Roman Luknár: Som plachý džentlmen

Momentálne vás denne vidieť v Paneláku, v úlohe Dudka. A tam hráte riadneho playboya. Správate sa takto k ženám aj v súkromí?

Viem, že veľa ľudí si to myslí, ale ja som skôr konzervatívny, dosť plachý a k ženám galantný. Všetky frajerky, ktoré som po rokoch stretol, tak mi rozprávali, že som bol dobrý a pozorný, a tým pre nich nudný. Svojej manželke som od svadby posielal každý mesiac kyticu kvetov počas nejakých 18 rokov, 216-krát. Keď ženu milujem, tak neexistuje nič iné.

Chýba vám vaša exmanželka Lola?

Tým, že sa rozhodla žiť v Španielsku a ja momentálne nemôžem odísť, aj starší syn tu ostal, tak zostanem pri ňom. Okrem toho nakrúcam Panelák a som šťastný človek. Nikam nechodím, ani mi to nechýba. Akurát do lesa, kde sa cítim najlepšie. Lola mi určite chýba...

Aj sa s tým chystáte niečo robiť?

Myslím, že nie. Robiť veci nasilu sa nepatrí. Netreba tlačiť na pílu.

Dokáže človek v živote stretnúť viac pravých lások, alebo skutočná láska je len jedna?

Je to možné, ľudská duša je veľmi široká a hlboká, len sú ľudia, ktorí nestretnú takého človeka a nepocítia to. Tie tichá, keď sa dvaja ľudia rozprávajú aj bez toho, aby niečo povedali. A toho je v živote veľmi málo. Keď také niečo človek raz stretne, tak tomu určite dá všetko, lebo to sú asi tie najkrajšie chvíle...

Bola takou láskou Lola?

Áno, lebo to by som asi neurobil kvôli nikomu, aby som si zbalil kufre a v deväťdesiatom roku odišiel za ňou.

Považujete sa za dobrého otca?

To by museli povedať moji synovia. Najradšej sme, keď ležíme všetci traja pred telkou, pozeráme film a je nám dobre... Tak to bolo aj tieto Vianoce, Janko síce odišiel študovať do Madridu, ale prišiel na Vianoce na dva týždne. Celý čas sme nevyliezli z domu, akurát najesť sa k mame do vedľajšieho domu.

Ako najviac ste sa dokázali pre svoje deti obetovať?

Nevedel som do svojich desiatich rokov vôbec čítať, vždy som povedal sestre, aby mi učivo prečítala a mal som samé jednotky, lebo som si všetko zapamätal na prvé počutie. Mám takú danosť, ale čítanie mi robilo problémy. Keď som býval v Madride, mohlo sa diať čokoľvek, vždy som musel byť o jedenástej doma a čítať mojim chlapcom rozprávky. Štyri roky som čítal každý deň hodinu nahlas, to bol taký intímny zážitok so synmi. Na jednej strane mi to pomohlo profesionálne, na druhej strane ma to s nimi zblížilo.

Vraj vás uvidíme v Smrtonostnej pasci 5.

Hrám tam ruského oligarchu. Mám dve scény. V jednej ide po mne Bruce Willis, ale utečiem mu. (Smiech.)

Je to mužský sen zahrať si v akčnom filme?

V Španielsku som odohral jeden trinásťdielny akčný seriál a povedal som, že už nikdy viac. Mal som zlomené dve rebrá, vykĺbenú ruku. Musel som behať s ťažkými zbraňami a s plynovou maskou. To je ako za trest.