V sychravom počasí nielen chrípka, ale aj hnačka

Obvykle však iného pôvodu, napríklad vírusového. Potrápiť vás môžu norovírusy, ktoré sú v zimnom počasí aktívnejšie. Prvýkrát boli dokázané vedeckými metódami v roku 1978, dnes je známych približne dvadsať rôznych druhov.

„Na Slovensku diagnostikujeme norovírus posledných desať rokov. V rámci skúmania hnačkových ochorení, kde sa predpokladá infekčný pôvod, sa totiž len postupne rozširovalo spektrum vyšetrovacích metód.

Najprv to boli len bakteriálne metódy. Ostávala však veľká skupina hnačkových ochorení, ktorých pôvod bol neobjasnený. Postupne sa zisťovalo, čo môže byť ich príčinou. Zavedením nových metód sa aj na Slovensku potvrdila prítomnosť norovírusov,“ vysvetľuje epidemiologička Mária Avdičová, prečo sa o tejto problematike začalo hovoriť len nedávno.

No podľa nej sú najčastejším pôvodcom vírusových hnačkových ochorení skôr rotavírusy, ktoré postihujú hlavne detskú populáciu a závažný priebeh majú u detí do dvoch rokov. U dospelých sa s rotavírusovými hnačkami stretávame zriedkavejšie. Hneď po rotavírusoch nasledujú čo do počtu norovírusy, ktoré napádajú väčšinou dospelých a deti školského veku.

Základom je hygiena

Norovírusové infekcie sa v našom podnebnom pásme vyskytujú celoročne, no typický je pre ne výskyt v chladnejšom období. Obvykle spôsobujú akútne hnačkové ochorenia, sprevádzané vracaním, bolesťami a kŕčmi v bruchu. Často sa môžu pridružiť aj bolesti hlavy, horúčka a zimnica.

„Opatrní by sme mali byť pri malých deťoch a starých ľuďoch, u ktorých môže ochorenie vyústiť do dehydratácie,“ upozorňuje Avdičová. „Ďalšou pomerne zriedkavou komplikáciou je hemolyticko-uremický syndróm, pri ňom dochádza k rozpadu červených krviniek a poškodeniu obličiek.“

Infekcia sa najčastejšie prenáša osobným kontaktom. „Chorý človek kontaminuje prostredie, napríklad sociálne zariadenie v domácnosti, školách, škôlkach, nemocniciach či inom kolektívnom zariadení a ďalší ľudia si znečistia ruky a zanesú si vírus do úst.

Tento spôsob šírenia je najčastejší aj na Slovensku. Zatiaľ sme nemali epidémie, pri ktorých by sa dokázalo, že bola kontaminovaná priamo potravina týmito vírusmi, len ojedinele bola strava podozrivá ako faktor prenosu nákazy,“ objasňuje epidemiologička.

V prípade výskytu nákazy je dekontaminácia veľmi náročná. Odporúča sa použiť také dezinfekčné prostriedky, ktoré účinkujú na vírusy. Najlepšie s obsahom chlóru.

„Z toho jasne vyplýva aj spôsob zabránenia infekcii – dôkladná osobná hygiena, umývanie rúk pred jedlom a hygiena prostredia. Iná prekážka pre šírenie norovírusových ochorení, žiaľ, zatiaľ neexistuje,“ zdôrazňuje Avdičová. Treba si aj uvedomiť, že hoci postihnutý neprejavuje zjavné príznaky infekcie, stále môže byť prenášačom.

Dostatok tekutín a hladovka

Inkubačná lehota nákazy je maximálne 48 hodín, pričom samotné ochorenie by malo odznieť pomerne rýchlo. V ideálnych prípadoch za pol dňa, najviac za tri dni. Ľuďom s dobrým zdravotným stavom by nemalo spôsobiť nejaké ďalšie komplikácie.

Ak človek zistí, že má príznaky vírusovej hnačky, mal by hlavne dbať na to, aby do organizmu prijal dostatočné množstvo tekutín s obsahom minerálov. Najlepšia je minerálna voda alebo orálny rehydratačný roztok.

„Odporúča sa hladovka, postupne po úprave klinického stavu možno začať jesť sucháre, mrkvový a ryžový vývar. Zo stravy by ste mali vylúčiť mlieko a mliečne výrobky,“ radí Katarína Francisciová.

„Ak sa stav neupravuje alebo je vracanie úporné a pacient nie je schopný prijímať tekutiny ústami, prípadne sa objaví vysoká teplota alebo objavíte v stolici krv, je namieste vyhľadať lekársku pomoc.“

Keď sa vám uľaví, prechod na normálnu stravu by mal byť pozvoľný. Do jedálneho lístka pomaly zavádzajte sucháre, mäsový vývar, varené zemiaky, ryžu, banány, jablká bez šupky. Vhodné je aj trojdňové pečivo a čierny čaj.

V tejto fáze by ste ešte stále nemali jesť mastné jedlá a mliečne výrobky. Stravu je lepšie pripraviť varením a dusením ako vyprážaním. Aby sa naša črevná mikroflóra vrátila do normálu, je vhodné v konečnej fáze zvýšiť príjem probiotík.

„Kyslomliečne výrobky sa odporúčajú po prebehnutí akútnej fázy ochorenia a po návrate na bežnú stravu. Probiotiká v nich obsiahnuté majú pozitívny vplyv na mikroflóru tráviaceho traktu,“ dodáva Francisciová.

Budovanie imunity – najlepšia prevencia

Aby náš organizmus dokázal úspešne bojovať proti infekciám, ktoré ho ohrozujú takmer na každom kroku, je vhodné začať s budovaním silnej obranyschopnosti.

„Imunitu si treba budovať komplexne zdravým životným štýlom. V strave je potrebné dbať na vyváženosť jednotlivých zložiek – prijímať nielen energetické, ale aj nutrične hodnotné potraviny s dostatkom vitamínov, minerálov, s vhodnou mierou cukrov, tukov a bielkovín,“ odporúča Katarína Francisciová.

Náš imunitný systém bude odolnejší, ak do nášho denného režimu zaradíme aj pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu za každého počasia, športovanie, dostatok spánku a obmedzíme stres. So životným štýlom úzko súvisí aj otužovanie.

„Doma, v školách, v práci by sme mali častejšie vetrať, byty a pracoviská zbytočne neprekurovať. Otužovať sa môžeme aj návštevou sauny, sprchovaním studenou vodou, otužilejší aj chladnými kúpeľmi. Vždy však platí, že začať treba postupne a s mierou. Určite nie je vhodné začínať s otužovaním v čase epidémie alebo nejakej akútnej choroby,“ upozorňuje Francisciová.

Norovírus na Slovensku

Za posledných päť rokov sa na Slovensku zaznamenal stúpajúci trend vo výskyte hnačkových ochorení spôsobených vírusmi. V roku 2011 bolo hlásených vyše šesťtisíc prípadov vírusových hnačkových infekcií, z ktorých vo viac ako štyritisíc prípadoch bol za ochorenie zodpovedný rotavírus a za vyše tisícku diagnostikovaných prípadov norovírus.

Od začiatku tohto roka podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zaznamenali odborníci už viac ako 1400 prípadov norovírusových ochorení, z toho najviac v Trenčianskom kraji (523 pacientov) a najmenej v Banskobystrickom kraji (37 pacientov).

Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica