Dánska kuchyňa je výdatná a čoraz zdravšia

Jedným z obľúbených spôsobov prípravy mäsa sú frikadely, čiže mäsové guľky, hovorí Anita Hugau, veľvyslankyňa Dánska na Slovensku.

Vybrala si ich ako hlavný chod, v programe nazvanom Cooking with Ambassadors /Varíme s veľvyslancami pre čitateľov The Slovak Spectator a divákov Sme TV.

Cieľom programu je predstaviť medzinárodnú kulinársku kultúru a tradície viacerých krajín, ktoré majú zastúpenie na Slovensku.

Mäsové guličky (frikadeller)

Studený zemiakový šalát (kartoffelsalat)

Marinovaný uhorkový šalát (agurkensalat)

Kefírová polievka (koldskål) so sladkými suchármi (kammerjunker)

“V Dánsku nenájdete dieťa, ktoré by nepoznalo mäsové guľky a zemiakový šalát,” hovorí Hugau, pričom premiešava najemno pomleté bravčové s cibuľou varechou, ktorú navrhol svetoznámy dánsky architekt a dizajnér Arnem Jacobsen. Následne pridá vajíčka, pšeničnú múku a čierne korenie.

Veľvyslankyňa dá trochu masla na rozpálenú panvicu, kde sa majú pražiť mäsové guľky, a pritom vysvetľuje, že frikadely, hlavne tie menšie, sú obľúbeným pokrmom dánskych detí.

“Ja mám rada, keď sa maslo trochu pripáli, lebo to dodá jedlu špecifickú chuť,“ poznamená, deliac sa o jeden zo svojich tajných tipov.

Podľa Hugau majú mäsové guľky v dánskych domácnostiach mnoho variánt. Spôsob prípravy možno meniť podľa ročného obdobia, - existuje ľahšia letná verzia – a Dáni k nim radi pridajú čokoľvek, čo sa doma nájde – hlavne zeleninu.

Ak zostanú guľky z predošlej večere, Dáni ich bežne pokrájajú a použijú na druhý deň do smorrebrod, čiže otvoreného sendviču, základu ľahkého dánskeho obeda. Ľudia v Dánsku väčšinou jedia hlavné jedlo večer.

Polievka ako dezert

Hugau tiež zaradila polievku do typického dánskeho menu, ale takú, ktorá bude Slovákom neznáma. Namiesto úvodu sa koldskal, alebo studená cmarová (kefírová) polievka, servíruje ako dezert.

Než veľvyslankyňa pridala jednu z ďalších hlavných prísad, surový žĺtok, poskytla ešte radu v súvislosti s pasterizovaním vajíčok: ponorte každé vajce na dve až tri sekundy do vriacej vody, aby ste znížili riziko salmonelózy.

Radí tiež privoňať ku každému žĺtku, než ho pridáte do zmesi, aby ste vylúčili prípadný veľavravný odér prezrádzajúci záprdok.

Mille Vedel Drews, stážistka na dánskom veľvyslanectve v Bratislave, vysvetľuje – pričom pomáha pripraviť polievku dochutenú vanilkou a citrónovou šťavou, čo jej dodáva osviežujúco korenistú príchuť – Dáni ju zvyčajne jedia s kammerjunker, čiže malými sladkými suchármi.

Moderné je jesť zdravo

Na otázku o koreňoch dánskej kuchyne Hugau odpovedá, že je tradične výdatná a pochádza z vidieka – a dosť teda pripomína slovenskú kuchyňu – ale že Dáni sa snažia svoju výživu odľahčiť a ozdraviť.

“Pôvodná verzia jedla, ktoré tu dnes servírujeme, bola za starých čias oveľa ťažšia a mäsové guľky sa podávali s výpekom/so šťavou a veľkými zemiakmi,“ vysvetľuje. „Za posledné desaťročia sa veci dosť zmenili.“

Podotýka, že dnes je v Dánsku veľmi moderné jesť zdravo. “Zelená je aktuálna nielen v politických témach, ale aj na tanieri,“ hovorí Hugau.

Mäso však zostáva dôležitou súčasťou dánskeho jedálničku. “Aspoň malý kúsok mäsa (na tanieri) je veľmi bežný. Ale prirodzene, že v Dánsku existuje aj rafinovanejší typ jedla, nazývaný Nová nordická kuchyňa, a v Dánsku máme jej vlastnú odnož.“

Ako príklad uvádza Noma, kodanskú reštauráciu známu inovatívnym, vynachádzavým a – prirodzene – priekopníckym prístupom k vareniu. Nomu výdatne využíva čerstvé produkty a získala titul „Najlepšia reštaurácia sveta“ časopisu Restaurant posledné tri roky za sebou.

Hugau priznáva, že Dáni sú na sladké, ale hovorí, že sa zároveň snažia znížiť konzumáciu cukru. Pokiaľ ide o zahraničné kuchyne, ktoré si Dáni obľúbili, Hugau menuje najmä suši – no poznamenáva, že ostáva drahé a že domáci, najmä mladšia generácia, sa práve preto učia robiť si ho sami.

Veľvyslankyňa Hugau potom pozýva hostí k stolu, kde – na tanieroch z typického „kráľovsky kodanského“, čiže bielo-modrého porcelánu – servíruje mäsové guľky s kartoffelsalat, studeným zemiakovým šalátom, a agurkesalat – marinovaným uhorkovým šalátom.

Pri stole, keď sa už-už berú do jedla, Hugau uzatvára exkurziu vysvetlením, že Dáni vo všeobecnosti uprednostňujú len menšie množstvá, namiesto aby si nabrali na tanier kopu jedla, radšej si neskôr priložia podľa toho, akí sú hladní.

V ďalšej časti vám predstavíme japonskú kuchyňu a veľmi originálny recept na sushi.

Autor: Slovak Spectator