Poďme spolu bývať

Veronika si hneď po skončení vysokej školy začala hľadať byt na prenájom spolu s ďalšími spolužiakmi. Podobne ako väčšina mladých ľudí, ktorí ostávajú v meste, kde študovali, nemajú ešte založenú vlastnú rodinu a bývať ďalej s rodičmi pre nich neprichádza do úvahy.

Najmä keď svoje domovy majú vzdialené aj štyristo kilometrov od práce. Kultúra spoločného bývania na Slovensku prekvitá najmä v hlavnom meste či v iných veľkých mestách, ktoré sú strategickými bodmi na získanie dobrého džobu.

„Spoločné bývanie vnímam ako dobrý spôsob na preklenutie obdobia, keď človek končí školu a nemá ešte manžela alebo manželku či predstavu, že by chcel bývať so svojím partnerom,“ vymenúva výhody takéhoto bývania Veronika.

„Myslím si, že si takto dokáže zabezpečiť prijateľné ubytovanie s príjemnou spoločnosťou.“ Navyše takéto bývanie je veľmi ekonomické. Za oveľa menej eur môžete dostať relatívny luxus v podobe dobrej lokality či veľkosti bytu.

Menšou nevýhodou podľa Veroniky je nutnosť prispôsobiť sa iným a nájsť vhodný spôsob, ako vychádzať a komunikovať s ľuďmi. Čo v konečnom dôsledku nie je na škodu.

„Človeka takéto bývanie zocelí, rýchlejšie naučí samostatnosti a pripraví na to, ako sa postarať sám o seba. Je to dobrá škola života.“

Správny výber

Keď sa rozhodnete pre spoločné bývanie, mali by ste byť pozorní vo výbere spolubývajúcich. Ak idete do spoločnej domácnosti s cudzími ľuďmi, všimnite si ich správanie ešte predtým, než podpíšete zmluvu.

Zároveň si však dajte pozor, aby ste svojich potenciálnych spolubývajúcich neodsúdili unáhlene. „Človek sa dá odhadnúť podľa vizáže, prejavov správania a komunikácie, ale treba si uvedomiť, že zároveň máme tendenciu hodnotiť na základe našich vlastných životných skúseností a mnohokrát ľudí zbytočne škatuľkujeme,“ vysvetľuje psychologička Katarína Budinská.

„Prvý dojem môže klamať, preto je lepšie ľudí spoznávať, a nie ich hneď odsúdiť. Na základe kompatibility ich verbálneho prejavu a činov je možné potom odhadnúť ich dôveryhodnosť.“

Povedz, čo robíš

Váš spolubývajúci by mal mať v prvom rade podobný životný štýl ako vy. Ak nie ste príliš spoločenskí a potrebujete mať doma pokoj, tak si určite nevyberajte mladých veselých študentov, ktorí budú každý piatok usporadúvať hlučné oslavy. Alebo naopak, ak ste mladí a veselí, nepôjdete predsa bývať s ľuďmi po štyridsiatke, lebo vaše životné tempo je zrejme trochu odlišné.

Kde hľadať

spolubývajúcich?

www.spolubyvajuci.sk

www.roommates.sk

www.studentskebyvanie.sk

www.spinkaj.sk

www.spolubyvanie.sk

www.podnajmy.sk

„Keď sme s kamarátkou hľadali spolubývajúcu sústredili sme sa na to, aby to bola mladá, pracujúca žena. Rozhodovali sme sa dosť intuitívne.

Predstavili sme sa jej a potom sa snažili zistiť o nej niečo viac. Napríklad, kde pracuje, ako trávi voľný čas, či športuje, ako často chodí domov k rodičom,“ hovorí o výbere spolubývajúcich Veronika a dodáva, že pozná aj prípady, keď niektorí podnájomníci pri výbere svojho nového spolubývajúceho dávajú vyplňovať dotazník s otázkami, ktoré si potom vyhodnotia a na základe toho sa rozhodnú.

Človek, ktorý prichádza do zabývaného kolektívu, nemôže vedieť, čo ho v novom byte čaká. Psychologička radí, ako zapôsobiť: „Správať sa prirodzene je stále moderný výrok dnešnej doby, ale čo je pre niekoho prirodzené, pre druhého prirodzené nemusí byť.

Slušnosť nič nestojí, ale môže priniesť duchovné aj materiálne bonusy. Slušnosť ľudí zbližuje. Človek, ktorý je spoločenský a ohľaduplný k ľuďom vo svojom okolí, býva obľúbený a ostatní radi vyhľadávajú jeho spoločnosť.“

Keď príde konflikt

Spoločné bývanie so sebou prináša aj vyhrotené situácie, ktoré môžu viesť k nepríjemným konfliktom. Častým impulzom je neuprataná kúpeľňa, neumytý riad alebo nevysypané smeti. Na prvý pohľad banality, ktoré však dokážu človeka, ak sa neustále opakujú, riadne vytočiť.

„Vzťahy so spolubývajúcimi sa podobajú tým rodinným,“ opisuje spoločné bývanie Veronika. „V rodine to tiež nefunguje dokonale, aj dieťaťu musíte niekedy povedať: ‚Prosím ťa, povysávaj už konečne‘, no u nás sme to našťastie vždy vedeli vyriešiť dohodou a nikdy to neprerástlo do veľkého konfliktu či nepriateľstva.“

Psychologička Katarína Budinská zdôrazňuje pri dobrom vychádzaní s ľuďmi naučiť sa regulovať vlastné správanie a kontrolovať ho. „Konflikt by sme mali prijímať ako normálnu súčasť života. Každý má právo na svoj názor a možnosť prejaviť ho,“ vysvetľuje.

„Je dôležité naučiť sa zvládať konflikt bez neprimeraných prejavov zlosti a napádania osobnosti partnera.“ Aj keď má každý iný temperament, ide hlavne o to, aby bolo vaše spolužitie funkčné, aj preto sa oplatí občas ustúpiť.

Kedy opustiť spoločnú loď?

Pri spoločnej domácnosti si treba uvedomiť, že každý z vás je individualita, a tak k sebe treba aj pristupovať. Niekto môže byť puntičkár, iný zase väčší neporiadnik, ale keď sa staráte o spoločnú domácnosť, je na mieste sa jeden druhému prispôsobiť.

Rozdeliť si úlohy a potom sa ich snažiť čo najlepšie splniť. „Prispôsobenie sa vyznačuje nízkym stupňom sebapresadenia a vysokým stupňom kooperatívnosti,“ vysvetľuje Katarína Budinská.

Svoje záujmy obmedzujete v prospech iných, čo môže byť niekedy dobrou taktikou na zlepšenie svojho postavenia a zvýšenie vplyvu pri riešení budúcich konfliktov v spoločnej domácnosti.

„Dôležité je nestratiť vlastnú úctu k sebe samému a miera prispôsobivosti by nemala mať za následok frustráciu, psychickú nepohodu, alebo narušenie duševného zdravia. Máme právo asertívne prejaviť svoje priania a požiadať druhú osobu, či je ochotná naše požiadavky akceptovať a vyhovieť im,“ dodáva psychologička.

Keď máte pocit, že strácate sebaúctu a pociťujete neustále negatívne podnety zo strany spolubývajúcich, prestanete sa cítiť v kolektíve dobre, hoci ste vynaložili na dobré vychádzanie už maximum, je najvyšší čas spoločnú loď opustiť a nájsť si nových spolubývajúcich.

Nevyberala som si len byt, ale aj spolubývajúcich

Monika Navrátilová – 26 rokov – býva rok v trojizbovom byte spolu s ďalšími tromi ľuďmi

Strávila som dlhší čas v Indii a Nepále, a keď som sa vrátila, snažila som si nájsť ubytovanie v Bratislave. Nemala som na začiatku prácu, a teda ani veľa peňazí. Povedala som si, že si budem hľadať ubytovanie, ktoré bude ekonomické, ale zároveň v centre mesta.

Chodila som pozerať rôzne byty, ale zistila som, že nie je dôležité len to, ako byt vyzerá, ale aj akých má obyvateľov. Napríklad som mala vyhliadnutú krásnu izbu s výhľadom na celé mesto aj s kúskom záhradky, ale keď som tam vošla, ovalil ma strašný zápach.

V byte vôbec neupratovali a navyše každý choval nejaké domáce zvieratká, kuchyňa bola plná neumytých riadov. Síce pekná izba za lacný peniaz, ale s takými ľuďmi by som nevedela žiť.

Potom som išla na ďalšiu obhliadku inej izby, ktorá bola tiež veľmi pekná, ale v byte bývali dvaja mladí muži, ktorí ma balili už hneď pri vchode. Povedala, som si, že toto tiež nepôjde.

Napokon som si našla svoj súčasný byt. Napriek tomu, že v ňom tiež bývali dvaja chlapci, jeden aj s priateľkou, milo ma privítali, boli slušní, ponúkli mi najkrajšiu izbu a už na prvý pohľad bolo zrejmé, že sa o byt starajú.

Mám vlastnú izbu, kuchyňa, obývačka, chodba a terasa sú spoločné. Byt je prerobený, veľký a v dobrej lokalite. Využívame relatívne veľký priestor za nízku cenu. S takýmto bývaním som momentálne veľmi spokojná.