To sa ešte zíde! Niekedy niekde...

Kedysi ste možno zbierali pohľadnice, obaly z čokolád, známky, servítky, kamienky, sklené guľôčky či fotografie spevákov. Dnes máte trochu inú zbierku.

„Moja zberateľská vášeň už bola neúnosná. Odkladala som si nielen oblečenie, ktoré mi bolo niekoľko rokov malé, ale aj pokazené spotrebiče – pre prípad, že azda sa stane zázrak a budú sa dať opraviť.

Okrem toho som si nechávala aj rôzne dózy, tégliky, fľaše – bolo toho naozaj veľa,“ zverila sa nám čitateľka Eva, ktorá zareagovala na našu výzvu na webe zena.sme.sk.

Prekvapilo nás množstvo vašich odpovedí, medzi nimi sa našli vzorní a nekompromisní upratovači všetkých nepotrebností, ale aj takí, ktorí sa môžu popýšiť zbierkou lakov – s desiatkami archívnych kúskov, preplnenými skriňami oblečenia, z ktorých mnohé zdobia ešte štítky z obchodov, ďalší ukrývajú hotové poklady v pivniciach a garážach – pokazenú chladničku, plné vrece lega, starých topánok, skrutiek či časopisov.

Keď sa nad tým zamyslíme, svoju „zbierku“ majú mnohí. Čo však, ak nám začnú veci prerastať cez skrine a o škatule plné kadečoho, len nie užitočného, vo svojom byte čoraz viac zakopávame?

Vitajte v klube

Keby ste žili v Amerike, pokojne sa môžete prihlásiť do skupiny anonymných neporiadnikov, kde by vás za každú vyhodenú vec odmenili potleskom. Hovoria si messies a na svojich stretnutiach si navzájom radia, ako sa zbaviť svojej zberateľskej vášne.

Tento pojem zaviedla Američanka Sandra Feltonová, ktorej sa za dvadsaťtri rokov podarilo doma vybudovať hotovú skládku. Na to, že niečo nie je zrejme v poriadku, prišla vtedy, keď si pre neporiadok v kuchyni nevšimla, že má prasknuté potrubie. Prišla na to až po niekoľkých týždňoch, keď už bola podlaha značne prehnitá...

Pri tomto prípade vám možno napadá: nejde o nejaké ochorenie? „Nadmerné hromadenie vecí z psychologického hľadiska a pohľadu psychiatrie zatiaľ nepatrí medzi samostatné diagnózy.

Môže však predstavovať príznaky obsedantno-kompulzívnej poruchy a anakastickej poruchy osobnosti, prípadne prerásť do diagnózy nelátkovej závislosti alebo byť sprievodným znakom depresie.

Takisto môže byť dôsledkom prežitej psychotraumy. V zahraničnej literatúre existuje pre toto správanie odborný názov hoarding, čo znamená škrečkovanie,“ vysvetľuje psychologička Denisa Maderová.

Nepotrebné veci tak môžu byť svojím spôsobom pre niekoho užitočné – pomáhajú mu zmierňovať úzkosť alebo obavy, ktoré ho kvária.

„Ak sa človek bojí vyhodiť niečo preňho dôležité, môže ísť o príznak depresívneho stavu a pocitov strachu z opustenia. Prejavuje sa to potom v podobe nadmerného hromadenia predmetov a vecí, na ktoré si túto vzťahovú väzbu prenesie, a tak sú preňho nadmerne dôležité,“ dodáva Maderová.

Život v minulosti

„Škrečkovanie“ sa na ľudí začne často lepiť s pribúdajúcimi rokmi, neraz s ním majú problém ľudia v dôchodkovom veku. Niektorým je ľúto vyhodiť popraskaný tanier, radšej ho zalepia a používajú, pričom novú súpravu tanierov šanujú pre svoje deti alebo pre vnúčatá. Vraj aby po nich niečo ostalo...

Sú aj takí, ktorí sa nevedia zbaviť starých vecí, lebo v minulosti zažili ich nedostatok. S týmto majú napríklad skúsenosti v domovoch sociálnych služieb, keď sa k nim dostanú ľudia bez domova – hoci už netrpia nedostatkom, nevedia sa zbaviť dvoch igelitových tašiek, s ktorými tam prišli a budú si ich strážiť viac, ako keby mali zlaté šperky.

Okrem toho k hromadeniu vecí môže prispieť aj starecká demencia. „Človek sa v starobe stáva akoby znovu dieťaťom, je viac zraniteľný a bezmocný, často potrebuje pri sebe niekoho, aby sa oňho postaral a on sa necítil zbytočný a osamotený.

Hromadenie vecí pomáha starým ľuďom prenášať život z minula do prítomnosti. Spomienky ich napĺňajú pocitmi šťastia a sprítomňujú im to, čo mali radi a bolo im blízke, prípadne osoby, ktoré boli v ich živote dôležité,“ hovorí psychologička Maderová.

Nalejte si čistého...

Ak je už domáce ovzdušie preplnené nepotrebnými vecami, je načase pustiť si príjemnú hudbu, naliať čistého – umývacieho prostriedku a môžete sa pustiť do oprašovania starých vecí, plnenia vriec na odpad, prípadne posuňte veci niekomu, komu by sa mohli ešte zísť.

Čitateľka Alena robí takéto prevetranie domácnosti pravidelne dva razy do roka. Zaviedol to jej manžel – vždy si spolu sadnú a nekompromisne vytriedia veci, ktorých sa za pol roka ani nedotkli. „Na začiatku to bolo veľmi ťažké, ale dnes som rada, aspoň máme vo veciach systém,“ píše Alena.

Čo však, ak je hlavným zberačom niekto z vašich blízkych? Odborníci veľmi neodporúčajú šokovú terapiu – teda vypratať im všetko naraz, keď budú preč. Skúste sa s tým človekom radšej v pokoji pozhovárať, ponúknite mu pomoc, prípadne si zájdite po radu k odborníkovi.

Ako sa naučiť zbavovať starých vecí

Radí psychologička Denisa Maderová:

● Berme to ako očistný rituál, upratovaním a zbavovaním sa starých vecí máme príležitosť na štart do nového života.

● Niekedy sa tým zbavujeme aj bolestivej minulosti, prípadne spomienok na osoby, ktoré boli síce pre nás dôležité, no v našom terajšom živote už nie sú.

● Môžeme vďaka tomu odstraňovať zlé spomienky na ľudí, ktorých sme mali radi, ale sú pre nás bolestivé a pripomínajú nám nejakú traumatickú situáciu alebo udalosť.

● Dôležité je uvedomiť si, že všetci ľudia, ktorých sme mali v živote radi, ostávajú navždy v našom srdci. Prípadne si nechajme jednu vec ako spomienku na nich.

Ak máte problém, s ktorým sa chcete poradiť so psychológom, pošlite svoju otázku do online poradne na Naničmama.sme.sk. Denisa Maderová a ďalší skúsení odborníci vám poradia.

Máte v sebe zberateľskú vášeň?

Na zena.sme.sk sme sa vás pýtali, či sa vám, prípadne vášmu blízkemu hromadia v domácnosti zbytočné veci. Autorom troch uverejnených príspevkov posielame balíček s antibakteriálnymi prípravkami Carex.

Môj otec bol „zberateľom“, opravoval rádiá i televízory, preto hromadil všetky možné súčiastky, ozubené kolieska, skrutky, klince, drôtiky. Z každej prechádzky priniesol niečo veľmi „potrebné a užitočné“. Keď sme čokoľvek potrebovali opraviť v dome, pribiť nejaký klinec alebo zamontovať skrutku, hneď povedal, že to má. Celý deň hľadal medzi svojimi pokladmi, prekutal všetky zásuvky a nakoniec ma na druhý deň poslal do železiarstva...

Peter Nižník, Pečovská Nová Ves

Vaša téma ma veľmi potešila, hneď sa mi v mysli premietla voľná izba v rodičovskom dome a ,,úchylka“ mojej mamy – nákupy nepotrebných vecí. My štyri deti, ktoré tam už dávno nebývame, voláme tú izbu e-shop. Je plná nepotrebných vecí z jednej nemenovanej firmy, ktorá ponúka svoje produkty aj v televízii a rôznych časopisoch. Mama sama z tých vecí nič nepoužíva, a keď má niekto sviatok, tak nás obdarúva. Pre nás sú to gýče, ale ona je šťastná. Naposledy dostal môj trojročný syn zelené šľapky v tvare žabky, ktoré pri šliapnutí na pätu otvárajú akože ústa. Najlepšie je na nich, že chodidlo mu uteká z papučky von, preto čapce. Mimochodom, tie šľapky stoja na webe vyše 20 €.

Zuzana Gážiková, Valaská Belá

Raz v roku sa snažím upratať skrine a vytriediť už nepotrebné alebo nefungujúce veci. Obetujem tomu deň dovolenky alebo využijem situáciu, keď som sama doma. Neľutujem svoj voľný čas, pretože mám istotu, že vytriedené veci neskončia niekde schované. V začiatkoch manželstva sme sa na tom podieľali spolu s manželom a on to vždy veľmi ochotne išiel vyhodiť alebo odniesť do zberu. Neskôr, keď som nachádzala veci premiestnené niekde inde (na chate, v garáži či v pivnici), som pochopila jeho ochotu pomáhať mi pri upratovaní. Teraz to riešim sama a ešte sa nestalo, aby niekedy niečo z vyhodených vecí hľadal, lebo ich potrebuje alebo mu chýbajú.

Jarmila Baničová, Dunajská Streda