Eva Sakálová: Nemusím byť vždy stredobodom pozornosti

Pochádzate z nehereckej rodiny. Je to nevýhoda alebo skôr naopak?

Ťažko povedať. Pre mňa to bolo úplne nové objavovanie iného sveta. Spolužiaci, ktorí boli z hereckých rodín, mali možno výhodu v tom, že sa mohli o svojich problémoch porozprávať s rodičmi, ktorí ich usmernili, povedali im, čo môžu očakávať. Ja som išla do toho ako nepopísaný papier. Naivne, s otvorenými očami, s veľkými nádejami a ilúziami. Nebola som ovplyvnená nikým a ničím. Naši, napriek tomu, že ma plne podporovali, nevedeli, o čom herectvo je a myslím, že to tak bolo lepšie. Ani by ma nepresvedčili o ničom inom, pretože som narodená v znamení býka a som veľmi tvrdohlavá. Keď už sa pre niečo rozhodnem, idem si vytrvalo za tým. V športe som nikdy nebola veľmi dobrá, ale čo mi išlo, bol vytrvalostný beh. Tak to mám aj v živote, som bežkyňa na dlhé trate.

Venujete sa aj koňom. Neťahalo vás to k veterine?

Ku koňom som sa dostala dosť neskoro. Počas vysokej školy, keď som bola rok v Nemecku. Mala som možnosť ísť na kurz, zistila som, že ma práca s koňmi baví, hoci je veľmi namáhavá, ale beriem ju ako svoj koníček.

Niektoré vaše herecké televízne postavy sú z lekárskeho prostredia. Medicína vás nechytila za srdce?

Nie. Krvi sa nebojím, ani nemám problém s modrinami, ale lekárstvo ma nikdy nelákalo. Mňa baví cestovať, spoznávať ľudí, počúvať historky. Keď som bola malá, veľa som čítala a písala poviedky. Vždy ma to ťahalo skôr umeleckým smerom.

Čo vás najviac profesijne ovplyvnilo?

Počas štúdia sme veľa chodili do starého divadla Astorka. Každá hra tam bola pre mňa inšpiráciou. Výrazný vplyv na mňa mala moja prvá učiteľka v dramatickom krúžku Saša Skořepová. Ona mi otvorila brány k herectvu.

Dokáže byť herečka inšpiráciou pre tvorcu? Stalo sa vám, že ste sa už ocitli v pozícii múzy?

Myslím si, že to príde vekom, keď už človek má získané nejaké vedomosti, skúsenosti, môže byť pre niekoho inšpiráciou. Napríklad pri natáčaní seriálu Dokonalý svet sme si s režisérom Vítom Karasom veľmi dobre porozumeli, aj keď neviem, či sa to dá nazvať, že by som bola preňho múzou. Som celkom hanblivá, ešte aj teraz. Nemusím byť vždy stredobodom pozornosti. Na javisku si rada zahrám. V súkromí som však radšej sama sebou.

Beriete všetky ponuky alebo aj niektoré odmietate?

Väčšinou mám šťastie, že sa ku mne dostanú ponuky, ktoré ma zaujmú a ktoré chcem robiť, ale je to aj tým, že nič neodsudzujem. Asi raz alebo dvakrát sa mi stalo, že som niečo odmietla, keď išlo o nejaké väčšie odhalenie a bolo to skôr na ňom postavené, ale čo sa týka charakterov postáv, nerobí mi problém zahrať Marfu a zohaviť sa, alebo hrať princeznú. Mňa všetko láka, naberám skúsenosti.

Keby ste si mohli vybrať, s ktorým režisérom by ste chceli pracovať?

V poľských Záchranároch som sa skamarátila s Jackom Komanom, ktorý hral v Moulin Rouge alebo v Austrálii, tak som mu hovorila, že keď bude Baz Luhrmann nakrúcať Austráliu 2 alebo Moulin Rouge 2, nech mi zavolá, lebo predsa len tá Nicole Kidman je už staršia... (smiech). Ale mne ide skôr o celkové prepojenie ľudí, príbehu, postáv. Samozrejme, že keď je dobrý režisér, tak je to úžasné, ale nemám špecificky určené, s kým chcem a s kým nechcem robiť. No keby zavolal Spielberg, tiež by som nepovedala nie.

Povedali ste o sebe, že ste introvertka, to sa dá v hereckej brandži?

Dá. Napríklad český herec Jan Budař. Nakrúcali sme spolu pilotný diel seriálu Dokonalý svet a ja som si myslela, že on je veľmi vtipný, kamarátsky. Po nakrúcaní sme sa stretli na premietaní a on tam stál v kúte, pil drink, s nikým sa nerozprával. Prišla som za ním, pozdravila sa a on sa na mňa placho pozrel. Rozprávali sme sa len minimálne, ale nie preto, že by bol arogantný, ale je veľmi introvertný. Takže nie som jediná, je viac hercov, ktorí takí sú.

Na ktorý úspech si spomeniete, keď si potrebujete dodať guráž?

Každý jeden úspech bol pre mňa veľkým povzbudením. Najviac som sa tešila, keď som prvýkrát ako šestnásťročná uspela na konkurze v ozajstnom divadle a zahrala si v rozprávke Alica v zázračnej krajine, ktorá sa hrala v Divadle P. O. Hviezdoslava. Bol to pre mňa úplný zázrak, veľmi som vtedy túžila hrať v naozajstnom divadle. Alebo keď som mala v Príbehu ulice spievať sama pred celým publikom. Mala som trému a musela som bojovať sama so sebou, aby som ju prekonala, ale zvládla som to.

Na druhej strane máte rada adrenalín. Skočiť z lietadla a ísť sedemkrát na bungee jumping, to chce naozaj poriadnu dávku odvahy...

To sa s introvertnosťou nevylučuje. Som ako také dieťa, ktoré všetko skúša. Určite som sa bála, ale zvedavosť vo mne všetko prevýšila.

Prečo podľa vás ženy potrebujú k životu adrenalín? Nie je to skôr záležitosť mužov? Tí majú radi rýchle autá, extrémne športy, nebezpečenstvo...

To je individuálne. Mám šťastie, že som mala dobrú rodinu, že som nezažila hlboké traumy. Preto nemám strach pred takýmito výzvami, lákajú ma. Možno si takýmto spôsobom nahromaďujem nejaké skúsenosti. Veľa hercov, ktorí sú uznávaní, mali pohnuté životy, na ich tvárach vidieť, čím všetkým prešli. Bola som obyčajné dievča, chodila som do obyčajnej školy a skôr som bojovala a prekonávala samu seba. Preto ten adrenalín (smiech).

Alebo je vo vás kus nezbedného chalaniska?

Určite. Nikto nie je čierny alebo biely. Pre mňa je úžasné cválať po poli na koni alebo letieť vzduchom a cítiť vietor okolo. Niektoré činnosti sa viac prisudzujú jednému pohlaviu, niektoré druhému, ale pre mňa je napríklad sexi, keď mi muž navarí.

A možno zase pre chlapov je sexi žena, ktorá má rada adrenalín...

Prečo nie? Keď sa žena nebojí a jazdí si napríklad na motorke...

Na jednej strane máte rada, keď sa vám zvýši tlak, na druhej strane vám učarovala joga. To je zvláštna kombinácia.

Úplne najlepšia. Život sa skladá z dualít. Prednedávnom som sa vrátila z kurzu jogy v Indii. Mesiac sme sa venovali veľmi pokojným činnostiam – meditácii a učeniu a bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, ale zrazu som zistila, že mi chýba nejaká akcia, že mi chýba tanec alebo niečo dynamické.

Ako to v Indii vyzeralo?

Mesiac v Indii bol pre mňa veľká škola. Mali sme nabitý program, vstávali sme skoro ráno, meditovali, učili sme sa o joge, jej základoch a tradícii, o filozofii a zmysle života.

Zmenili ste pohľad na život?

Dostala som mnohé odpovede, ale vynorili sa aj nové otázky. Obohatilo ma to a pozrela som sa na veci z iného uhla. Takýto kurz, ponorenie sa do seba a zmena klímy je výborná vec, odporučila by som ho všetkým.

Čím vás India prekvapila?

Nádherná príroda, bohatá a bujná vegetácia, všetko je tam farebné, ľudia sú iní – veľmi milí a skromní. Dostala som sa do iného sveta, kde som nemusela riešiť účty, peniaze a komplikácie okolo toho. Žije sa tam jednoducho, ľudia sa neuzatvárajú, žijú spolu.

Túžite sa tam ešte vrátiť?

Rada by som sa do Indie vrátila a oveľa viac si ju precestovala. Nemám problém s jednoduchými podmienkami, môžem spať aj na streche, stačí mi málo. Jedine, s čím som mala problém, boli pavúky. Všade je však niečo, treba sa s tým len vyrovnať.

Máte priateľa?

Nemám.

A hľadáte?

Mala som dlhý vzťah, ktorý sa nedávno skončil. Musím si teraz sama v sebe upratať, koho hľadám, ako a prečo. Som veľmi vďačná za to, čo som vo vzťahu zažila, bolo to veľmi pekné, ale teraz zase objavujem, aké to je, keď som sama. Snažím sa to nechať všetko plynúť. Čo a kto má prísť, príde a v ten správny čas.

A aký by mal byť?

Určite by ma mal vedieť vypočuť, podporiť. Mali by sme si rozumieť aj srdcami, v tichu aj nahlas, vzájomne si poradiť. Možno by bolo fajn, keby robil v umení, ale naučila som sa, že si netreba určovať konkrétne predstavy a hranice, skôr sa otvoriť tomu, čo príde a potom objavovať svet toho druhého.

Diváci vás denne môžu vidieť v reklame, kde spolu s hereckým kolegom tvoríte šťastnú rodinku a kupujete nový byt. Je toto vaša predstava ideálneho života?

Moji rodičia vždy vyzdvihovali rodinu a tiež mám kamarátov, ktorí majú rodinku, domček, deti a je to úplne krásne a rada k nim chodím, lebo tam cítim teplo domova, ale ja sa zatiaľ hľadám. Mám veľmi rada deti a myslím si, že si s nimi rozumiem, no nič neplánujem. Momentálne som otvorená zážitkom a práci a neviem si predstaviť, že by som sa už usadila. Do budúcnosti prečo nie?

Eva Sakálová (27) sa narodila v Bratislave. Po štúdiu na hudobno-dramatickom odbore konzervatória pokračovala na Vysokej škole múzických umení. Už na konzervatóriu dostala hlavnú úlohu v divadelnej hre Divadla P. O. Hviezdoslava Alica v zázračnej krajine. Účinkovala tiež v divadelných hrách Radošinského naivného divadla, na Novej scéne, v divadle Aréna a tiež v Slovenskom národnom divadle. Hrala v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, poľskom seriáli Záchranári a českom Dokonalom svete. Aktuálne ju môžete vidieť v seriáli Doktor Dokonalý, a občas sa objaví aj v epizódach denného seriálu Panelák.