Maturanti, kam ďalej?

Začiatok roka pre mnohých maturantov prináša povinnosť vybrať si tú správnu vysokú školu alebo sa zaradiť do pracovného procesu. Platí zaužívané pravidlo, že keď má dieťa dobré známky, malo by pokračovať po strednej škole na univerzite. Navyše v súčasnosti je vysoká škola takmer nevyhnutnosťou.

„Študijné výsledky sú dôležité, ale rozhodne treba prihliadať aj na to, či má mladý človek rozhľad, záujem o život a spoločenské dianie, či dokáže samostatne zbierať informácie, pracovať s literatúrou, systematicky sa zaujímať o určitú odbornú oblasť, nakoľko má rozvinuté vôľové vlastnosti, schopnosť prekonávať ťažkosti a vytrvalosť,“ upozorňuje psychologička Irena Trenčanská z Centra pedagogicko–psychologického poradenstva a prevencie.

Rozhodnutie je na dieťati

Rodičia pri výbere budúcnosti svojich detí zväčša zohrávajú veľmi výraznú rolu, nie je to však vždy správne. „Pokiaľ má rozhodujúci vplyv na výber vysokej školy rodič, svedčí to o nezrelosti mladého človeka a nevyváženosti vzťahu rodič - dieťa,“ hovorí Irena Trenčanská a zároveň dodáva, že treba podnietiť rozvoj identity mladého človeka a jeho vlastných kompetencií.

„Dôležitá je hlavne celková podpora ambícií dieťaťa zo strany rodičov, pokiaľ sú primerané a pre rodinu ekonomicky reálne.“ Rodičia by pri výbere školy mali mať iba poradný hlas, vlastný záujem a schopnosti dieťaťa by mali byť rozhodujúce.

Ktorá škola

je najžiadanejšia?

Zamestnávatelia majú najväčší záujem o absolventov prírodných vied. Prvú šestku najvyhľadávanejších absolventov vysokých škôl obsadili fakulty so zameraním na informačné technológie. Paradoxne sa však najviac študentov hlási na právo, ktoré sa do prvej dvadsiatky dopytu zamestnávateľov ani nedostalo. Po informatike je záujem o zameranie stavebníctvo, ekonomika, nasledujú spoločenské vedy, technológia, strojárstvo, filozofia, prírodné vedy, umenie a šport.

Zdroj: Profesia.sk

Maturant by mal byť v prvom rade informovaný o škole, na ktorú sa rozhodol podať si prihlášku, mal by presne vedieť, čo daná škola vyžaduje, a mal by objektívne zhodnotiť svoje schopnosti.

V opačnom prípade hrozí riziko zbytočnej idealizácie, čo v konečnom dôsledku môže viesť k frustrácii mladého človeka. Psychologička odporúča zohľadniť aj ďalšie faktory, ako je napríklad uplatnenie v spoločnosti, ekonomický prínos, celospoločenská potreba danej profesie, zdravotné riziká, respektíve obmedzenia.

Zanechať štúdium?

Spoločenská a ekonomická atraktívnosť určitej profesie môže mať na výber povolania aj negatívny vplyv. Mnoho budúcich vysokoškolákov túži čo najjednoduchšie získať vzdelanie, ktoré im neskôr prinesie bohatý zdroj príjmov a pritom to nemusí byť chyba adolescentov, ale skôr dnešnej spoločnosti, ktorá má na nich vysoké nároky.

Niektorí po ukončení strednej školy nepokračujú v štúdiu na vysokej, lebo nemajú odvahu, prípadne sa nevedia rozhodnúť čo ďalej. Psychologička Irena Trenčanská pripomína, že takýto krok môže často viesť k definitívnemu ukončeniu vzdelávania a odborného rastu, zároveň však zdôrazňuje, že to nemusí byť vždy nevhodné rozhodnutie:

„Prerušenie štúdia môže byť i prínosom, keď si potrebuje mladý človek vyriešiť nejaký osobný problém, získať reálny náhľad na život alebo získať ekonomickú, či emocionálnu nezávislosť. Paušálne však platí, že je výhodnejšie nevybočiť zo študijných stereotypov a po maturite pokračovať vysokoškolským štúdiom.“

Nech sa dieťa v konečnom dôsledku rozhodne akokoľvek, dôležité je, aby našlo pochopenie v rodine. Záujem rodičov totiž dnes, žiaľ, často absentuje, na svoje deti nemajú čas a tie sú odkázané na rady rovesníkov, ktoré môžu byť v mnohých prípadoch rovnako nezrelé ako názory mladého maturanta, ktorý trpí nedostatkom sebadôvery a nemá potrebu ukázať svetu svoje kvality.

Iná škola, iná profesia

Aj mnohé známe tváre nemali v prvotnom výbere zamestnania celkom jasno. Vyštudovali niečo iné a potom sa dostali na obrazovky televízií.

Roman Juraško, moderátor – vyštudoval Právnickú fakultu na Trnavskej univerzite

Môj príchod do televízie bol veľmi spontánny. Vyštudoval som právo a pár mesiacov som v tejto oblasti aj pracoval. V tom čase vyhlásili konkurz na moderátorov. Nikdy predtým som nemal ambíciu robiť takúto prácu, a v princípe to bola len moja zvedavosť, pre ktorú som sa rozhodol prísť na konkurz. Nepočítal som s tým, že by to mohlo vyjsť. No keď to dopadlo tak, ako to dopadlo, a moja profesijná dráha sa takýmto radikálnym spôsobom zmenila, tak som rád prijal novú výzvu. Práca moderátora je kreatívna a myslím si, že v danom momente som si vybral zaujímavejšiu cestu. No keby som bol maturant a mal sa rozhodnúť, kam pôjdem študovať, volil by som opäť právo. Pre mňa je to profesia, ku ktorej sa môžem hocikedy vrátiť, hoci si uvedomujem, že by ma to stálo veľa energie, pretože právo je dynamický systém, ktorý sa neustále mení.

Janka Buršáková-Brestovská, televízna sudkyňa v Súdnej sieni – vyštudovala záhradníctvo na Mendelovej univerzite v Brne.

Pri rozhodovaní, čo ísť študovať po skončení gymnázia, ma ovplyvnilo viacero faktorov. Lákalo ma umenie, ale rozhodla som sa ísť na medicínu, kde ma pre nedostatok miesta neprijali. Nakoniec som vyštudovala záhradníctvo, ktorému som sa aj niekoľko rokov venovala, dnes je už len mojím koníčkom. Život je nevyspytateľný a nikdy nevieme, kam nás zaveje. Mňa neskôr zavial do prostredia väzenstva. Bola to zaujímavá, ale veľmi náročná práca. Ľudsky a profesionálne ma však veľmi obohatila. Všetky skúsenosti, vedomosti a praktické zručnosti som neskôr zužitkovala, keď som ako amatérka prešla konkurzom na sudkyňu do televízneho formátu Súdna sieň.

Štefan Skrúcaný, herec – študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej

Na Stavebnej fakulte som bol len jeden a pol semestra a bol to taký logický dôsledok môjho rozhodnutia zo základnej školy, po ktorej som pokračoval na stavebnej priemyslovke v Trenčíne. Keď som maturoval, netrúfol som si ísť na prijímačky na VŠMU, lebo hoci som robil ochotnícke divadlo, venoval som sa mu iba dva roky. Ako študent technickej vysokej školy v Bratislave som býval na internáte Bernolák a moderoval som tam pár spoločenských podujatí, ktoré dopadli veľmi dobre, a to mi dodalo odvahu skúsiť si podať v prvom ročníku prihlášku na VŠMU, kde ma na prvýkrát zobrali, a tak som v druhom semestri prerušil štúdium na technike. Doma mali rodičia na moje rozhodnutie presne dva pohľady. Otec ako strojný inžinier chcel, aby som mal v rukách nejaké remeslo, a moja mama ako veľká ochotníčka mi veľmi držala palce. Samozrejme, nakoniec som predsa len rád, že som sa takto rozhodol a, našťastie, na Slovensku s výnimkou jednej záhradnej chaty nestojí žiadna budova, ktorú by som postavil, a nehrozí, že by sa niekomu zosypala na hlavu. (smiech)