Čo dokáže žuvačka?
Z televíznych obrazoviek alebo časopisov sa neustále dozvedáte, ako by ste mali žuť žuvačky a chrániť si tým zuby pred vznikom kazu. Je žutie žuvačiek naozaj také užitočné?
„Podľa klinických štúdií môže mať žuvačka nepriamy pozitívny vplyv na zdravie našich zubov tým, že stimuluje produkciu slín, napomáha samoočisťovanie zubov a zároveň zvyšuje pH v ústach.
Žutie žuvačky je preto prospešné hlavne pre ľudí, ktorí trpia zníženou produkciou slín. Je tiež vhodné vždy, keď si nemáme možnosť po jedle umyť zuby.
Počas jedla totiž baktérie metabolizujú – rozkladajú cukry z potravy a v ústach vzniká kyslé prostredie, v ktorom je zubná sklovina náchylnejšia na vznik zubného kazu,“ vraví stomatologička Silvia Brockman.
Keď si dáte hneď po jedle žuvačku bez cukru, kyslé prostredie v ústach rýchlo zneutralizujete. Okrem toho podporíte trávenie a osviežite si dych. Na druhej strane však aj v prípade žutia platí, že všetkého veľa škodí.
Optimálne je vziať si žuvačku tri-štyri krát denne po jedle, najviac na pätnásť minút. Nadmerné žutie totiž príliš zaťažuje čeľustný kĺb a spôsobuje z toho vyplývajúce ďalšie problémy. Preto by ste nemali celodenným žutím ventilovať napríklad vnútorné napätie a stres.
Neustále namáhanie kĺbu môže viesť nielen k jeho bolestivosti, ale aj k obmedzeniu pohyblivosti sánky. Z dlhodobého hľadiska, podobne ako pri škrípaní zubov, sa môže opotrebovať žucí aparát a s ním pribudnú problémy temporomandibulárneho kĺbu. Terapia býva často zdĺhavá. Keď však žujete len pätnásť minút, vašej sánke to neškodí.
Vyberte si tú správnu
Vybrať si žuvačku podľa chuti nie je dnes žiadny problém. Mali by ste však myslieť aj na to, aby vám pomohla, prinajhoršom, nech vašim zubom aspoň neškodí. Ako je to so žuvačkami s osviežujúcou príchuťou? Sú všetky rovnako vhodné?
„Zo stomatologického hľadiska je lepšie žuť žuvačky bez cukru. Najvhodnejším umelým sladidlom sa javí xylitol, ktorý podľa niektorých štúdií dokonca priamo zabraňuje vzniku zubného kazu.
Presný mechanizmus jeho účinku nie je známy, ale zdá sa, že bráni rastu baktérií vrátane streptococcus mutans, hlavnej baktérie zodpovednej za vznik zubného kazu. Žutie žuvačiek s obsahom xylitolu zároveň znižuje akumuláciu zubného povlaku,“ dodáva stomatologička Silvia Brockman.
Nezabúdajte na kefku
Žuvačky majú preventívny a čistiaci efekt, nie sú však plnohodnotnou náhradou klasického čistenia zubov kefkou. „Aj napriek všetkým pozitívnym efektom žuvačka v žiadnom prípade nenahrádza pravidelné čistenie zubov.
Vždy, keď je to možné, mali by sme si po jedle zuby vyčistiť. Keď túto možnosť nemáme, je dobré použiť asi na desať-pätnásť minút žuvačku bez cukru. Podporíme tým saliváciu, samoočisťovanie a neutralizáciu pH v ústach,“ vraví stomatologička.
Na začiatku bolo chicle
Šli ste niekedy lesom, obzerajúc si okolité stromy a napadlo vám pri niektorom, akú má chutnú živicu? Že by sa určite veľmi dobre žula? Pravdepodobne nie, ale dá sa povedať, že presne na to mysleli starovekí Indiáni. V Severnej Amerike totiž obľubovali žutie miazgy z kôry jedlí, smrekov a borovíc. Po nich to skúšali aj britskí kolonizátori, ktorí sa ako prví pokúsili tento zvyk speňažiť.
Nezaostávali ani Indiáni Strednej a Južnej Ameriky. Mayovia si napríklad zvykli potrápiť zuby zahustenou šťavou z vysokého tropického stromu manilkara zapota. Z jeho miazgy sa aj dnes získava chicle – gumový základ. Ide o vzácnosť, ktorá sa prakticky vyskytuje len v tých najkvalitnejších žuvačkách na svete.
Prvú modernú žuvačku vyrobili v 60. rokoch devätnásteho storočia vďaka vyvezenému chicle z Mexika. Pôvodne sa táto hmota mala použiť ako náhrada gumy. V tomto biznise však neobstála a väčší úspech dosiahla v žuvačkovom priemysle.
Chicle má totiž veľmi jemnú textúru a lepšie udržiava príchuť. Postupom času však výrobné spoločnosti začali využívať skôr syntetické gumy pre ich nižšiu cenu a ľahšiu dostupnosť.
Najstaršia žuvačka na svete
Najstarší dôkaz existencie žuvačky sa našiel pri archeologických vykopávkach deväťtisíc rokov starého sídla vo Švédsku. V žuvaní však nezaostávali ani iné národy.
Pred tritisícpäťsto rokmi používali na osvieženie dychu starí Egypťania špeciálnu zmes z melóna, myrhy a kadidla. No a v starovekom Grécku sa žuvala guma – živica z kríka Pistacia Ientiscus.
Hustá tekutina, ktorá z kôry vytekala pri jej narezaní, sa menila na mastix. Práve to je hmota, ktorá pomáha čistiť zuby a dezinfikovať ústnu dutinu. Najviac ju obľubovali a využívali grécke ženy.
Prvé žuvačkové obchody
Nápad speňažiť žuvačky sa pripisuje americkým osadníkom. V 19. storočí sa v USA objavilo niekoľko výrobcov žuvačiek rôznej kvality a zloženia, pri ktorých vychádzali z miestnych indiánskych skúseností.
Boli to prvé pokusy, ktoré sa rôznili kvalitou i úspešnosťou na trhu. Napríklad bratia Curtisovci vymysleli žuvačku s názvom The State Maine Pure Spruse Gum, čo bola akási čistá smreková či jedľová guma zo štátu Main. Prvá vylepšená patentovaná žuvačka pochádzala od Williama Sempla, na patentovom úrade bola ohlásená 28. decembra 1869.
Nečakaný úspech so svojou žuvačkou zožal aj William Wrigley Jr., ktorý ju ako bonus ponúkal zákazníkom pri kúpe jeho mydla. Na začiatku dvadsiateho storočia sa žuvačky vyrábali aj v Prahe a predávali sa po celom Rakúsko-Uhorsku.
Po 2. svetovej vojne sa však žuvačky prestali v ČSR predávať údajne z hygienických dôvodov. Neskôr ich však opäť povolili, aby sa zabránilo čiernemu obchodovaniu.
Vývoj žuvačiek
Vývoj žuvačiek stále napreduje, zatiaľ čo kedysi žuvačky obsahovali cukor a zuby čistili najmä mechanicky, moderné žuvačky už sacharidy vylúčili a začali sa viac zameriavať na prevenciu ústnej dutiny. Stali sa tým pre ľudí zaujímavejšími a potrebnejšími.
Žuvačky môžeme rozdeliť podľa generácií:
Jednoduché nehygienické žuvačky – pomáhali mechanicky odstrániť zubný plak, a teda živnú pôdu pre baktérie zubného kazu, ale obsahovali cukry, ktoré činnosť baktérií podporovali. Preto sa ich výroba postupne obmedzovala.
Hygienické žuvačky – už neobsahujú cukry, ale umelé sladidlá. Pomáhajú mechanicky očistiť zuby a majú dezodoračný efekt.
Profylaktické žuvačky – majú dobré ochranné, čistiace a dezodoračné účinky. Neutralizujú kyseliny v ústnej dutine a tým upravujú pH slín.
Autor: Petra Mandlová