S halászlé vydržíte každý pôst

Jedinou ozajstnou vianočnou tradíciou, ktorá sa zachovala vo všetkých našich rodinách, je štedro prestretý štedrovečerný stôl, ktorý mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo. Deťom rodičia za sebazaprenie sľubovali, že večer uvidia zlatú hviezdu alebo prasiatko. Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny, mak, sušené ovocie, lekvár, med alebo aj sladké víno. Večera mala obsahovať aspoň magických sedem alebo deväť chodov. Medzi viac-menej univerzálne jedlá patrili oblátky s medom, kapustnica, zemiaky, varený hrach, fazuľa, opekance, rezance či iné cestoviny a kompót zo sušených sliviek.

Polievka na každom stole

Asi nikde na Slovensku nechýbala na štedrú večeru polievka. Varila sa z kyslej kapusty, zo sušených húb, strukovín (hrachu, fazule, bôbu alebo šošovice), používalo sa aj sušené ovocie (slivky, hrušky, jablká) a zelenina. Niekde sa varil aj kyseľ – kyslá polievka z múky. Tam, kde sa nevarila kapustnica, často sa do polievok pridávala voda z kyslej kapusty. Niekde sa podávali rybie vývary, rybie polievky alebo sa ryba (údená alebo neúdená) šupla i do kapustnice, fazule či do šošovice. Dnes vo väčšine domácností prevláda kapustnica, ktorá má tisíc podôb a často sa varí aj na pracoviskách už pred Vianocami.

Kapor vianočnou rybou

Keďže na Štedrý deň ešte stále trvá advent, katolícke, gréckokatolícke a pravoslávne rodiny dodržiavali cirkvou nariadený pôst a mäso nahrádzali sušenými hubami alebo sa jedla ryba, ktorá sa konzumovala slaná, údená, kyslá, prípadne upravená varením alebo pečením. Servírovali sa zväčša sladkovodné ryby z miestnych vôd (zubáče, pstruhy, kapry), ale dali sa kúpiť aj nakladané solené haringy. Od stredoveku však najdostupnejšou rybou bol kapor, ktorý sa postupne stal typickým vianočným štedrovečerným chodom nielen v Česku, ale aj v niektorých oblastiach Nemecka a Poľska, najmä tam, kde mal jeho chov tradíciu. Podávanie ryby na Vianoce však nebolo u nás nijako rozšírené a už vôbec nebolo spojené s konkrétnym druhom rýb, napríklad s kaprom, ako je to dnes.

Pôstny kompromis

Najmä v južných oblastiach Slovenska sa zvykla na Štedrý večer podávať aj pikantná rybacia polievka nazývaná halászlé. V mnohých rodinách sa táto polievka zvykne podávať aj na obed ako kompromis – ryba je pôstne jedlo, takže hladní členovia rodiny sa ním môžu posilniť, aby vydržali do večera. Treba však podotknúť, že po pikantnom halászlé vám ešte viac vytrávi – čo je však dobre, aspoň zvládnete bohatú večeru. Halászlé v nepikantnej úprave sa zvykne podávať aj deťom.

Jednoduché halászlé

Hlavu kapra dôkladne očistíme, odstránime oči aj žiabre. Do hrnca dáme asi tri litre vody a do nej vložíme rybiu hlavu, bobkový list, nové korenie a soľ a asi 500 gramov mäsa z kapra. Privedieme do varu a varíme až do mäkka. Potom mäso vyberieme a vývar precedíme. Na oleji speníme cibuľu, potom pridáme feferónky a mletú červenú štipľavú papriku. Zalejeme vývarom, pridáme zemiaky, vegetu, lečo a opäť uvaríme až do mäkka. Kapra naporciujeme a vložíme do polievky a ešte chvíľu povaríme. Podávame s bielym chlebom.Autor článku

Suroviny na 4 porcie:

500 g kapor, 120 g lečo, 400 g zemiaky, 50 g cibuľa, olej, 85 g feferónky, vegeta, mletá červená paprika, bobkový list, nové korenie, korenie čierne mleté, soľ