Keď sa bezdomovec vo svojom živote posunie, mám aj ja „malé Vianoce“

Mnohí bezdomovci nemajú najbližších príbuzných a ich rodinu tvoria ľudia z ulice, ktorí sú na tom rovnako ako oni. Uvedomujú si, že sú Vianoce, ale vnímajú ich v úplne inej rovine, pretože ich primárnym cieľom je byť v teple a mať čo jesť.

Pokiaľ žijú v komunite, tak sa snažia byť aspoň spolu. V rámci nášho združenia ich kontrolujeme, pracujeme od pondelka do soboty. Mávame pravidelné výjazdy od piatej večer do desiatej, v rámci ktorých zisťujeme, ako sa majú, či majú doklady, čo potrebujú, ponúkneme ich kávou a čajom, ak im hrozí zamrznutie, transportujeme ich do nocľahární, prípadne ich odvezieme k lekárovi.

Ako sociálni pracovníci sme takým mostom medzi spoločnosťou a nimi. Pravidelne v utorok, vo štvrtok a v sobotu od pol ôsmej večer vydávame na Račianskom mýte v Bratislave teplú polievku a niektoré utorky aj šatstvo. Ak majú rodinu, tak sa snažíme s ňou skontaktovať.

Našou ambíciou je boj o človeka v prvej línii, pretože si uvedomujeme, že bezdomovci za nami neprídu sami, lebo často majú strach z inštitúcií, sú nedostatočne informovaní alebo im to nedovoľuje zdravotný stav, a tak my chodíme za nimi.

Ja ich mám svojím spôsobom naozaj rada ako ľudí, každý z nich je úplne iný, každý má iný životný príbeh. Teším sa, keď sa vo svojom živote niekam posunú, vtedy mám také svoje osobné „malé Vianoce“.

Napríklad teraz som s jedným vybavovala dávky v hmotnej núdzi. On predtým ani nevedel, že na niečo také má nárok. Začala som s ním chodiť po úradoch a veľmi milo ma prekvapilo, keď som videla, že sa snaží niečo urobiť so svojím životom.

Naša misia sa podarila a pred Vianocami sme boli vybrať jeho prvé dávky. Síce je to minimálny, ale aspoň stabilný príjem, takže bude mať krajšie Vianoce.