Čo sa skrýva za drobnými písmenami na etiketách?

Najdôležitejšie informácie o potravine, ktorú kupujete v obchode, sa dozviete na etikete. Tá vám veľa prezradí o kvalite, výživovej hodnote a zložení produktu. Výhodná cenovka nie je vždy zárukou výhodného nákupu. „Nízkym záujmom o etiketu, a teda kvalitu potraviny sa ukracujeme o hodnotnú stravu. Výrobok s nižšou cenou totiž často obsahuje aj menej základnej suroviny, pre ktorú potravinu kupujeme,“ upozorňuje Jana Jurkovičová zo Združenia pre zdravie a výživu.

Dobrým príkladom sú napríklad mäsové výrobky, v ktorých je niekedy mäsa naozaj minimum. „Medzi údajmi o zložení sa okrem rôznych prísad uvádza aj to, koľko percent mäsa je v párkoch alebo koľko je ovocnej zložky v džúsoch, pričom sa vždy oplatí zvážiť pomer kvality a ceny,“ radí odborníčka.

PRIESKUM: Slováci sú nepozorní

Pri nákupe potravín Slovákov najviac zaujíma cenovka, vyplýva to z prieskumu Združenia pre zdravie a výživu, ktorý realizovala agentúra Focus v januári 2013 na reprezentatívnej vzorke 1034 respondentov. Podľa jej zistení nás drobné písmenká na obaloch vôbec nezaujímajú. Etikety na potravinách študuje iba pätina z nás, pričom najčastejšie ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku od 45 do 54 rokov.

Naopak, až štyria z desiatich Slovákov etikety na potravinách nesledujú nikdy. Sú medzi nimi predovšetkým nezamestnaní, dôchodcovia, ale aj študenti, spomedzi ktorých sa o zloženie potravín nezaujíma vyše 40 percent. Celkovo sa ženy zaujímajú o etikety dvakrát častejšie ako muži.

Výživové hodnoty

Ak sa chceme zdravo a vyvážene stravovať a najmä, keď úspešne či neúspešne chudneme, mala by byť pre nás tabuľka výživových hodnôt alfou a omegou. Uvádza obsah troch základných živín – tukov, sacharidov a bielkovín. „Pri tukových výrobkoch je v tabuľke výživových hodnôt vhodné vedieť rozlíšiť pomer jednotlivých mastných kyselín,“ tvrdí Jana Jurkovičová.

„Zdraviu prospešnejšie sú potraviny, ktoré obsahujú viac nenasýtených a menej nasýtených mastných kyselín. Takými sú zväčša výrobky rastlinného pôvodu, ale napríklad aj ryby. Nenasýtené mastné kyseliny omega-6 a omega-3 by mali byť ideálne v pomere 4 – 6 :1. Pozor na obsah transmastných kyselín, ktorý by nemal presahovať 0,5 g na 100 g.“

Transmastné kyseliny nájdete najmä v zemiakových lupienkach, hranolčekoch, trvanlivom tukovom pečive, cukrovinkách a sladkostiach vyrobených z nekvalitných tukov. Výrobcovia tento údaj na výrobku obvykle neuvádzajú. Čo sa týka sacharidov, mali by ste sa sústrediť na komplexné sacharidy – škroby či vlákninu – lebo sú zdraviu prospešné.

Čo znamenajú skratky?

• E 160a – karotény
• E 260 – kyselina octová
• E 300 – kyselina askorbová (vitamín C)
• E 330 – kyselina citrónová
• E 150 – kulér – tmavohnedá kvapalina vytvorená zahrievaním cukru na teplotu karamelizácie, ktorá sa používa na farbenie nápojov a hotových omáčok.

Odporúčaná denná dávka

Niektorí výrobcovia vychádzajú spotrebiteľom v ústrety a pomáhajú im lepšie sa orientovať vo výživových hodnotách. Užitočnou pomôckou je odporúčaná denná dávka, ktorá uľahčuje lepšie si predstaviť výživnú hodnotu istej nutričnej látky, inými slovami, koľko percent dennej dávky skonzumujeme v jednej porcii.

„Svedčí to o tom, že výrobcovia sa postupne učia dôležité údaje uvádzať viditeľnejšie a zrozumiteľnejšie. Ak chýbajú alebo sú nečitateľné, treba zbystriť pozornosť a radšej si vybrať výrobok, ktorý nemá čo skrývať,“ radí Jurkovičová.

4 otázky pre odborníčku

Odpovedá odborníčka na zdravú výživu Jana Jurkovičová zo Združenia pre zdravie a výživu.

Čo by sme si mali pri čítaní etikety všímať?

Predovšetkým informácie o zložení výrobku – o jeho energetickej a výživovej hodnote. Môžeme sa tam napríklad dočítať, koľko základnej suroviny potravina obsahuje a koľko a aké aditíva skrýva. Prítomnosť prídavných látok by mala byť uvedená na obale potraviny v poradí podľa ich klesajúceho množstva, názvom alebo číslom – kódom E a číslom systému EÚ.

Kedy vieme, že výrobok je nekvalitný?

Záleží od konkrétneho produktu, nedá sa to jednoznačne určiť. Menej kvalitné potraviny obsahujú zväčša menej základnej suroviny a viac vody či prídavných látok, no neplatí, že všetky aditíva (éčka) treba hneď zatracovať. Patria medzi ne konzervačné látky, antioxidanty, zvlhčovadlá, vitamíny a podobne, ktoré zabezpečujú toxikologickú a mikrobiologickú bezpečnosť potraviny, jej dlhšiu trvanlivosť alebo vyššiu výživovú hodnotu.

Niektorí spotrebitelia si už zvykli pozerať zloženie výrobku a zameriavať sa na „éčka“. Ktoré sú škodlivé, respektíve nie príliš zdravé pre ľudský organizmus?

Kód E – často obávané a zatracované „éčko“ znamená len to, že látka je povolená na používanie v Európskej únii. Viac sa treba obávať látky, ktorá nemá pridelený kód „E“. Povolených prídavných látok je viac ako 300 a sú rozdelené do 26 kategórií. Žiadna z nich v povolenej koncentrácii nie je a nesmie byť pre organizmus škodlivá.

Ako je to s dátumom výroby? Keď sa o pár dní končí záruka, môžeme pokojne tovar kúpiť? Pri ktorých potravinách to neprekáža a pri ktorých, naopak, je dátum výroby veľmi dôležitý?

Výrobcovia majú povinnosť zabezpečiť, aby potravina bola vhodná na konzumáciu do dátumu spotreby, ktorý uvádza na obale, prípadne v rámci minimálneho času trvanlivosti. Zodpovednosť je však aj na distribútoroch, predajcoch a spotrebiteľoch, aby zabezpečili skladovanie v správnej teplote alebo podmienkach. Najcitlivejšie na skladovanie sú čerstvé potraviny živočíšneho pôvodu: mäso, mliečne výrobky, čerstvé syry.