Alena Procházková: Zažila som veľké úspechy, ale aj pády

Tvrdí, že by sa musel pred ňu postaviť tréner, aby zabalila nejaké preteky. Hoci si prešla zdravotnými problémami, sneh aj beh na lyžiach sú jej vášňou, čo dokazuje aj svojimi výsledkami – v tejto sezóne si vybehala vo svetovom pohári bronzovú medailu.

V čase nášho rozhovoru stále snežilo a zima nechcela odísť. Predpokladám, že vy asi patríte medzi hŕstku tých, čo sa z takéhoto počasia tešia...

Určite, vždy očakávam sneh, teším sa, keď môžem trénovať doma a nemusím nikam cestovať. Páči sa mi bežať v prírode, keď sú omrznuté stromy a sneží. To je pre mňa najkrajšie.

Aký sneh je na beh na lyžiach najlepší?

Keď je zamrznutý prašan, teda prachový sneh a teplota približne mínus päť stupňov. Čo sa týka klasického behu na lyžiach, najhoršie je, keď je okolo nuly. Pri voľnom štýle, keď sa korčuľuje, to však neplatí – čím je chladnejšie, tým je sneh pomalší. Štruktúrsnehu je veľmi veľa, a preto existujú aj rôzne druhy lyží, ku ktorým sa potom musia doladiť vosky. Je rozdiel, či je nový sneh, mínusový, extrémny, keď je viac ako mínus desať stupňov, alebo je premrznutý, granulovaný či syntetický sneh. Kombinácií je skutočne veľmi veľa. Dokonca v každej krajine je iný sneh. Napríklad v Osle som mala pocit, akoby som išla po piesku. Okrem toho bol tamojší sneh veľmi špinavý. Pri mori je naakumulovaná soľ, preto tam je veľmi agresívna štruktúra snehu. Pripraviť optimálne lyže na preteky je skutočne veľká alchýmia.

Koľko lyží potrebujete?

Asi dvadsaťpäť párov lyží na klasický spôsob a rovnaký počet na voľný spôsob. Špičkoví pretekári mávajú bežne okolo šesťdesiat párov lyží.

Nedávno sa vám podarilo výborné umiestnenie – zo Svetového pohára vo Fínsku ste si odniesli tretie miesto. Medailu ste získali po dlhšom období, čo bolo zapríčinené zdravotnými problémami. Už je všetko v poriadku?

So športom som zažila veľké úspechy, ale aj veľké pády. Pády až úplne na dno, keď sa športovec len veľmi ťažko dokáže vzchopiť a dostať znovu medzi najlepších. Dôvodom, prečo som nebola schopná podávať vrcholné výkony, bola choroba, ktorá prišla v najnevhodnejšom čase – tesne pred olympiádou 2010, v čase, keď som bola jednou z favoritiek na medailu v šprinte. Ochorenie mi spôsobilo chronické problémy, ktoré sa, bohužiaľ, postupne zhoršovali. Nedajú sa vyliečiť, ale dá sa s nimi žiť a vhodnou liečbou, stravou a životosprávou ich viem zvládnuť. S trénerom sme pod lekárskym dohľadom robili všetko preto, aby som mohla znovu pretekať ako predtým. Som rada, že sa nám konečne podarilo dosiahnuť, aby bol môj organizmus, pokiaľ ide o imunitu, v norme.

Nejdete teraz na každé preteky so strachom, že sa vám zdravotné problémy môžu vrátiť?

Snažím sa na to nemyslieť. Poznám športovcov, ktorí s tým takisto žijú a dokážu bojovať. Nebojím sa ísť na lyže. Nikdy som nedokázala vzdať preteky, aj keď som sa napríklad vo Val di Fiemme na dlhých tratiach necítila práve najlepšie. Som bojovníčka, zaťala som sa a dobehla do cieľa. Asi by sa musel predo mňa postaviť tréner, aby som zabalila nejaké preteky. Nezabudnem, ako som pri šprinte v Oberhofe spadla v jednej zákrute, pretože mi nohu zobralo do ryhy. Všetky pretekárky ma obehli, zostala som posledná, ale mne sa podarilo počas jazdy vymeniť paličku, lebo sa mi odtrhlo pútko a do kopca som všetky súperky prešprintovala, čiže som napokon skončila v rozbehu prvá. Takže teraz súperky nevedia, čo majú odo mňa čakať (smiech).

Aké sú vzťahy medzi pretekárkami? "Nepodkopávajú" si na pretekoch navzájom lyže?

Predovšetkým pri šprintoch sú tlačenice, niekedy mám pocit, že podaktoré bežkárky vyslovene trénujú lakťovú bitku. Majú takú taktiku, že ak sú v rozbehu dve - tri z jedného tímu, tak zablokujú ostatné súťažiace. Toto sa mi stalo na majstrovstvách sveta, kde ma zablokovala Fínka. Dvakrát mi dala palicu medzi lyže. Bohužiaľ, mám malý tím, ktorý nestíha sledovať podrobne celé preteky a zaznamenať všetko na video, preto sme prišli na jej blokovanie neskoro a už sme nemohli podať protest. Pretekárka totiž môže byť za takéto niečo diskvalifikovaná.

Keď si pripne na nohy bežky obyčajný človek, tak ide relaxovať a kochať sa krásou prírody. Viete si aj vy ešte takýmto spôsobom užiť beh na lyžiach?

Stále je to pre mňa aj relax, dokonca niektoré tréningy mám vyslovene zamerané na oddych. V okolí Banskej Bystrice mám dobré podmienky na trénovanie – s trénerom chodíme na Králiky, Kordíky aj na Skalku. Je tam upravených päťdesiat až osemdesiat kilometrov tratí, čo je úžasné, keď je pekné počasie. Vždy mi to pomôže nabrať nový dych do ďalších pretekov.

Aj sa počas tréningov stretnete občas s nejakými obyvateľmi lesa?

Raz, keď sme boli trénovať za polárnym kruhom, stretli sme soby, respektíve skoro sme sa s nimi zrazili.

Ony vás alebo naopak?

Skôr naopak, lebo ony sú veľmi pohodlné a kráčali pomaly. Inokedy popred mňa zrazu prebehol polárny zajac, tiež som ho skoro nabrala na lyže. Okrem toho občas stretneme nejakú srnku, jeleňa a na jar zvyčajne vídame stopy medveďov, občas aj malé labky ich mláďat. V lete sa ma vždy tréner žartom pýta: ideme zase na medvede? Ale hneď, ako začujeme nejaký praskot, veľmi rýchlo meníme smer (smiech).

K behu na lyžiach vás priviedli rodičia?

Áno, lebo otec bol cyklista a chcel, aby sme sa aj s bratom venovali nejakému športu. Najskôr chodil na bežecké lyžovanie brat, potom som chcela aj ja, tak ma rodičia prihlásili. Tento šport ma veľmi chytil, hneď od začiatku som vedela, čo chcem, že chcem byť dobrá a dostať sa na olympiádu. Už v detstve som športu venovala všetok voľný čas. Zo začiatku som to nevnímala ako veľkú záťaž, pretože so mnou športovali aj rodičia. Na dovolenky sme si brávali bicykle alebo sme si chodili s tatom zabehať. Je pravda, že niekedy sa mi nechcelo ísť hýbať, ale nakoniec som vždy šla. Po základnej škole som sa začala naplno venovať bežeckému lyžovaniu pod vedením nového trénera Jána Valušku, s ktorým trénujem dodnes. Postupne tréningy pribúdali, takže som nepoznala, čo sú to diskotéky alebo stretnutia so spolužiačkami v meste. Vysokú školu som absolvovala diaľkovou formou, takže som si neužila ani študentský život. Ale v žiadnom prípade to neľutujem. Bola to moja voľba a cesta, ktorou som sa rozhodla ísť.

Viete si predstaviť, že by ste robili niečo iné ako šport?

Momentálne ani veľmi nie, baví ma to a chcela by som sa venovať behu na lyžiach čo najdlhšie, kým mi zdravie dovolí. Možno neskôr budem trénovať menšie deti a viesť ich k tomuto peknému športu. Rada by som odovzdala svoje skúsenosti ďalej.

Čo musí spĺňať pretekár v behu na lyžiach, aby sa z neho u nás stal profesionálny športovec?

Sú to dosť náročné kritériá, treba mať umiestnenie do ôsmeho miesta na seniorských majstrovstvách sveta a do dvanásteho miesta na olympiáde. Splniť ich nie je len tak, pretože v súčasnosti je veľmi silná konkurencia a Slovensko nepatrí medzi veľmoci v severských disciplínach. Mne sa to, našťastie, aj tento rok podarilo. Náš šport je finančne náročný, takže bez podpory štátu a sponzorov by sme sa nezaobišli. Keď som však s pretekaním začínala, bol to trochu boj o financie. Veľmi ma podržali rodičia, ktorí namiesto toho, aby dávali peniaze do stavby domu, vložili ich do mňa. Som rada, že keď prišli výsledky, podarilo sa mi ich v tomto smere odľahčiť.

Alena Procházková (28) – pochádza z Banskej Bystrice. Behu na lyžiach sa začala venovať v tretej triede základnej školy a tomuto športu sa dnes venuje na profesionálnej úrovni – je zamestnankyňou Národného športového centra. Patrí do klubu LK Slávia Ekonóm UMB Banská Bystrica a úspechy slávi pod vedením trénera Jána Valušku. V roku 2010 získala v odbore telesná výchova magisterský titul na Fakulte humanitných vied univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zúčastnila sa na dvoch olympijských hrách – v roku 2006 v Turíne a v 2010 vo Vancouvri. Prvé medailové umiestnenie si odniesla v roku 2007 z pretekov Svetového pohára vo fínskom Kuusame v šprintoch klasickou technikou. O dva roky neskôr sa jej podarilo získať prvé miesto na pretekoch Svetového pohára v kanadskom Whistleri. Na Svetovej zimnej univerziáde v tureckom Erzurme dokonca vyhrala všetky preteky, na ktoré nastúpila, a domov si priniesla štyri zlaté medaily. Jej posledným triumfom je bronzová priečka v šprinte voľnou technikou, ktorú si odniesla z tohtoročného Svetového pohára vo fínskom Lahti.