Mário Radačovský: Jemnosť robí muža oveľa mužnejším

Nepotláča balet mužnosť?

Myslím si, že naopak, môže mužnosti napomôcť. Hlavne v novodobých tanečných predstaveniach máte pocit, že muži sú oveľa mužnejší ako v iných profesiách. To sú také predsudky z minulosti, že baletník je jemný, ladný, homosexuál. Pre mňa osobne musí byť muž na javisku mužom. Tanec má v sebe krásu pohybu a estetiku tela, a keď sa na javisku objavia muži, mali by mať pekné postavy a pôsobiť mužne.

Podľa vás muža nezjemňuje?

Jemnosť robí muža oveľa mužnejším, už len také džentlemanstvo, ktoré z našej spoločnosti vymiera. Pri tanci páru môžete veľmi veľa o dvojici pochopiť. Zobrazuje sa v ňom prirodzený pohyb, raz je lídrom jeden, potom druhý. Tanec oslobodzuje a robí ľudí šťastnejšími. A aj partnerka, ktorá má vedľa seba muža, ktorý je mužný, ale zároveň aj jemný, vie s ňou tancovať, sa môže cítiť spokojnejšie.

Vy momentálne pôsobíte ako choreograf. Dokáže muž oceniť estetiku tanca? Je mužský pohľad na balet iný ako pohľad ženy?

Je to individuálne. Môžete mať choreografov, ktorí sa k ženám správajú veľmi necitlivo a, naopak, choreografky, ktoré sa k mužom správajú necitlivo. Keď je však človek vnútorne vyrovnaný, nerieši si takýmto spôsobom komplexy. Ja keď pracujem s dámami, vždy sa snažím, aby ich ženskosť vynikla. To platí aj v živote. Keď necháte partnerku vyniknúť, urobí vás to oveľa mužnejším a v tom momente sa stávate aj viac dominantným, pretože v očiach partnerky budete lepším partnerom.

Boli ste počas dospievania stredobodom tanečných zábav?

Určite nie. Keď som bol ešte dieťa, rád som tancoval na svadbách a rodinných oslavách, ovládal som všetky valčíky a polky. Ale potom, keď trénujete osem hodín denne, tak vám ani nenapadne ísť cez víkend na diskotéku. Aj keď občas som šiel, ale mňa viac bavia latino kluby ako klasické diskotéky, kde sa ľudia skôr iba pohybujú pri zvuku príliš hlasnej hudby.

A teraz ste parketovým levom?

Nie som. Keď je nejaká spoločenská alebo rodinná akcia, tak, samozrejme, rád si zatancujem aj so svojou priateľkou, ale žeby som to nejako vyhľadával... To už je asi taká profesionálna deformácia, že po toľkých rokoch tancovania už nemám ani chuť. Niežeby som bol lenivý, ale pre mňa je to už viac-menej uzavretá kapitola.

Koľko tanečných partneriek ste vystriedali?

Vyše päťdesiat? Pamätám si len tie pre mňa veľmi dôležité dámy. Na Slovensku ich bolo okolo sedem, v Holandsku dvadsať, potom v Kanade, USA. U nás boli pre mňa výnimočnými tanečnými partnerkami napríklad Norika Galovičová alebo Katka Košíková. Samozrejme, aj moja terajšia životná partnerka Klaudia Bittererová. Som veľmi hrdý na to, že som si stihol ešte zatancovať s kanadskou balerínou Evelyn Hartovou na jednom z jej posledných predstavení.

A čo typicky mužské aktivity? Čomu sa venujete?

Milujem hokej, som veľký fanúšik. A potom si veľmi rád vymaľujem izbu, navŕtam poličku. Sú to také hlúposti, ale veľmi rád ich robím. Na rodinnom dome, čo máme v Blatnici pri Martine, sme s otcom a bratom hobľovali drevo a veľmi ma to chytilo. To je ten moment, keď vypnem z tanca do úplne inej reality. A rád chodím po horách.

Mário Radačovský (41) sa narodil v Partizánskom. Vyštudoval Tanečné konzervatórium v Bratislave a v roku 1989 nastúpil do Baletu SND. Neskôr pôsobil ako tanečník v Holandsku, kde spolupracoval s renomovanými svetovými choreografmi. V roku 1999 sa stal hlavným sólistom tanečného súboru v Montreale. Od roku 2002 sa venuje tanečnej choreografii. Je zakladateľom Baletu Bratislava. Bol riaditeľom Baletu SND, momentálne pôsobí ako choreograf Tanečného súboru Novej scény. Najnovšie sa prezentoval tanečným divadlom Queen alebo Príbehy tých, čo chcú žiť naveky. Žije v Bratislave so svojou partnerkou, tanečnicou Klaudiou Bittererovou.