Nemôžeme si ich nevšimnúť, zlákajú nás na každom kroku. Predávajú ich na trhoch alebo len tak na ulici, vystavujú ich v galériách, visia všelikde po internete. A hlavne - nosia sa. Šperky.Šperkárka PETRA ŠIŠTÍKOVÁ vyštudovala priemyselný dizajn. Nebavilo ju stále sedieť pri počítači. So šperkami začala na materskej dovolenke.
Šperkárstvo sa stalo v 20. storočí umeleckým remeslom. Zároveň však čoraz viac podliehalo módnym trendom a pribúdali nové technológie. Za posledné roky sa tvorba šperku sústredila aj na recykláciu a hľadanie nových materiálov. Na šperkovom dizajne sa odzrkadľuje nostalgia z minulosti, ale aj celkom netradičné kombinácie a nové techniky spracovania.
Pre istých ľudí je šperk stále spôsobom, ako prejaviť, že máte moc a peniaze, no oveľa zaujímavejšie je hrať sa s nápadom a hľadať originalitu. Často to hraničí s výstrednosťou, ale prečo nie. Nepohoršujte sa, keď stretnete na ulici slečnu, ktorá má v uchu odlomený kúsok mliečnej čokolády či plastového tigra zo socialistickej série zoo hračiek.
Vľavo: Hana Kašičková a Ľubica Poncik: náušnice Black Big Ball. Vystavené počas Dizajnvíkendu. Vpravo: Hana Kašičková a Ľubica Poncik: náušnice Dobrotky. Foto - Ctibor Bachratý
Nápad hodný lúpeže
Natália je študentka. Jej snom je medicína, no neutíchajúcim koníčkom zostáva výroba šperkov. Svoje výrobky ponúka medzi kamarátmi a známymi, na internete a pozývajú ju aj na rôzne trhy, kde ich môže ponúkať. Predáva ich od dvoch eur, riadi sa podľa toho, za koľko by ich kúpila ona sama.
„Mnohé komponenty si nosím zo zahraničia, u nás taký veľký výber nie je. Alebo si nájdem nejaké predmety, ktoré sa mi zdajú vhodné ako šperk." Tak sa jej objektmi pre šperk stávajú rôzne malé čačky-hračky, gombíky, koráliky, štipce, drobné výrobky v tvare srdiečok, kvetov, zvierat, ovocia. Niektoré šperky vykrajuje z plastovej peny.
Aj ona pozná veľký internetový portál sashe.sk, kde na jednom mieste v desiatkach kategórií a podkategórií môžete hľadať a kupovať šperky a odevy tisícok predajcov - laikov, remeselníkov aj umeleckých šperkárov či dizajnérov. „Skúšala som predávať cez túto stránku, ale zistila som, že takto sa ľahko kradnú nápady," hovorí. Veru, autorstvo je vážna vec a v hustom tvorivo-výrobnom mori sa to niekedy ťažko dokazuje.
Šperky Petry Šištíkovej. Foto - Peter Žákovič
Skvelé médium
Na Slovensku fungujú desiatky umeleckých šperkárov, pod svojimi menami alebo pod značkami svojich výrobkov. Aká je ich cesta? Presadiť sa nie je ľahké, ponuka hand-made šperkov je naozaj veľká a nie každý zákazník chce vidieť rozdiel medzi výrobkami študovaného šperkára a samouka a hlavne množstvo práce, ktorá sa za výrobou skrýva.
„Našťastie, málokto tvorí z drahých kovov a bez použitia kupovaných polotovarov, čo tieto skupiny oddeľuje," hovorí umelecká šperkárka Hany Kašičková. Spolu s Ľubicou Poncikovou študovali Strednú priemyselnú školu textilnú v Ružomberku. Na VŠVU Hana prestúpila na kov a začala myslieť a tvoriť v kove.
„Ľubica potrebovala strieborné komponenty na svoje textilné šperky, a tak ma poprosila o pomoc. Výsledok sa nám pozdával a začali sme tvoriť spolu," hovorí Kašičková. „Každá máme aj svoje vlastné projekty. Keďže tvoríme denne nositeľné šperky, nie sú ani v konkurencii umeleckého galerijného šperku."
Že je šperk skvelé médium a dáva množstvo priestoru, ako sa prejaviť, potvrdzuje aj umelecká šperkárka Kristína Hrončeková. Jej voľba povolania bola intuitívna a ako hovorí, aj správna.
Či sa dá šperkom uživiť, je častá otázka. „Podľa mňa sa dá uživiť každou prácou ktorú robí človek rád a naplno," hovorí. Okruh zákazníkov sa postupne sám zväčšuje, no pomáhajú aj výstavy, galérie a internet.
Šperky rastú v hračkárstve
Čo vás prilákalo ku šperkárstvu?
Chcela som nosiť niečo originálne, ale nič sa mi dáko nepáčilo. Okrem toho som mala malého syna a keď som chodila po hračkárstvach, dostávala som nápady, z čoho všetkého by mohol byť vynikajúci šperk. Prvý vznikol z detských korálok. Chcela som však, aby to na prvý pohľad nebolo zjavné. Podobne som pracovala s céčkami. Hrala som sa s nimi tak, aby som našla štruktúry, ktoré by nepripomínali klasickú reťaz.
Nezaujímajú vás klasickejšie materiály?
Klasiky zo zlatníctva bývajú desivé. Mám s tým bohaté zážitky z obrovského trhu zlatých šperkov v Dubaji, kde sme s manželom architektom istý čas žili. Sama takéto šperky nenosím, som skôr typ na ľahšie materiály. Céčkový prepletenec som nosila roky a veľa ľudí sa preň nadchlo. Teraz sa chystám na ďalšie kolekcie. Z morských pláží som si dovliekla haldu koralov. Chcela by som ich použiť nejakým atypickým spôsobom.
Šperkárky Petra Šištíková a Kristýna Španihelová na nedávnej výstave Dizajnvíkend v Bratislave. Obe sa špecializujú na netradičné šperky. Foto - Peter Žákovič
Darí sa vám predávať svoje výrobky?
Zbierku som vlastne rozšírila len minulý rok, keď ma po prvý raz oslovili z Dizajnvíkendu, či nechcem svoje veci vystaviť. Tak som to dotiahla a začala som predávať cez internet. Ale nerobím to veľmi pre finančný zisk. Snažím sa tvoriť v limitovanej kolekcii, čiže nepredávať vo veľkom množstve. Mnohí ľudia aj prídu, povedia, že je to pekné, ale nekúpia si nič. Možno ich oslovím tým, že šperky sú iné, ale nie všetci sa ich odvážia nosiť.
Ako na Slovensku dotvárame svoj štýl obliekania?
Za desať rokov vidím zmenu a vývoj. Keď ste si predtým obliekli niečo farebnejšie, tak vás na ulici vysmiali. Nosia sa aj originálnejšie šperky, ale v mojom ponímaní stále nie sú dostatočne originálne. Na druhej strane, tým, že sa spustil internetový portál sashe.sk, tak sa o šperkoch oveľa viac vie. Ľudia tam nájdu aj iné veci ako v bižutérii či na trhoch.
Eva Andrejčáková
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
