y: tekvicu plnenú krevetami.
Kleebanková vysvetľuje, že v kulinárskom raji, Brazílii, má každá z piatich oblastí vlastné tradičné jedlá, od grilovanej ryby cez fejioadu (dusenú bravčovinu s fazuľou) až po mandiocu. Človeku je jasné, že vybrať jedno jedlo nebolo ľahké.
Brazílske recepty v slovenčine nájdete na Naničmama.sk:
„Pestrosť jedál, akú máme, odráža tak bohatstvo krajiny, ako aj priebeh našej histórie,“ povedala veľvyslankyňa, ukladajúc krevety na panvicu. „Každý región Brazílie sa zrodil z niekoľkých rôznych kultúr, ako indiánskej, africkej a portugalskej, aby som menovala len pár.“
Tekvica plnená krevetami by sa typicky podávala po dlhom dni na brazílskej pláži, ako v Saint Catherine – mieste, ktoré Kleebanková predstavila svojim hosťom krátkym videom. Neskrývajúc obdiv k svojej vlasti, povedala: „Som veľmi pyšná na všetko to prírodné bohatstvo, ktoré máme.“ Napriek tomu veľvyslankyňa vysvetlila, že vybrala jedlo jednoduché na prípravu, keďže všetky ingrediencie sú dostupné aj na Slovensku. Potom rýchlo dodala, že asociácia s Halloweenom nie je celkom neodôvodnená.
Brazílska veľvyslankyňa na Slovensku Susan Kleebank.
„Ak vezmete do úvahy, že november je mesiacom Halloweenu, tak človek môže spojiť zábavné s niečím praktickým,“ poznamenala Kleebanková a dodala, že dobrý spôsob, ako deti zabaviť a zamestnať je poveriť ich vypitvaním vnútorností tekvice.
Potom ponúka pohár obľúbeného brazílskeho nealkoholického nápoja – robeného z ovocia guarana – pričom rozpráva obľúbenú domorodú legendu o tom, ako rastlina vyrašila z očí dieťaťa zabitého hadom po tom, čo ich zakopali do zeme. Orechy para – alebo brazílske orechy – z lesov jej domoviny, servíruje na bielom porceláne a bohato vyšívanom červenom obruse. Prospievajú zdraviu i kráse a údajne majú moc zabraňovať starnutiu, objasňuje moc para orechov.
Spôsob, akým Kleebanková aranžuje prísady a jedlá v kuchyni, nenecháva nikoho na pochybách ú význame prezentácie v brazílskej kuchyni.
„Oči vám povedia, čo chcete jesť,“ hovorí veľvyslankyňa, pričom ozdobuje plnenú tekvicu zelenou špargľou, tenkými plátkami červenej kápie, cherry paradajky, koriander a dve malé žlto-zelené brazílske vlajky.
Brazílska kuchyňa je pestrá, každý región má svoje typické jedlo. Vybrať len tri jedlá, bola fuška.
Po otázke na národné jedlo jej domoviny Kleebanková hovorí, že je ťažké vybrať jedno-jediné, keďže Brazília je veľká ako celý svetadiel a každá oblasť sa pýši iným druhom jedla. Čo však možno spája tieto odlišné krajové kuchyne sú prílohy, ktoré – bez ohľadu na typ jedla – vždy obsahujú šalát, ryžu a tiež maniokovú múku, ktorá sa robí z manioku, čiže koreňa cassava, ktorý je v Brazílii rozšírený.
Napríklad farofa, opekaná zmes z maniokovej múky, z ktorej Brazílčania pripravujú jedlo pridaním cibuľky a slaninky pokrájanej na malé kúsky, sa konzumuje skoro po celej krajine, prezradila Kleebanková a dodala, že ryža, fazuľa a farofa sú skutočne zjednocujúcim prvkom brazílskej kuchyne v celej pestrosti rôznych jedál.
„Všetky kultúry, čo prichádzali do Brazílie, nejako ovplyvnili tamojšie jedlo,“ podotkla veľvyslankyňa a vysvetlila, že na juhu krajiny, odkiaľ ona pochádza, nemecké rodiny zvykli pripravovať zemiakové guľky a krupicu, ale prispôsobili si recept na maniokovú múku. „Gnocchi, čo sú vlastne talianske múčne halušky – aj na Slovensku máte podobné jedlo, ktoré sa ale robí zo zemiakov - sa v Brazílii na mnohých miestach robia za použitia maniokovej múky, a sú veľmi dobré.“
Kleebanková dodáva, že kuchyňa sa rýchlo globalizuje a ak má národ nejaké dobré jedlo, ľudia kdekoľvek na svete ho budú jesť radi a s chuťou.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
