Kamil Peteraj: Ženy majú vždy pravdu

Keď som sa s vami mala stretnúť, tak som sa trošku bála, že ma ako básnik budete chytať za slovíčka... Rád sa s ľuďmi slovne prekárate?

Niekedy áno, niekedy nie. Písanie poézie je aj hra a básnik by mal poznať isté básnické figúry, vedieť so slovami pracovať. Veď dennodenne funguje tak, že hľadá kreatívne spôsoby, ako k niečomu zaujímavému dospieť. Často aj v bežnej komunikácii vymyslím pre ozvláštnenie slovnú hračku, ale v momente ju zabudnem.

Na slová muži často balia ženy. Nahovorili ste si takto aj svoju manželku?

Myslím si, že nie, skôr na hudbu, lebo ja som rád hrával, aj dnes si sem-tam zahrám na klavíri, ale hlavne rozhodla chémia.

Aj ste jej písali zaľúbené básničky?

Nie, ja som naposledy písal pre konkrétnu osobu asi v osemnástich a potom už nikdy.

Čiže píšete o imaginárnych ženách.

Skôr je to zbierka žien, ktorá je vtesnaná do jednej imaginárnej.

Žiadna pesnička nepatrí vašej manželke?

Všetky sú jej. Nie o nej, ale jej. Nemám priamy predobraz, skôr sa všeobecne snažím vystihnúť, čo je na ženách zaujímavé, krásne a čo mužov na nich vzrušuje.

A čo to je?

Prvá je krása, ale istý klasik povedal, že tá sa dá opísať iba hlúpymi slovami a prázdnymi gestami. Keď muž píše o žene, musí tam byť nejaké očarenie, bez neho to nefunguje, a potom prídu ďalšie veci. Ale očarenie je fatálny pocit, na tom stojí veľa popových textov. Nejde len o transparentnú krásu, ale je to o chémii, sympatiách, o tajomstve skrytom v dotykoch...

Pán Peteraj, vy ste romantik?

Ja som romantik, realista. Romantika je pekná, ale musí byť korigovaná. Nemám rád kalkulačky obtiahnuté ľudskou kožou, ktoré sa na všetko dívajú racionálne a ekonomicky, ale človek asi musí poznať medze, lebo potom býva za svoj romantizmus kruto potrestaný.

Vo vašich textoch hrajú hlavnú úlohu ženy, je to tak aj v reálnom živote?

Absolútne, človeku sa môže dariť len vtedy, keď má za sebou ženskú armádu, a kto si myslí, že to tak nie je, veľmi sa mýli. Či to chceme, alebo nechceme prijať, ženy majú vždy pravdu. Ony sú vždy vybavené potrebnými senzormi. Žena je tá, ktorá vás stiahne na zem a vidí veci cez inú optiku.

Kamil Peteraj (67) je známy slovenský básnik a textár. Narodil sa v Bratislave. Umelecké nadanie prejavil už v školskom veku, keď študoval hru na husliach na konzervatóriu. Pokračoval na divadelnej dramaturgii na VŠMU. Túto profesiu vykonával na Novej scéne do roku 1980. Odvtedy bol umelcom na voľnej nohe a podnikal v reklame. Píše texty pre známych slovenských umelcov, viaceré z nich sa stali nezabudnuteľnými hitmi. Vydal takmer dvadsať básnických zbierok. Je ženatý, má dvoch synov, žije v Bratislave.