüger-Wallnerovej záhrady pri Horskom parku. So svojimi študentmi na Ústave krajinnej a záhradnej architektúry som pripravila návrhy, ako by mohol byť priestor riešený – bude tam napríklad zachovaná pekná prírodná mokraď, miesto na kroket, ktorý sa tam hrával v minulosti, a časť pozemku bude venovaná komunitným záhradám. Sama som zvedavá, či budú mať ľudia záujem o pestovanie, ale dúfam, že áno...

rozhovor1.jpg

A čo vaši študenti, majú si kde odskúšať teoretické znalosti v praxi?

Mnohí nemajú žiadnu osobnú skúsenosť s prácou v záhrade, ale dúfam, že práve obnovená Prüger-Wallnerová záhrada by mohla byť miestom, kde sa všeličomu podučia.

Takže výučba je len čisto teoretická?

Čo sa týka záhradníckych zručností, väčšinou áno, aj keď napríklad dendrológiu, teda spoznávanie drevín, učíme aj v teréne. Chodievame do rôznych parkov a záhrad a snažíme sa študentom ukázať dreviny priamo tam, kde rastú. Sama často prízvukujem, že sa nemôžu učiť len podľa fotografií, pretože živá príroda má nekonečné množstvo variácií a podôb.

Máte nejaký obľúbený strom?

Áno, rastie v Bratislave, ale nie v parku, ale na úplne nenápadnom mieste, na Kysuckej ulici. Je to nádherný, vyše 200-ročný platan s obvodom kmeňa takmer šesť metrov.

Počula som, že záhradní architekti nemajú radi tuje.

Myslím si, že tieto dreviny vďačia za svoju popularitu predovšetkým ľuďom, ktorí majú fóbiu zo stromov. Z mesta sa presťahujú do vidieckych štvrtí, no neakceptujú miestny spôsob života. Ohradia sa vysokým murovaným plotom alebo spomínanými tujami, ktoré sú často jedinými drevinami na dvore. Stromy nechcú, pretože z nich padajú listy a sedí na nich vtáctvo, ktoré zanecháva trus a ráno ich budí zo spánku.

rothovor4.jpg

Čo robíte, ak treba spolupracovať s takýmto klientom?

Snažím sa ho presvedčiť, že takto prichádza o nádherné zážitky, ktoré prináša premenlivosť ročných období. Na jar zeleň pučí a kvitne, v lete sa objavujú plody, na jeseň sa stromy vyfarbujú do nádherných teplých farieb, v zime sa dajú obdivovať rozličné odtiene zelených listov, sfarbených srieňom. A práve tu vidím úlohu záhradného architekta, ktorý môže klientovi poradiť tú správnu skladbu rastlín – tak, aby bola záhrada krásna a pestrá v každom ročnom období.

Takže, čo teda nasadiť do záhrady?

Ľuďom by som odporučila, aby znovu objavili krásu kvitnúcich kríkov, ako sú trebárs dulovce alebo ibišteky. Alebo môžu skúsiť nízke záhonové ruže, ktoré sa dajú dobre skombinovať napríklad s levanduľou.

Ako vplýva na záhradu globálne otepľovanie? Môžeme už bez obáv sadiť napríklad figovníky?

Tie sa predsa v Podunajskej nížine pestujú už veľmi dávno! Len včera sme so študentmi videli veľké figovníky v záhrade britského veľvyslanectva, ale v celom bratislavskom Starom Meste je ich neúrekom. V ponuke záhradkárstiev sa začínajú objavovať aj vždyzelené magnólie zo Stredomoria alebo rôzne palmy, no pri nich je určité riziko spojené s prezimovaním.

A čo nešťastní majitelia balkónov, ktorých už nudia muškáty?

Veď ani ja nemám záhradu, len balkón. Skúšame všeličo, máme tam zasadenú stromčekovú čiernu ríbezľu, maliny, jahody, rajčinu a, samozrejme, kopu byliniek. Kedysi sme na ňom pestovali cukiny a dokonca aj zemiaky, no z tých bolo len na jeden obed...

Ale chutil, nie?

Úžasne, boli to najlepšie zemiaky na svete!

rozhovor5.jpg

Váš manžel sadí spolu s vami alebo len oberá?

Skôr to druhé. On je úplne z iného fachu, z oblasti informačných technológií. Nesedí len pri počítači, pochodil so mnou všetky parky a záhrady. Sem-tam sa dokonca aj blysne nejakým odborným záhradkárskym výrazom, to má potom celá rodina zábavu (smiech).

Ako ste sa dostali k svojej profesii?

Veľkou náhodou. Prišiel s tým vlastne môj otec, ktorý je zubárom. Raz ošetroval chrup jednej panej a len tak, na odpútanie pozornosti, sa jej spýtal na profesiu, a potom pribehol s víťazoslávnym výkrikom: „Už viem, čím budeš! Záhradnou architektkou!“ Mne sa to zapáčilo, začala som si zháňať informácie, prihlásila sa na kurzy kreslenia, absolvovala prijímačky... a bolo rozhodnuté (smiech).

Záhradný architekt sa vrcholnej podoby svojho diela ani nemusí dožiť. Nie je to frustrujúce?

Možno trochu aj áno, ale na druhej strane to môže byť aj povznášajúci pocit – vytvoriť niečo, čo pretrvá. Samozrejme, vždy bude potrebná starostlivá ruka, ktorá zabráni tomu, aby záhrada spustla a zanikla.

Tamara Reháčková (47) vyštudovala záhradnú a krajinnú architektúru na Fakulte záhradníctva Mendelovej univerzity v Lednici na Morave. Po zamestnaní v oblasti správy a údržby zelene nasledovalo doktorandské štúdium v odbore environmentalistika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde pôsobila 15 rokov ako pedagogička. V súčasnosti vyučuje v Ústave krajinnej a záhradnej architektúry na Fakulte architektúry STU v Bratislave, zároveň sa zaoberá vlastnou projekčnou činnosťou. Autorsky sa podieľala na mnohých vedeckých monografiách a prácach, medzi jej najnovšie publikácie patrí kniha Historické záhrady a parky Bratislavy. Je odbornou garantkou podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad. Žije v Bratislave s manželom Milošom, dcérou Alexandrou a rodinným maznáčikom, bišónikom Benym.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Znalec slovenského brandy
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  2. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  3. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  4. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  5. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  9. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  10. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 7 149
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 699
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 188
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 472
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 588
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 489
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 231
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 201
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 135
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 603
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda Smeru Robert Fico.

V prvej vláde odpísané záverečné práce spolustraníkov neriešil.


5 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


3 h
Peter Kerekes, režisér a producent.

Prestížny festival sa chválil jeho príchodom.


17 h
Peter Schutz

Je nezrozumiteľné, ako sa virtuálny problém podarilo prepašovať do kampane.


10 h

Neprehliadnite tiež

Rustikálny hruškový koláč

Pripravte si jablkový pie, pité aj slivkovú galetku.


23. sep
Neochota a strach vrátiť sa po pandémii k starému (teda normálnemu) spôsobu života späť medzi ľudí sa nazýva jaskynný syndróm.

Osobné stretnutia niektorým nechýbajú.


21. sep
ILustračné foto.

Problematický je najmä Prešovský kraj.


20. sep
Sofia vo svojom štúdiu, v ktorom vznikajú nové piesne.

Predtým bol punkerom Vrabcom, dnes je Sofiou. Až teraz som to ja, hovorí


17. sep

Blogy SME

  1. Symptomedica: Divertikuly hrubého čreva má v pokročilom veku 50% populácie.
  2. Michael Achberger: Takto schudnete bicyklovaním
  3. Michael Achberger: Slovenská superpotravina: výnimočné účinky pre vaše zdravie
  4. Zuzana Cascino: Načo si ma porodila!
  5. Michael Achberger: Nadmerné potenie pri cvičení? Toto vám pomôže
  6. Martina Hilbertová: Koľko detí na Slovensku je zaočkovaných? Bude prostredie v školách bezpečné?
  7. Michael Achberger: Vyskúšajte tento cvik a uľaví sa vám bolesť chrbta zo sedenia
  8. Šťastná domácnosť: Viem, že viete umyť okná. A toto ste skúsili?
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 480
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 13 722
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 003
  4. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 5 830
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 462
  6. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 4 663
  7. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 3 895
  8. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 807
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu