Bizarné diéty: Pásomnica, arzén, guma a iné

Chudnutie však nie je vynález modernej spoločnosti. Schudnúť sa ľudia snažili aj v dávnej minulosti a veľakrát takými spôsobmi, nad ktorými nám dnes zostáva rozum stáť.

Už dávni Gréci a Rimania zhadzovali prebytočné kilá, ale vtedy to bolo skôr o zdraví a fyzickej kondícii. Skutočnú vášeň pre chudnutie odštartovali až ľudia vo viktoriánskej dobe, píše BBC News.

"Grécke slovo diatia, z ktorého je diéta odvodená, popisuje celý spôsob života," uviedla historička Louise Foxcroftová, autorka knihy Kalórie a korzety: História diét počas 2 000 rokov.

"Ľudia prišli na chuť nárazovým diétam až v 19. storočí. Vtedy sa priklonili viac k držaniu diét z estetických dôvodov než zo zdravotných a vznikol doslova celý priemysel chudnutia," dodala.

BBC News s jej pomocou zostavili prehľad najčudnejších a najnezdravších spôsobov chudnutia v histórii, ktorých nasledovanie nie je ani náhodou žiaduce.

Dlho, dlho, dlho žuť a vypľuť

Na začiatku 20. storočia Američan Horace Fletcher usúdil, že veľa prežúvania a pľuvania je ten pravý spôsob, akým sa zbaviť kíl. Táto metóda má dokonca vlastný názov a nie je prekvapením, že sa volá práve Fletcherismus. Podľa tejto teórie treba jedlo žuť tak dlho, kým sa z neho všetka "dobrota" nevyšťaví, a potom treba hmotu vypľuť.

Fletcher mal veľmi presnú predstavu o počte pohybov čeľustí. Napríklad jednu jedinú šalotku odporúčal požuť 700-krát. Jeho metóda bola veľmi populárna a mala pomerne veľa fanúšikov aj medzi známymi ľuďmi. Jej kúzlu podľahli aj také osobnosti ako spisovatelia Henry James a Franz Kafka.

Mánia žutia zašla až tak ďaleko, že ľuďom na spoločenských večierkoch stopovali, či žujú dostatočne dlho, uviedla Foxcroftová.

"Táto diéta mala, okrem iného, za následok, že človek mal stolicu len raz za 2 týždne a bola prakticky bez zápachu. Fletcher ju popisoval ako čosi, čo vonia ako 'teplé sušienky'," dodala. "Sám so sebou nosil vlastnú vzorku, aby toto tvrdenie dokázal."

Pásomnicová diéta

Táto diéta rozhodne nebola pre citlivé povahy, ale napriek tomu sa po roku 1900 celkom rozšírila. Operná speváčka Maria Callasová údajne tieto parazity jedla, aby sa pokúsila zbaviť nadváhy. Ľudia túžiaci po pásomnicovej diéte jedli zárodky pásomníc z hovädzieho mäsa, obyčajne v podobe piluliek.

Pásomnica potom v črevách dospela a začala pohlcovať jedlo, čo naozaj viedlo k chudnutiu. Samozrejme, pásomnica je nebezpečný parazit, takže takáto kúra nezostala bez následkov. Sprievodnými prejavmi diéty boli hnačky a vracanie. Keď človek schudol na požadovanú váhu, užil antiparazitickú pilulku, ktorá pásomnicu zabila. Ak mal šťastie.

Pilulkou to však nekončilo. Parazita bolo treba z tela vylúčiť, čo mohlo spôsobiť brušné a rektálne komplikácie. Pásomnicová diéta je riskantná vo všetkých smeroch. Pásomnica dorastá až do dĺžky 9 metrov a môže spôsobiť celú škálu chorôb ako bolesti hlavy, problémy s očami, meningitídu, epilepsiu a dokonca aj demenciu.

Arzén

V 19. storočí sa lieky na chudnutie, pilulky a „lektvary“ stali výnosným obchodom. Tieto "zázračné lieky“ často obsahovali nebezpečné ingrediencie vrátane arzénu a strychnínu. "Reklamy tvrdili, že to urýchľuje metabolizmus, podobne ako amfetamíny," povedala Foxcroftová.

Aj nízky obsah arzénu v pilulkách bol krajne nebezpečný. Ľudia, v túžbe po rýchlom úbytku váhy, užili aj vyššiu než odporučenú dávku, a tým riskovali otravu arzénom. Pravidelne sa stávalo, že ľudia nevedeli čo užívajú, pretože balenia piluliek neobsahovali žiadne informácie o zložení.

"Podobné jedy sa kontrolovali len veľmi laxne a dali sa ľahko získať na celú škálu využitia v domácnosti i v medicíne," dodala Foxcroftová.

Ocot

Chudnúce celebrity nie sú vynález našej doby. Lord Byron bol jedným z prvých vzorov pre tých, ktorí sa snažili schudnúť a odštartoval tak posadnutosť verejnosti spôsobmi, akými sa slávne hviezdy zbavujú kíl. Rovnako ako súčasné celebrity aj Byron tvrdo drel, aby si udržal postavu.

Začiatkom 19. storočia romantický básnik spopularizoval diétu, pozostávajúcu prevažne z konzumácie octu. V snahe očistiť si organizmus radil denne piť ocot a jesť zemiaky namáčané v octe. Vedľajšími účinkami takéhoto stravovania a pitného režimu boli hnačky a vracanie.

Keďže Byron mal veľký kultúrny vplyv, vyvolala jeho metóda obavy, že ju budú nasledovať mladí ľudia. Mnoho romantikov obmedzilo svoju stravu na ocot a ryžu, aby dosiahli "byronovský" módny bledý a vychudnutý vzhľad. "Naše mladé dámy prežívajú väčšinu dospievania na pokraji vyhladovania," napísal vtedy jeden z kritikov.

Guma

V polovici 19. storočia Charles Goodyear zistil, ako vylepšiť gumu procesom nazývaným vulkanizácia. S priemyselnou revolúciou a masovou výrobou sa zrazu využitie gumy výrazne rozšírilo. Gumené nohavičky a korzety postavu nielen zoštíhľovali, ale spôsobovali aj potenie, ktorým sa malo chudnúť.

"Nosili ich ako muži, tak ženy," uviedla Foxcroftová. Nebolo to, však, nič príjemné. Spotená koža, ktorá sa stále otierala o gumu, praskala, bolela a bola viac náchylná na infekcie. Tento trend zastavila až prvá svetová vojna, kedy sa guma stala vzácnou, pretože bola žiadaná na vojenské účely.