SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Žijú pesimisti dlhšie?

Nedávno Americká psychologická asociácia zverejnila správu, že pesimizmus môže viesť k dlhšiemu a zdravšiemu životu. Kde je pravda?

(Zdroj: Fotolia)

„Zistili sme, že ľudom, ktorí sú optimistickí ohľadom svojej budúcnosti, hrozí v nasledujúcich desiatich rokoch väčšie riziko zranení či dokonca smrti,“ povedal Frieder R. Lang, vedúci výskumu na Univerzite Erlanden-Nuremberg v Nemecku. Vedci skúmali dáta zozbierané v priebehu desiatich rokov v rámci národného nemeckého socio-ekonomického panelu, čo bolo ročné mapovanie domácností, ktoré zahŕňali približne 40-tisíc ľudí vo veku od 18 do 96 rokov.

Výskumníci sa pýtali respondentov, ako sú spokojní so svojím životom a ako predpokladajú, že sa budú mať o päť rokov. Po tomto období sa s nimi stretli znovu. Boli prekvapení, keď zistili, že vyššie očakávania sa spájali s väčším rizikom zdravotných problémov. Čím to je? Autori štúdie tvrdia, že pesimizmus podporuje predovšetkým starších ľudí, aby boli opatrnejší a dávali si viac pozor na svoje zdravie a bezpečnosť.

Názor psychologičky

„Ak pod pesimizmom rozumieme realistickejšie vnímanie budúcnosti, ako to bolo v spomínanej štúdii, môže to tak byť. Ľudia, ktorí berú veci realisticky, neprežívajú sklamania z nesplnených očakávaní. Dávajú si realistickejšie ciele, a tak môžu častejšie prežívať úspech pri ich dosahovaní. Nezažívajú toľko negatívnych emócií ako tí, ktorí sa často podceňujú alebo preceňujú.

Ako dokázalo mnoho štúdií, časté a dlhodobé prežívanie negatívnych emócií zhoršuje naše zdravie a kvalitu života. To, že realistické vnímanie budúcnosti môže mať pozitívny vplyv na dlhší a zdravší život, platí rovnako pre všetky vekové kategórie,“ vysvetľuje psychologička a koučka Ľubica Hamarová.

Sme pesimisti?
Podľa najnovšej štúdie o kvalite života sme. Čo sa týka pohľadu do budúcnosti, patria Slováci spolu s Grékmi k najväčším pesimistom, obsadili sme v rámci Európskej únie druhú priečku. Sme nespokojní predovšetkým so zdravotníctvom, vzdelávaním a dôchodkovým systémom. Okrem toho veľmi nedôverujeme verejným inštitúciám. A s čím sme spokojní? S bývaním. Je zaujímavé, že v niektorých štátoch ako napríklad vo Veľkej Británii, na Cypre či v Švédsku sa spokojnosť so životom s pribúdajúcim vekom zvyšuje, na Slovensku je to presne naopak – čím sme starší, tým sme menej spokojní.

Rodíme sa ako optimisti?

Máme svoj pohľad na svet zakódovaný v génoch alebo skôr závisí od prostredia, v ktorom vyrastáme? „Každý z nás má určité vrodené individuálne predispozície, ktoré určujú, ako zvládame život, ako sa v ňom orientujeme, adaptujeme na zmeny a podobne. Jednou z nich je aj schopnosť realisticky vnímať život a prijímať veci také, aké sú,“ odpovedá Ľubica Hamarová. Okrem toho nás formujú ďalšie rôzne vplyvy – prostredie, kultúra a rodina, v ktorej vyrastáme.

Podľa psychologičky však neplatí rovnica, že pesimista vyrastá v pesimistickej rodine a, naopak, optimistický v optimistickej. „Podľa teórie tieňov švajčiarskeho psychológa C. G. Junga si príliš optimistickí rodičia často neuvedomujú a nežijú svoj pesimizmus. Ten však žije v ich nevedomí a oni ho môžu nechtiac prenášať na svoje deti, z ktorých sa paradoxne vďaka tomu môžu stať veľkí pesimisti.“

Premena do protikladu

Okrem iného nemeckí vedci prišli na to, že s pribúdajúcimi rokmi sa medzi ich respondentmi zvyšovali aj pesimistickejšie názory na budúcnosť. Mladí ľudia mali oveľa pozitívnejšie predstavy o svojom budúcom živote.

Ako sa môže stať z večne pozitívneho optimistu zachmúrený pesimista? „Keď žijeme len jednu polaritu určitej vlastnosti, časom sa preklopíme do jej protikladu. Čiže, keď sa pozeráme na svet len pozitívne a pesimizmu sa vyhýbame, alebo sa tvárime, že neexistuje, časom sa začne v našom živote prejavovať. Dokonca sa môžeme stať úplnými pesimistami,“ tvrdí Hamarová.

Môže však nastať aj opačný protipól, že sa zarytý pesimista zmení počas života na neskutočného optimistu? Podľa psychologičky Ľubice Hamarovej je to možné. Ak sa rozhodneme niečo vo svojom živote zmeniť, venujeme tomu dostatočnú energiu, čas a poznáme aj správne nástroje, môžeme dosiahnuť veľmi veľa. Na to, aby sa z negatívneho pesimistu stal optimista, treba spoznávať seba samého. Skúste porozmýšľať, kedy ste vo svojom živote prílišný pesimista, v akých prípadoch realista a kedy optimista.

Kto je spokojnejší?

Podľa odborníčky nezáleží na tom, či sme vo všeobecnosti pesimisti, alebo optimisti. „Každá z týchto polaritných vlastností má v našom živote svoje miesto. Umenie je vedieť, kedy je pre nás správne a prospešné byť realisticky pesimistický a kedy zase nadšený alebo optimistický. Tá istá vlastnosť nám môže byť prospešná, inokedy nám môže škodiť, závisí od situácie a okolností. Jednoducho, mali by sme sa správať tak, ako si vyžaduje prítomný okamih.“

Recept na spokojný život

Radí psychologička a koučka Ľubica Hamarová:

„Pre mňa to znamená predovšetkým žiť život, ktorý chcem. Mať v ňom ľudí, ktorých mám rada. Nežiť niečo, čo musím, ale to, čo som si vybrala. Dokázať svoj život ovplyvňovať a meniť ho. Na to potrebujem spoznávať seba, aby som vedela, čím priťahujem negatívne situácie, negatívnych ľudí a negatívne skúsenosti a meniť to. Je potrebné neustále sebaspoznávanie a práca so sebou samým, so svojou psychikou, ktorá určuje to, čo žijeme. Ak totiž v určitom veku nezačneme spoznávať seba a svoje nechcené vlastnosti alebo tie, ktoré sme dostatočne nerozvinuli a dostali sa nám do nevedomia, začnú sa tieto vlastnosti samovoľne objavovať v nevhodnej chvíli a budú nám meniť život do podoby, ktorú nechceme a ktorú sme si nevybrali. Mojím receptom na spokojný život je preto neustále spoznávanie seba, svojho nevedomia a vlastností, ktoré sa v ňom nachádzajú.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 336
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 410
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 265
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 822
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 013
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 825
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 798
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 546
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 122
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 663
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Matovič hovorí o prvých výsledkoch testovania.

Zoroslav Kollár aj dvaja sudcovia idú do väzby

Policajná akcia Víchrica sa týkala celkovo desiatich ľudí.

Eskorta priváža obžalovanú bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu SR Jarmilu Urbancovú.
Sean Connery v bondovke Žiješ len dvakrát.
Členky Zohry - prvého ženského orchestra v Afganistane.

Neprehliadnite tiež

Ľudovít Winter

Detská psychologička o šikane: Západné krajiny hovoria o epidémii šikanovania

Šinková vraví, že chlapci sú šikanovaní častejšie.

Dokument Neviditeľná odhaľuje drsné zlyhania pôrodníctva. Zase

Režisérka Maia Martiniak odhalila, ako vyzerá trauma žien.

Záber z filmu Neviditeľná (Unseen) 2020

Autorka dokumentu o pôrodoch: Ak by som v nemocnici zasiahla, už by ma tam nepustili

Režisérka Maia Martiniak nakrútila film o pôrodnej traume.

Režisérka Maia Martiniak.