„Poraďte, čo dobre pomáha, keď ma škrabe v hrdle, prípadne keď bolia mandle a všetko okolo toho?“ „Malej sa vyhodili za uškami také bledé vyrážky, neviete, čo by to mohlo byť?“ Podobných otázok, ale aj rád, o čo ide a ako na to, nájdeme na internete neúrekom.
Rôzne fóra, diskusie pod článkami, stránky venujúce sa konkrétnemu ochoreniu, kde nájdeme opis symptómov aj liečbu.... Niekto si môže povedať, že je to raj pre hypochondrov, ktorí takto môžu rozoberať každý podozrivý príznak svojho zdravotného stavu.
Internet je však jednoduchou pomocou pre každého, kto hľadá prvú pomoc pri náhlych zdravotných problémoch. Napríklad keď vás po prvýkrát v živote poštípe včela a neviete, ako si poradiť, po krátkom hľadaní na internete môžete nájsť jasné pokyny lekára, dozvedieť sa, čo treba robiť a na aké zdravotné príznaky sa zamerať.
Som zdravá?
Na druhej strane internet sa čoraz častejšie stáva akousi náhradou za skutočného odborníka, ktorý by mohol komplexne posúdiť náš zdravotný stav a stanoviť správnu diagnózu. Oveľa jednoduchšie je pre nás sadnúť si za počítač a hľadať informácie o tom, čo by nám asi mohlo byť.
Je pravda, že preplnené čakárne, lekár, ktorý má na nás len pár minút alebo chodenie po rôznych vyšetreniach dokážu človeka odradiť. Od kontaktu s odborníkom nás však odrádzajú aj iné okolnosti.
Podľa prieskumu o samoliečbe cez internet, ktorý sa uskutočnil vo Veľkej Británii, sa viac ako tretina opýtaných žien bojí hovoriť o zdravotných problémoch s lekárom. Polovica sa vždy snaží pomôcť si skôr sama, než sa obráti o pomoc na druhých. Niektoré ženy dokonca radšej pár rokov strávia v obavách, že trpia vážnou chorobou, než by išli na odborné vyšetrenie.
Samoliečba však so sebou prináša riziká zlej diagnostiky a nesprávnej liečby. A tá môže napokon priniesť oveľa vážnejšie zdravotné problémy, než s akými sme si na začiatku sadali za počítač.
Podľa výsledkov prieskumu si cez internet určila zle diagnózu jedna zo štyroch žien. Výskum sa uskutočnil na podporu Národného dňa bakteriálnej vaginózy, ktorú dve z troch žien chybne odhadli ako vaginálne afty. Ale keď zostane bakteriálna vaginóza neliečená, môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako sú neplodnosť alebo samovoľný potrat, ak sa vyskytne počas tehotenstva.
Už aj na Slovensku sa objavilo zopár virtuálnych ambulancií, kde môžeme anonymne konzultovať svoj zdravotný stav priamo s odborníkmi. Ich rady však majú len informatívny charakter a určite nenahrádzajú priamy kontakt a vyšetrenie lekára.
Nie je liek ako liek
Ďalším úskalím samoliečby sú voľnopredajné lieky. Nie každý medikament je totiž vhodný pre každého. Prieskum ukázal, že takmer polovica žien nekonzultuje svojpomocne zvolený spôsob liečby a výber lieku ani s lekárnikom. Pritom práve on je prvým odborníkom, ktorý nám môže poradiť.
„Lekárnik je často prvý zdravotník – odborník, ktorého pacient so svojimi problémami navštívi. Nemusí sa totiž k nemu objednávať ani tráviť hodiny čakaním v čakárni. V samoliečení hrá veľkú úlohu.
Ak pacient k nemu príde po radu, je hlavne na jeho vedomostiach a skúsenostiach, aby vedel poradiť správnu liečbu voľnopredajnými liekmi, prípadne ako treba užívať lekárom naordinovanú liečbu. Jeho úlohou je aj zhodnotiť vážnosť situácie a v prípade potreby pacienta odporučiť lekárovi.
Tak ako lekári aj lekárnici majú za sebou náročné vysokoškolské štúdium a pred sebou povinné celoživotné vzdelávanie a sú najväčšími odborníkmi v oblasti užívania liekov,“ uvádza farmaceutka Zuzana Hrabáková.
To, čo pomohlo našej susedke, nemusí zabrať u nás. V najlepšom prípade sa náš stav nezhorší ani nezlepší, v horšom sa môžu vyskytnúť rôzne vedľajšie príznaky.
„Miera poradenstva v lekárňach u nás postupne rastie, ale na rozdiel od niektorých krajín v zahraničí sa takéto konzultačné služby u nás stále málo využívajú,“ dodáva odborníčka.
Internet ponúka aj možnosť nákupu liekov cez internet. Ak ide o lieky u nás registrované a nájdeme ich na oficiálnych odborných stránkach, je to v poriadku. Stále však platí, že by sme si mali byť stopercentne istí svojím zdravotným stavom, kým začneme s užívaním nejakého medikamentu.
Internet je síce plný informácií o ochoreniach, ktoré sú pre nás užitočné, ale zároveň sa veľmi ťažko orientuje v ich množstve tak, aby sme si vedeli naozaj pomôcť a dopracovali sa k správnej diagnóze.
Dôležité je vedieť sa správne pýtať, dať si veci do súvislostí, nevidieť za občasným zakašľaním hneď to najhoršie, ale ani nepodceniť nenápadnú bolesť, ktorá sa pomaly, ale isto zhoršuje. Istotu budeme mať napokon naozaj len po správnych vyšetreniach a konzultácii s odborníkom.
Čo hľadáme na internete?
Podľa britského výskumu spoločnosti Balance Activ ženy najčastejšie na internete hľadajú pomoc pri problémoch so spánkom, bolestiach hlavy, depresii, úzkosti, svalových kŕčoch, žalúdočných problémoch, chronickej bolesti svalov, únave, svrbení a citlivosti pokožky.
Medzi desiatku chorôb, ktoré si takto chybne diagnostikujú, patria:
rakovina pŕs
ďalšie druhy rakoviny
afty
vysoký krvný tlak
astma
artritída
depresia
diabetes
sexuálne zdravotné problémy
problémy so štítnou žľazou
Autor: Petra Mandlová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
