Vyskúšali ste už dole bez?

Letná olympiáda v Ríme, rok 1960. Na štartovej čiare sa pripravuje guča maratónskych bežcov. Všetci sa snažia o hlboké sústredenie, no ich pozornosť púta pretekár z Afriky. Bosý pretekár. Diváci ukazujú prstom, športoví komentátori vítajú vtipné spestrenie pretekov, bežci sa blahosklonne usmievajú.

Neznámeho Etiópčana menom Abebe Bikila nikto neberie vážne. Až do momentu, keď sa dostane na čelo pretekov, vyhrá zlatú medailu a zhorší náladu zástupcom svetoznámej firmy so športovou obuvou, ktorá sponzoruje preteky.

Tajomný národ bežcov

O tridsať rokov neskôr sa koná podobné prekvapenie v coloradskom horskom mestečku Leadville. Hlavným ťahákom miestneho extrémne náročného ultramaratónu je skupinka piatich mexických Indiánov z kmeňa Tarahumara. O zázračných bežeckých schopnostiach domorodcov sa už čo-to povráva, no spočiatku im verí len málokto. „Výprava z Mexika prišla príšerne vystrojená,“ píše americký novinár Christopher McDougall, autor svetoznámeho bestselleru Stvorení pre beh.

„Tarahumarský tím ešte ani poriadne neprišiel a už zmizol za mestskou skládkou odpadu. O chvíľu sa vynoril s pásikmi gumy z pneumatík, z ktorých si začali vyrábať sandále.“ Výsledok? Mexičania obsadili prvé dve miesta a celkovo tri z piatich najlepších pozícií. Stomíľové preteky vyhral s prehľadom Tarahumarčan Antonio, ktorému ťahalo na 53 rokov.

McDougall sa rozhodol tajomstvo Indiánov skúmať priamo v ich domovine, v prostredí Medených kaňonov. To, čo videl, ho značne prekvapilo. „Tarahumarovia sú nočnou morou každého trénera. Neplnia si telá iónovými nápojmi ani proteínovými tyčinkami. V deň pretekov netrénujú ani sa nepostia. Nenaťahujú sa ani sa nerozcvičujú. Len sa pritmolia na štartovú čiaru, smejú sa, žartujú... a potom 48 hodín bežia ako o život.“ Len tak, pre zábavu. Muži, ženy aj deti. Vo vlastnoručne zbúchaných kožených sandáloch po skalnatom povrchu bez vážnych zranení.

Nohy ako vo vatičke?

Typický bežec západného sveta sa od mexických Tarahumarov aj Etiópčana Bikilu líši najmä dvoma vecami. Po prvé – nohy mu zdobia špičkové tenisky s odpruženou pätou. Po druhé – trápi ho bežecké zranenie. Ak by aj náhodu nie, s najväčšou pravdepodobnosťou ho nejaké to bolestivé prekvapenie ešte len čaká.

„Každý rok čelí zraneniu spravidla až osem z desiatich bežcov,“ upozorňuje McDougall. „Dnes si môžete kúpiť tenisky, ktoré majú v podošve zabudované oceľové pružiny alebo mikročip regulujúci odpruženie, ale za posledných tridsať rokov sa počet zranení neznížil. Skôr naopak, pribudlo ich – počet bežcov s roztrhnutou achilovkou sa zvýšil o desať percent,“ píše McDougall a svoje tvrdenia podkladá množstvom výskumov a štatistík. Kde je teda spravodlivosť, keď máme nohy ako vo vatičke?

„Až tri štvrtiny bežcov v klasických teniskách s mäkkou podrážkou dopadajú na pätu,“ vysvetľuje Matúš Marcin, jeden z priekopníkov behu naboso na Slovensku. „Pri takomto štýle pôsobí na celé telo veľká nárazová sila, rovnajúca sa jedenapol- až trojnásobku hmotnosti človeka.

Bosí ľudia behajú spravidla inak. Nedopadajú na pätu, ale skôr na prednú alebo strednú časť chodidla, a tak viac využívajú prirodzenú biomechaniku nohy. To znamená, že klenba a achilovka fungujú ako odpruženie a zároveň ako zdroj energie pre ďalšiu fázu kroku. Krok naboso je navyše kratší a rýchlejší, čo hrá v prospech prirodzenej elasticity svalov a šliach,“ dodáva Marcin, ktorý na Slovensku organizuje školu behu naboso.

Vyzuť sa, či nevyzuť sa...

Znie to vcelku rozumne. Rovnako rozumne pôsobí aj obava zo zranení v dôsledku šliapnutia na sklo alebo ostré kamene. Treba skutočne vyštartovať „dole bez“? „Existujú takzvané minimalistické alebo barefoot, čiže bosé topánky. Úžasné je to, že na beh naboso ich človek nepotrebuje,“ hovorí Matúš Marcin.

„Svojim zverencom najskôr radím, aby sa vyzuli, uvoľnili a počúvali svoje telo. Ostatné príde samo. Organizmus každého naučí, ako správne behať, a zároveň dá vedieť, kedy má dosť. Až neskôr, keď sa vám tento štýl zapáči a chcete behať aj v náročnejšom teréne, na dlhších tratiach alebo v horších poveternostných podmienkach, môžete siahnuť po špeciálnej minimalistickej obuvi.“ vysvetľuje Marcin. On sám zvládol svoj prvý polmaratón v Košiciach na spôsob Tarahumarov – vo vlastnoručne vyrobených sandáloch z kusu gumy a kože.

Počet vyznávačov prirodzeného behu vzrastá vo svete raketovým tempom. „Zvýšený záujem badať aj u nás,“ hovorí Marcin. „Výrazne tomu pomohla spomínaná kniha Christophera McDougalla, respektíve jej slovenský a český preklad. Priaznivcov dnes nájdete hocikde, či už úplne naboso, v minimalistických topánkach, v sandáloch, alebo päťprstových topánkach.

Štartujeme na klasických pretekoch, no postupne sa objavujú aj súťaže určené špeciálne pre vyznávačov prirodzeného behu. Patrí sem napríklad Banskobystrický maratón, teda jeho kategória barefoot polmaratón, kde sú hodnotení len účastníci bez akejkoľvek obuvi,“ vymenúva Matúš Marcin, ktorý sa na ňom tento rok sám plánuje zúčastniť.

Chcete začať?

Inštruktor behu naboso Matúš Marcin vám prináša zopár tipov.

Technika

Krok by mal byť výrazne kratší, než ako sme zvyknutí v topánkach. Skrátením sa zmení dopad na prednú alebo strednú časť chodidla. Tiež budeme dopadať bližšie pod svoje ťažisko, ako je to správne, a nie ďaleko od seba. Noha má byť v kolene jemne pokrčená, aby mohla fungovať aj ako odpruženie. Častou chybou je zbytočné predkláňanie alebo zakláňanie sa v panve.

Povrch

Na začiatok je ideálny hladký nový asfaltový chodník bez posypového materiálu. Mäkký povrch ako napríklad tráva je síce príjemnejší, ale aj zradnejší. Na jednej strane v nej môže byť skrytý ostrý predmet, na druhej strane je asfalt lepší učiteľ, pretože na ňom cítime každý tvrdší dopad.

Dĺžka trate

Známym pojmom medzi po anglicky hovoriacimi bosobežcami je „too much too soon“, teda príliš veľa, príliš skoro. Beh naboso zaťahuje a využíva celú nohu, ktorá je nosením obuvi oslabená. V prípade, že máte aspoň nejakú kondíciu, zabehnite si 500 metrov ľahkým tempom. Ak vás nič nebolí, o dva dni skúste zdolať kilometer a postupne sa dopracujete až na svoje bežné vzdialenosti. Pre úplných začiatočníkov je na posilnenie svalstva nôh výborná aj obyčajná chôdza naboso.