Nebojte sa škôlky

Niektoré matky by svojho potomka skrývali pod sukňou aj do štyridsiatky. Rodičovská dovolenka však trvá o niečo kratšie. Keď sa blíži ku koncu, u mamičiek zvyčajne narastá nepokoj.

Vo svojom dieťati vidia všetko, len nie veľkého škôlkara. Toto odrastené bábätko, ktoré ešte sem-tam užíva doping v podobe cumlíka, má zrazu stráviť osem hodín denne bez rodičov?

Ostrieľané bábätká

Väčšina dnešných detí sa dostáva do víru spoločnosti pomerne skoro. Len čo sa vyšmyknú z maminho lona, už sú hrdými štamgastmi materských centier, navštevujú plavecké kurzy, trénujú sa v babygymnastike, hromadne poskakujú na fitloptách. Na kamarátstva je však v predškôlkarskom veku privčas.

„Len máloktorý drobec do troch rokov sa vie zahrať so svojím rovesníkom. Deti sú síce spolu, no každé sa hrá paralelne so svojou hračkou, nanajvýš jedno pozoruje druhé,“ hovorí detská psychologička Jana Ashford.

Napriek tomu má spoločnosť aj v tomto veku svoje výhody. „Okrem zmiernenia izolácie rodičov na materskej dovolenke je hlavný prínos spoločenstva detí práve v tom, že sa drobci oťukajú v kolektíve,“ myslí si detská psychologička.

„Tí najmenší majú skvelú možnosť sledovať správanie ostatných detí, stanú sa odvážnejšími a sebaistejšími, naučia sa počkať v pokoji na mamu, kým je napríklad na toalete.

O niečo väčšie deti si medzi ostatnými rovesníkmi nacvičia základné spoločenské zručnosti. Zistia, ako správne reagovať, keď im ďalší drobec niečo zoberie alebo naopak naučia sa vypýtať si hračku od iného dieťaťa,“ vymenúva prínosy detského kolektívu Jana Ashford.

Nenápadné zručnosti

Prostredie materských centier a organizované kurzy nemusia vyhovovať všetkým rodičom, ale ani deťom. Niektoré deti prejavujú už vo veku jedného roka veľký záujem o spoločnosť, sú zvedavé a odvážne. A naopak, aj o rok staršie detičky môžu byť introvertné a na pieskovisku sa najlepšie cítia v bezpečnom odstupe od ostatných.

Nech je to tak či tak, prezieraví rodičia by mali myslieť na postupné začleňovanie dieťaťa do spoločnosti ešte predtým, ako sa ocitne v škôlke. Základné sociálne zručnosti sa totiž najlepšie nenaučí počas prechádzky v lese, ale v hlučnom kŕdli loptošov.

Svoje o tom vie aj Jana, matka dvojročnej Sáry. „Vždy som si myslela, že v predškôlkarskom období si s dcérkou vystačíme samy – až do momentu, kým sme spolu nenavštívili jedno detské predstavenie.

Herci sa tam neustále pýtali detí otázky typu ,Kto má rád sladkosti?´ a krpci sa hlásili dvihnutím ruky. Sára ruku nedvíhala, pretože netušila, čo toto gesto symbolizuje - doma sa predsa ako jedináčik nemusela hlásiť! Bola to v podstate banalita, ale vtedy som si uvedomila, že musíme chodiť do detskej spoločnosti častejšie. Inak bude Sárin nástup do škôlky krutý,“ hovorí Jana.

Malá špionáž

Zápisy nových prváčikov sa blížia. Zvyčajne prebiehajú na prelome februára a marca, a tak rodičia usilovne sondujú na internetových fórach, obiehajú jednotlivé zariadenia, spovedajú riaditeľky a učiteľky. Najlepšia škôlka sa nehľadá ľahko.

Súkromná alebo štátna? Má byť blízko domu alebo zamestnania? Jazyková alebo obyčajná? Veľa predškolských zariadení má v tomto období deň otvorených dverí. Ak je práve tá „vaša“ škôlka pre verejnosť uzavretá, vždy môžete s nejakou otázkou osloviť riaditeľku a pri tejto príležitosti urobiť malú špionáž.

„Škôlku nerobí dobrou alebo zlou moderné vybavenie, ale najmä ľudia, ktorí v nej pracujú – teda učiteľky a riaditeľka, ktorá si personál vyberá,“ hovorí Jana Ashford. „Pri zápise si teda treba všímať, či sú učiteľky vľúdne, alebo naopak, pôsobia prísne a necitlivo.

Veľa nám napovie aj ústretovosť pri postupnej adaptácii dieťaťa. Či sa priklonia jeho potrebám, alebo im bude prednejšie vlastné pohodlie. Chápem, že pre personál škôlky je prítomnosť rodičov istou komplikáciou. Určite to však nie je niečo, čo sa nedá vyriešiť. Podobné je to aj s kratším pobytom detí.

Málokto si uvedomuje, že škôlka je spočiatku veľmi únavná. Deti si musia zvyknúť na také množstvo noviniek, podnetov a vzruchov, že si od toho všetkého potrebujú oddýchnuť. Aj preto si myslím, že postupný nábeh na nový režim je oveľa lepší.“

Najmä súkromné zariadenia sa hrdia množstvom krúžkov a záujmových aktivít. „Zopár hodín cudzieho jazyka do týždňa je síce fajn, no ak nejde vyslovene o anglickú alebo nemeckú škôlku, deti toho veľa nepochytia. Krúžky sú väčšinou zaujímavé pre staršie deti, nie trojročných prváčikov,“ myslí si psychologička.

Pre rodičov by mala byť smerodajná aj veľkosť triedy – čím mladšie alebo úzkostnejšie dieťa, tým je preň vhodnejšia menšia skupinka. Všímajte si jedálny lístok škôlky, vybavenosť ihriska, čistotu... a počúvajte, čo vám šepká materský inštinkt.

Kedy je dieťa zrelé?

A napokon, ešte pred výberom správnej škôlky treba dôkladne zvážiť, či je pripravený samotný drobec. „Najdôležitejšia je emočná zrelosť. To znamená, že dieťa by sa malo na nové prostredie tešiť, malo by byť zvedavé, čo ho tam čaká, malo by mať záujem o ostatných rovesníkov,“ hovorí Jana Ashford.

Ďalšou dôležitou známkou zrelosti je ochota drobca zostať zopár hodín s niekým iným, než je mama alebo otec, a to buď doma, alebo mimo domova.

Budúci škôlkar by mal mať aj určité praktické zručnosti a návyky. Dieťatko by malo byť schopné vypýtať sa na záchod, samostatne sa napiť z hrnčeka, najesť sa. Vždy bude mať síce možnosť požiadať o pomoc pani učiteľku, no v novom prostredí preň bude oveľa ľahšie, ak si praktickými vecami poradí samo.

Na prípravu na škôlku máme ešte celých šesť mesiacov. Naši drobci to napokon celkom isto dokážu. Dokonca je možné, že svoju novú životnú etapu zvládnu ľahšie ako mnohé mamičky. Ale to je už téma na iný článok.