Gülhan Ulutekin, turecká veľvyslankyňa na Slovensku, pohotovo navrhne „sarmu“ - vínne listy plnené zmesou mletého mäsa a ryže, cacik - jogurtovo-uhorkové jedlo, ktoré má mnoho obmien v celej tejto oblasti, a pilaf - jedoduchú, ale obľúbenú ryžovú prílohu, ako príklady jedál, ktoré sú rovnako bežné ako kebab.
„Asi môžem povedať, že turecká kuchyňa je jedna z troch alebo štyroch najobľúbenejších kuchýň sveta,“ hovorí Ulutekin za svojím kuchynským stolom v Bratislave, pred pestrými ingredienciami, používanými na prípravu „sigara böregi“, predjedla z cesta v tvare cigarety, karniyarik, hlavného jedla pozostávajúceho z baklažánu plneného mletým mäsom a paradajkou, a pomarančového revani, koláča s pomarančovou príchuťou z krupice. Ulutekin však pripúšťa, že skúsenosť niektorých ľudí s tureckou kuchyňou sa môže obmedzovať na kebab, ktorý si v zahraničí získava čoraz väčšiu obľubu.
Všetky recepty zo seriálu Varíme s veľvyslancom nájdete na Naničmama.sk
Cigaretové pečivo - Sigara Böregi
„Zdá sa, že döner kebab je taký populárny, že niekde konkuruje McDonaldu,“ vraví Ulutekin. „No ja som si všimla, že niekedy prevažuje dojem, že turecká kuchyňa sa skladá len z kebabov. Ja by som však nenazvala döner kebab naším národným jedlom, lebo existujú iné jedlá, ktoré sú v Turecku prinajmenšom rovnako populárne ako döner kebab.“
No veľvyslankyňa vzápätí dodáva, že vzhľadom na pestrú škálu jedál, ktoré sa nachádzajú v rôznych oblastiach Turecka, určovaných flórou alebo faunou konkrétnej časti krajiny, je dosť ťažké vybrať iba jedno alebo dve národné jedlá. V západnej a severnej pobrežnej časti Turecka sú dosť bežné jedlá s rybami a sardely sa pripravujú na rôzne spôsoby, zatiaľ čo vo východných vnútrozemských oblastiach je typickejší kebab.
No polievku nevesty Ezo, ktorú Ulutekin a jej kuchár pripravili pre program Varíme s veľvyslancom, by servírovali kdekoľvek v Turecku. Na dôkaz bohatej tradície a symbolizmu ukrytého za niektorými jedlami Ulutekin hovorí, že za bohatou, výdatnou polivkou z červenej šošovice a bulguru existuje obľúbený príbeh.
„Ezo bolo meno reálnej osoby, ktorá vymyslela túto polievku, aby zaimponovala svojej svokre,“ vysvetľuje Ulutekin legendu, podľa ktorej sa žena menom Ezo dvakrát zle vydala, pričom druhý sobáš ju odviedol až do blízkosti sýrskych hraníc, kde sa jej zacnelo po jej rodnej dedine Dokuzyol, a tak vytvorila túto polievku v snahe zapáčiť sa náročnej svokre.
Podľa Ulutekin mnohé turecké jedlá ovplyvnili niektoré zo susedných kultúr a štátov, a bolo by nemožné hovoriť o tureckej kuchyni a neuznať vplyvy Balkánu, Strednej Ázie, Stredomoria a rôznych oblastí Stredného Východu, „čo je tiež výsledkom osmanského dedičstva“. „Určite je to obojstranný proces,“ pokračovala Ulutekin a dodala, že pri niektorých tureckých jedlách je ťažké určiť, kto ovplyvnil koho v priebehu dejín.
Ulutekin zdôrazňuje, že turecká kuchyňa zahŕňa veľa zeleniny, čo potvrdzuje aj fakt, že jedlá s baklažánom sú tam odsť obľúbené: napríkald karnyarik (nazývaný „rozpárané brucho“), je rozrezaný baklažán naplnený zmesou mletého hovädzieho mäsa a paradajok.
Gülhan Ulutekin, turecká veľvyslankyňa na Slovensku, pripravila 5 národných jedál.
Aby sme rozptýlili obavy prípadných protifajčiarskych aktivistov, treba povedať, že „sigara böregi“, čiže „cigaretové pečivo“, ktoré sa obyčajne servíruje ako „meze“ – predjedlo pred hlavným jedlom, nemá s fajčením nič do činenia. Malé zvitky lístkového cesta sa naplnia syrom a petržlenom. Servírujú sa horúce a chrumkavé, a sú ďalším príkladom jedál, aké Ulutekin predloží hosťom, aby predviedla bohatstvo tureckej kuchyne.
„Cigaretové pečivo môžete jesť v nedeľu ráno, keď si dopriavate výdatné, dlhé neskoré raňajky,“ povedala veľvyslankyňa a dodala, že v Turecku je dosť obľúbené. Polievka Ezo, pečivo a „rozpárané brucho“ môžete nájsť v každej domácnosti, „bez ohľadu na to, aký skromný alebo aký vysoký je príjem rodiny,“ vysvetľuje veľvyslankyňa.
Na otázku, aké sú prípadné podobnosti medzi turekcou a slovenskou kcuhyňou, Ulutekin odpovedala, že aj Turecko má halušky, ktoré sú pomerne obľúbené v strednej časti krajiny.