Natália Borecká: Keď idete do kaňonu, nemáte čas sa báť

NATÁLIA BORECKÁ zdolala najťažší kaňon sveta a navštívila miesta, kde ľudská noha bežne nevstúpi.

Len málo ľuďom na svete sa podarilo zdolať kaňon Trou de Fer. Ste jediná žena, ktorá sa na to odvážila?

Áno. Mala som dobrý tím, partiu ľudí, ktorí ma brali ako plnohodnotného člena posádky, napriek tomu, že to boli samí muži. Viem sa na nich spoľahnúť v každej situácii. To, že som zdolala najťažší kaňon, je pre mňa satisfakciou. Posilňuje ma to pri ďalších aktivitách. Nezlomí ma hocijaká maličkosť.

Nebáli ste sa?

Určite som mala isté obavy. Pred cestou sme študovali štatistiky úspešnosti, respektíve úmrtnosti, ktorá bola dosť veľká. Aj preto sme na ostrove boli mesiac, aby sme vystriehli najlepšie počasie, pretože na zdolanie kaňonu musí byť stopercentné. Boli sme tam koncom mája, keď nie sú monzúny. Vhodné klimatické podmienky bývajú ešte v októbri a novembri. Mali sme obavy, ale keď už idete do kaňona, nemáte čas sa báť, máte na sebe štyridsaťkilový batoh a rozmýšľate, ako to celé odnesiete, ako s tým prežijete ďalší deň. Treba len ísť a dávať si pozor, aby ste si nezlomili nohu.

Ako dlho trvalo zdolanie kaňonu?

Dokopy dva dni. Začali sme skoro ráno, lebo predtým, ako sme vstúpili do kaňonu, sme museli nájsť k nemu cestu. A to bola čistá džungľa, s mačetami sme sa presekávali nevedno kam, jediné, čo nás viedlo, boli stopy po niekom, kto tam bol možno pred dvoma rokmi, prípadne zvieracie chodníčky. Potom sme museli zdolať tri skoro tristometrové kaskády, medzitým nejaké priechody, nakoniec sme sa na dne kaňonu rozložili a strávili tam noc. Ráno sme sa spustili do podzemia. Prevýšenie tam už nie je také vysoké. V podzemí sú silné prúdy a víry. Voda, ktorá sa vynára a mizne, preto si treba dávať pozor na každý krok. Pre mňa bol fyzicky najnáročnejší výstup z kaňona, pretože išlo o kolmý kopec vedúci hore, nevedno kam.

Kto vás presvedčil, aby ste sa na takéto niečo odvážili?

Bol to kamarát Mirko Dušek, ktorý ma viac-menej zasvätil do tohto športu – kaňoningu. Naučil ma takmer všetko. Prešla som jeho školou, a keď zvážil, že som pripravená, tak som vedela, že to zvládnem.

Je ostrov Reunion, na ktorom sa nachádza spomínaný kaňon, skutočnou divočinou?

Ostrov patrí Francúzsku a žije na ňom veľmi veľa Francúzov, je to pre nich obľúbená destinácia. Ostrov je úžasný, dá sa prejsť autom za jeden deň. Civilizácia žije na pláži a jedna cesta vedie cez ostrov, inak sú tam časti, ktoré sú absolútne neprebádané. Na ostrove sa nachádza jedna z najaktívnejších sopiek na svete, na ktorú sa dá vyliezť. Reunion má krásne pláže, ideálne na šnorchlovanie a surfovanie. Ale pri kaňone nie je ani živej duše...

Čo vám na vašej výprave doslova vyrazilo dych?

Kaňoning je celý o tom, že zažívate to, čo normálny človek nikdy nezažije. Je to aj istý pocit výnimočnosti, lebo idete do hĺbky zeme, na miesta, kam sa nedostane ani slnečný lúč. Každý kaňon má svoj profil, ktorý závisí od geologickej štruktúry. Celé je to nenormálny prírodný úkaz.

Chceli by ste sa tam ešte vrátiť?

Určite. Asi by som si to viac užila a ocenila by som, keby som nemusela niesť taký ťažký batoh. Lenže na ceste potrebujete spacáky, jedlo a výstroj – lano, karabíny, vŕtačky – všetko sú to veľmi ťažké veci.

1.jpg

Pavol Barabáš v jednom rozhovore o vás povedal, že ste sa vyrovnali mužskej časti expedície. Bolo náročné „držať krok“ s chlapmi?

V zlaňovaní sme boli na absolútne rovnakej úrovni, najzložitejšie boli pre mňa prechody cez veľké kamene, tam boli chlapi rýchlejší. Niekedy som zaostávala, ale keďže oni vpredu hľadali cestu, tak mi to v podstate aj uľahčovali. Keď zistili, že nejdeme správnou cestou, vrátili sa a ja som nemusela chodiť hore-dolu s ťažkým ruksakom.

Považujete sa za silnú ženu?

Áno (smiech). Asi áno, neviem, ako to ku mne prišlo, ako sa to celé stalo, ale musím povedať, že asi viac inklinujem k takým chlapčenským veciam.

Zdolať prírodné živly si vyžaduje aj prekonať samu seba. Naučilo vás to niečo viac o živote?

Nemám pocit, že by sme zdolali živel, v podstate sme ho museli pozorovať, načúvať mu a nejsť proti nemu, lebo sila prírody je obrovská. Ale určite ma to naučilo veľkému rešpektu. Keď som bola v podzemí, zameriavala som sa na to, aby som ho prešla, aby som neurobila žiadnu chybu a popritom dokázala obdivovať všetko okolo a uvedomovať si, na akom mieste som sa ocitla. Dôležitá je sústredenosť a koncentrácia.

Ako prebieha príprava na takýto typ cesty?

Musíte mať veľa skúseností z iných kaňonov, zamerať sa na detaily, napríklad na takú jednoduchú vec, akou je zmotanie lana. Malý detail, ktorý v určitých situáciách vie veľmi urýchliť alebo poriadne spomaliť napredovanie. Dosť veľa som sa naučila na vlastných chybách (smiech). Keď chce ísť niekto iba rekreačne do kaňonov, musí hlavne počúvať inštruktora. Treba mať kondíciu, vytrvalosť, silu v rukách.

2.jpg

Film, ktorý vznikol z vašej expedície, získal aktuálne ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Peru, okrem toho aj ďalšie ceny na iných festivaloch. Ako vnímate to, že ste boli súčasťou tohto projektu?

Veľmi sa mi to páči. Úplne náhodne v Amerike sa spýtal môjho priateľa jeden jeho kamarát: „Videl som tvoju frajerku v jednom filme, môže to byť ona?“ Je to pre mňa také nečakané objaviť sa vo filme a ešte v takej akčnej úlohe.

Ako sa žena dostane k takejto nebezpečnej profesii?

V dvanástich rokoch som povedala, že sa chcem ísť člnkovať na Karlovoveskú zátoku v Bratislave a vôbec som nevedela, aký to môže mať dosah a vplyv na môj život. Vyrastala som v rodinnom dome, zavesená na strome, hrala sa s mačičkami. Jednoducho som odmalička inklinovala k outdoorovým aktivitám. Od detstva som tvrdo trénovala, najskôr som začínala s kajakom, keď som mala sedemnásť skúsila som rafting, neskôr som prepadla kaňoningu. Keď som skončila architektúru, povedala som si, že ešte nechcem reálnu prácu, tak som išla na pol roka do Kostariky robiť raft guide, čiže pracovať ako inštruktor raftingu. Tomu istému som sa venovala aj v Brazílii a Colorade.

A prečo ste študovali architektúru?

Baví ma, asi mám umelecké sklony. Ako dieťa som mala stále v ruke pero alebo ceruzku. Tiež rada fotím alebo robím grafické dizajny. Chcela by som sa vrátiť do Colorada a tam sa trošku venovať architektúre.

Čo hovoria rodičia na vašu adrenalínovú záľubu?

Už si zvykajú. Pri ceste na True de Fer som im nepovedala, že idem na najťažší kaňon sveta, kde umreli ľudia, iba, že sa ideme kaňonovať na Reunion, možno nakrútime film...

3.jpg

A potom, keď vás videli?

Mali rôzne reakcie. Moja mama sa po upútavke na film vyjadrila, že čakala, že to bude horšie. Ostatní boli zhrození, prečo to robím.

Rodičia tiež raftujú?

Ani nie. Sú síce tiež zameraní na prírodu, radi chodia na prechádzky, ale že by boli akčné živly, to sa nedá povedať. Sestra veľmi rada cestuje nadivoko – stopom, lacnými letenkami. Keď ju niekedy zoberieme na kaňoning, tak ju to chytí, ale zatiaľ nemá k tomu športu vybudovaný vzťah.

A čo priateľ?

Už sme viac ako rok spolu. Aj on je raft guide v Colorade, predtým pracoval ako profesionálny kovboj, skákal na býkoch, takže rafting preňho nie je ničím nebezpečným.

Dokedy sa plánujete venovať raftingu a kaňoningu?

Poznám ženy, ktoré majú päťdesiat a stále robia raft guide, ale ja taká nechcem byť. Skôr sa chcem týmto aktivitám venovať ako svojmu hobby. Najbližšie ideme s priateľom do Andalúzie, flákať sa na dva týždne. Chalani z môjho tímu sa toho hneď chytili a rozhodli sa, že nás prídu navštíviť a pôjdeme preskúmať nové kaňony.

Natália Borecká (27) vyštudovala architektúru, vodáctvu sa začala venovať, keď mala dvanásť. Šesť rokov bola súčasťou národného ženského Mistral tímu, s ktorým dosiahla veľmi dobré výsledky. Sú majsterkami Európy a niekoľkonásobnými majsterkami sveta v raftingu. Vďaka Miroslavovi Dušekovi z tímu Pavla Barabáša sa dostala do najnáročnejšieho kaňonu sveta Trou de Fer na ostrove Reunion a zdolala ho ako jediná žena na svete. Pred pár dňami sa vrátila z Colorada, kde pracovala ako raft guide, predtým sa tejto profesii venovala na Kostarike a v Brazílii. Má amerického priateľa Luka. V súčasnosti trávi čas na Slovensku s rodinou v Bratislave. Má o šesť rokov mladšiu sestru Lenku.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  2. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  4. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  5. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  6. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  7. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  9. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  10. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  1. Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!
  2. Bratislava začína s výstavbou bulváru Mlynské nivy
  3. Tréningové moduly HACCP online
  4. Kuba má záujem o spoluprácu s SPU v Nitre
  5. Návštevníkov Gardenie zaujali expozície SPU v Nitre
  6. Slováci si nevedia predstaviť svoj deň bez chleba a pečiva
  7. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  8. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  9. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  10. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 423
  2. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 14 638
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 14 410
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 10 224
  5. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 7 040
  6. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 6 763
  7. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 5 507
  8. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 5 242
  9. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 5 007
  10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 3 747

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Prečo má charizmu len pár vyvolených. Aká je tá vaša?

Buď sa s ňou narodíte, alebo nie. Je to dar od Boha, čaro, ktoré sa nedá získať, alebo platí, že stačí dobrý tréning a charizma naskočí ako motor?

EKONOMIKA

Firmy začnú zverejňovať základný plat už v inzeráte

Povinnosť zverejňovať základnú zložku mzdy sa netýka verejnej správy.

KOMENTÁRE

Rozdeľuje nás chudoba, nie nevedomosť

Dlhodobý nedostatok peňazí je nesmierne poučná skúsenosť

SVET

Ako Skripaľovci prežili? Šťastie, tekutiny, rýchla pomoc

Miesta v Salisbury, kde objavili novičok, budú niekoľko mesiacov čistiť.

Neprehliadnite tiež

Valeria Schulczová: Treba vedieť prijímať kritiku, ktorá môže byť aj naozaj drsná

Autorka a režisérka uviedla úspešnú hru Leni v SND aj ľadovú šou Máša a medveď

Do školy alebo nie? Niektoré deti potrebujú viac času ako si rodičia myslia

Zistite, či je vaše dieťa pripravené na základnú školu.

Metternich, Valdštejnovci či Schwarzenbergovci: Spoznajte život šľachticov v Čechách

České pamiatky sa tento rok predstavia príťažlivými formami.

Začína sa týždeň Fashion Revolution. Aj Slováci chcú zmeniť módnu mašinériu

Najväčšia módna iniciatíva na svete vstupuje do piateho ročníka.

Vzťahová poradňa: Randila som s partnerom mojej kamarátky. Mala by to vedieť?

Psychologička radí, kedy hovoriť druhým pravdu a kto má byť hviezdou vo vzťahu.