Nákupné vábenie je teraz najsilnejšie

Zrejme to poznáte, doma sa vám hromadia už pekné štósy letákov, niekto si ich so záujmom preštuduje, iný hodí na kôpku s menovkou odpad. Letákové kampane sú u nás pomerne rozšírené, túto formu reklamy nachádza vo svojich schránkach 93 % Slovákov. A nie márne.

Podľa štúdie GfK Shopping Monitor Slovakia, ktorej výsledky boli uverejnené v roku 2012, vyplýva, že letáky si prečíta 73 % Slovákov, pričom podľa nich nakupujú v priemere traja z desiatich. V tomto smere patríme na prvé priečky v rámci regiónu strednej a východnej Európy.

„Jedným z vysvetlení je, že náš zákazník si veľmi rád vyberá, pričom dnes už má naozaj z čoho. Štruktúra a pokrytie maloobchodnými prevádzkami v podobe supermarketov a hypermarketov je také veľké, že už aj ľudia v odľahlejších regiónoch Slovenska sa môžu rozhodnúť medzi dvomi až štyrmi značkami reťazcov,“ vysvetľuje Martin Mravec z prieskumnej agentúry GfK Slovakia a dodáva, že letáky dokážu zmeniť našu tradičnú nákupnú cestu.

„Toho sme svedkami pri rôznych našich prieskumoch, v ktorých vidíme, že na Slovensku postupne klesá vernosť zákazníka ku konkrétnemu obchodu a miesta nákupu začína častejšie obmieňať.“

A kto sa najviac vyžíva v „letákovaní“ a výhodných kúpach? Podľa prieskumu nezáleží na pohlaví, vzdelaní ani na príjme domácnosti, o čosi intenzívnejšie sa letákmi riadia akurát ľudia po štyridsiatke.

Ako nakupujeme

„Veľa výrobkov kupujeme bez zvláštnej zainteresovanosti a bez toho, aby sme si všímali významnejšie rozdiely medzi značkami, napríklad pri kúpe soli alebo chleba.

Nákupný proces potom prebieha takto: na základe pasívneho učenia vzniká u spotrebiteľa určitá mienka, nasleduje kúpa produktu a niekedy i následné hodnotenie,“ opisuje psychologička Jana Porubcová.

Ak zistíme, že niečo potrebujeme, najmä ak ide o väčšie položky, zvyčajne si spravíme ešte pred kúpou mini prieskum o danom produkte.

„Najviac informácií nám poskytujú komerčné zdroje ako reklama, predavači, vystavený tovar, obaly, médiá a spotrebiteľské organizácie, ale najväčší význam pritom väčšinou prikladáme informáciám získaným z osobných zdrojov,“ tvrdí Porubcová.

Potrebujeme toto aj tamto

Možno sa vám už prihodilo, že ste vbehli do supermarketu len po chlieb a k pokladnici ste prišli s plným košíkom. Navyše sa neraz stane, že samotný chlieb napokon necháte v regáli... Prečo občas nakupujeme bez rozmyslu a impulzívne?

„Pokiaľ zákazník cíti pohodu, vie reagovať spontánnejšie. Samozrejme, impulzívne nakupovanie súvisí s ponukou noviniek, ale aj so špecifickými obdobiami počas roka, ako sú Vianoce či Mikuláš.

Impulzívnosť nákupu sa do významnej miery odvíja aj od lokality obchodu. Inak by ľudia nakúpili potraviny na čerpacej stanici na diaľnici, inak v lyžiarskom stredisku alebo uprostred sídliska,“ objasňuje marketingový odborník Mravec.

Aby sme strávili v obchodných priestoroch čo najviac času, pomáha v tom usporiadanie regálov, oddelení, rôzne body záujmu a celková atmosféra predajne. Potvrdzuje to aj Martin Mravec:

„V prvom rade sa musí zákazník cítiť príjemne, vedieť sa orientovať, nebyť ničím rušený a v prípade potreby mať k dispozícii niekoho, kto mu poradí. Dnes platí pre obchod zlaté pravidlo úspechu: lokalita, dobrý personál, čistota a čo najrýchlejšie vybavenie pri pokladnici.“

Keď hrá hudba do nákupu

Či sa nám to páči, alebo nie, do nášho nákupného rozhodovania sa okrem rozumu miešajú aj emócie. Vplývajú na nás pritom nielen vizuálne podnety, ale aj ostatné zmysly. Preto sa nám ľahko stane, že hoci vojdeme do fast foodu s úmyslom kúpiť si šalát, napokon skončíme pri hamburgeri s hranolčekmi.

Dôvod je jednoduchý – vôňa nám aktivuje rovnaké oblasti mozgu, aké reagujú na vzhľad výrobku. Vôňa pritom vôbec nemusí pochádzať z kuchyne, ale na tieto účely sa využívajú aj spreje, ktoré sa vypúšťajú do reštaurácie cez vetranie. Hmat je zase dôležitý najmä pri nákupe oblečenia alebo pri elektronike, keď sa nám zdajú ľahké modely výsledkom najmodernejšej techniky.

Marketingový odborník Martin Lindstrom vo svojej knihe Nákupológia píše aj o vplyve hudby. Napríklad, keď v obchode pustili francúzsku hudbu, zákazníci si vyberali najmä francúzske vína, pri dychovke uprednostnili nemecké.

„Je evidentné, že hudba má vplyv na emócie človeka. Jej neuveriteľná schopnosť spúšťať, tvarovať a ovplyvňovať ľudské vedomie a konanie je nepopierateľná a priam zázračná. Preto tento moment často využívajú obchodníci, ktorí vedia, ako sa pri príjemnej hudbe pohodlne nakupuje a ako nás núti zdržať sa v danej predajni dlhšie,“ vysvetľuje psychologička Porubcová.

A nakoľko sa tieto metódy využívajú na Slovensku? Martin Mravec tvrdí, že v našich obchodoch je to skôr výnimka. „Dobrým príkladom sú však hotelové siete, reštaurácie, bary a kaviarne, kde sa snažia ísť v ústrety zákazníkovým zmyslom, aby mal nečakané a príjemné zážitky,“ dodáva odborník.