Zabúdanie je prirodzené, dá sa s tým však niečo robiť

Prečo zabúdame

Nie je reálne, aby sme si pamätali všetko. Zabúdanie alebo vytlačenie informácií je prirodzenou funkciou našej pamäti.

„O takzvanej zlej pamäti, na ktorú sa často sťažujeme, možno vlastne hovoriť len pri jej vážnejších poruchách na neurofyziologickom podklade. V bežnom živote nám pamäť zlyháva zväčša pre únavu, zlú pozornosť, nedostatok spánku, prípadne môže ísť o extrémne emocionálne zážitky,“ vysvetľuje Igor Brezina z Katedry psychológie na Univerzite Komenského.

Ak však máte pocit, že váš blízky zabúda akosi pričasto a má problémy s bežnými činnosťami, pozrite si pre istotu stránku www.alzheimer.sk, kde nájdete dotazník porúch pamäti.

Rovnaká udalosť, iné spomienky

Prečo si pri rovnakej udalosti každý zapamätá niečo iné? „Každý z nás má svoj typický systém zapamätania, ktorý závisí od nášho vnímania, pociťovania, pozornosti, myslenia, emócií či motivácie.

"Fotenie"

poznatkov

V Guinnessovej knihe rekordov sa vyníma výkon pamäťového šampióna Lu Chaa, ktorý si zapamätal prvých 67 890 číslic z Ludolfovho čísla. Vedia si niektorí ľudia „odfotiť“ do pamäti nejakú stránku a potom si ju jednoducho predstaviť a „prečítať“? Ako uviedli na guardian.co.uk – štúdie, ktoré skúmali pamäťových géniov, tieto schopnosti sú skôr založené na mnemotechnických pomôckach a tisíckach hodín trénovania.

Okrem toho naša schopnosť zapamätať si závisí aj od osobnostných charakteristík, ako sú napríklad flegmatickosť, ťažkopádnosť, impulzívnosť, neurotizmus a podobne,“ vysvetľuje Igor Brezina.

Samozrejme, záleží aj na situácii, kedy si danú vec chceme zapamätať. Ak je emocionálne podfarbená, či už kladne, alebo záporne, zapamätáme si ju podstatne výraznejšie.

Psychológ Brezina však zároveň upozorňuje, že v tejto situácii často prichádza k skresleniu zapamätaného. Prvé rande alebo maturita sa nám preto s postupom času objavia v mysli ako značne zveličené.

„Pri rozdielnosti v zapamätávaní zohrávajú významnú rolu aj zdravotný stav, vek, množstvo skúseností či schopnosť asociácií. Často sme prekvapení, aké veľké množstvo básničiek a pesničiek si pamätajú deti v predškolskom veku.

Tento typ zapamätávania nie je založený na logických štruktúrach, ale skôr na pracovnej rytmickosti mozgu, ktorá je v tomto období výrazne rozvinutá,“ dodáva Igor Brezina.

Permanentná pamäť?

Existujú teórie, že v našej pamäti sa nachádzajú aj informácie, na ktoré si nevieme spomenúť a neuvedomujeme si ich. Ide vlastne o akúsi permanentnú pamäť. Tieto prístupy sa využívajú najmä v psychoterapii a pri aplikácii hypnózy.

Učenie v ruchu?

Možno sa vám niekedy stalo, že keď ste sa učili doma v absolútnom tichu, vedomosti nie a nie „naskákať“ do hlavy, každú chvíľu vás niečo rozptyľovalo.

Na druhej strane, keď ste si sadli do triedy, v ktorej to len tak bzučalo vravou, bolo to úplne iné. Je pravda, že si zapamätáme viac, keď sa učíme v rušnom prostredí?

„Je, aj nie je. Je to pravda za predpokladu, že sa splnia nasledovné kritériá: musíme mať vysokú motiváciu zapamätať si danú problematiku a rušné prostredie nesmie byť pre nás doslova rozptyľujúce, ale indiferentné.

Nemalo by ísť o obľúbenú hudbu alebo rozhlasový prenos futbalového zápasu, ktorý nás zaujíma, ale skôr o monotónny hluk čerpadla, práčky alebo zbíjačky.

Pri splnení týchto dvoch podmienok bojuje naša pozornosť s nepriaznivými rušivými podnetmi a vybičuje našu pamäťovú organizáciu k vyššiemu výkonu,“ opisuje Igor Brezina a zároveň dodáva, že takéto zlepšenie pozornosti a pamäti má svoje limity a nie je zadarmo.

V prípade, že sa musíme sústreďovať a zapamätávať si podnety v mimoriadne hlučnom prostredí dlhší čas, môžu sa u nás objaviť príznaky neurotizmu. Ak sa však táto situácia neopakuje často, tieto symptómy odznejú.

Pamäťové triky

Docent Brezina opisuje niekoľko prístupov pre lepšie zapamätanie:

• Teória kontextu hovorí, že lepšie si vybavíme zapamätané, ak budeme reprodukovať poznatky v rovnakom priestore, ako sme si ich zapamätali. Keby sme k tomu pristúpili „ad absurdum“, množstvo zlyhaní študentov či žiakov možno vysvetliť na základe tohto princípu – reprodukujú naučený materiál v inom prostredí, v akom si ho zapamätávali. Tento fakt sa týka najmä nelogického zapamätávania – takzvaného bifľovania.

• Lepšie si spomenieme na zapamätaný materiál, keď sa nachádzame v podobnej psychickej situácii, v akej sme boli, keď sme si informácie vštepovali do pamäti. Čiže keď sme boli v rovnakom emocionálnom rozpoložení, nálade či v strese. Ako extrémny príklad môžeme uviesť, keď si v stave opitosti sami pred sebou z bezpečnostných dôvodov skryjeme kľúče od auta. Na druhý deň po vytriezvení si nevieme spomenúť, kam sme ich skryli a až rovnaký stav (v tomto prípade opitosti) nám priblíži vybavenie si tejto pamäťovej stopy...

• Mnemotechniky – rozličné slovné, číselné, grafické a iné pomôcky, prostredníctvom ktorých by sme si mali zapamätať určitý materiál. Napríklad na otázku „Koľko kilometrov má polomer Zeme?“ použijeme mnemotechnickú vetu: „Šetři se osle“: Še (6), tři (3), se (7) osle (8) – 6378 km. Tejto metóde zapamätávania však chýba logické myslenie, ktoré je potrebné na vytvorenie dobrej pamäťovej stopy. Preto ju odporúčam len ako pomocnú, vo väčšom rozsahu je vhodná skôr pre starších ľudí s diagnózou ľahká a stredná demencia.

Tipy, ako si spomenúť

• Spravte si „myšlienkové snímky“ – vytvárajte si silné asociácie, napríklad, keď ukladáte niekam kľúče, spravte si „snímku“, na ktorej ležia na stole vedľa misky s ovocím.
• Trénujte svoju pamäť – ak si neviete spomenúť na niečie meno, skúste na papier písať písmená, na ktoré si spomeniete. Stále ich dopĺňajte, až kým si nespomeniete.
• Využite techniku – pípanie pripomienky v mobile vám nedovolí zabudnúť na výročie sobáša ani kúpu chleba.
• Udržiavajte myseľ v dobrej kondícii – problémy s pamäťou môže ovplyvniť aj zlá nálada, preto nezabúdajte ani na fyzický pohyb. Okrem toho trénujte svoju myseľ hádankami, riešením problémov či tvorivou činnosťou.

Zdroj: American Psychological Association