Máte citlivé zuby?

Ak tento problém dôverne poznáte, nečakajte, že vás niekto poľutuje. Váš údel nie je výnimočný - štatisticky patríte medzi 40 až 50 percent ľudí trpiacich zvýšenou senzitivitou zubov.

S diagnózou sa nespájajú žiadne tragické konce ani zápletky, dokonca s ňou nepochodíte ani u lekára, ak sa potrebujete uliať z práce. Napriek tomu sa citlivosť zubov neoplatí podceňovať. A nielen preto, aby ste nemuseli ostatným závidieť zmrzlinu.

Prelomená obrana

Citlivosť vzniká na miestach poškodeného vonkajšieho obalu zuba. „Najčastejšou príčinou narušenia je nesprávna hygiena,“ hovorí stomatológ Martin Kaprálik. V teoretickej rovine všetci vedia, že zuby si treba umývať jemným vertikálnym trením smerom od ďasna.

Prax? Zúrivo šúchame kefkou sem a tam, čím silnejšie, tým lepšie. Dielo skazy dokonajú štetiny tvrdé ako drôty a pasta s drobnými mikročasticami.

„Výsledkom je traumatizované ďasno, ktoré ustúpi a odhalí nechránené krčkové časti zubov s tisíckami otvorených kanálikov vedúcich k nervovému centru. Ak opotrebované krčky nejakým spôsobom podráždime, zacítime prudké intenzívne pichnutie,“ hovorí zubný lekár.

Pacient sa tak často dostáva do bludného kruhu. Chce si chrup umývať správnou technikou, no nemôže, pretože mu každý dotyk spôsobuje intenzívnu bolesť.

Nočná služba

Postihnuté miesto môže vzniknúť aj na viditeľnej plôške zuba, ktorú zvyčajne chráni súvislá vrstva skloviny. Tá je síce najtvrdším orgánom v tele, no ak sa vážne poškodí, nikdy viac sa nezahojí.

„Najčastejšie sa tak stáva pri škrípaní zubov,“ hovorí prekvapivo Martin Kaprálik. „Čudovali by ste sa, ale je to dosť častý problém, hoci bolestivosť býva zvyčajne nižšia ako pri odhalených krčkoch. V našej ambulancii pracujeme štyria ľudia, z toho dvaja škrípeme zubami,“ smeje sa.

„V takýchto prípadoch pomáha špeciálna silikónová náhryzná dlaha. Klient si ju každý večer nasadí na chrup, a hoci predtým o svojej nočnej aktivite nemusel ani tušiť, po pár mesiacoch zistí, že ju má zo škrípania úplne zničenú. Náhryzná dlaha navyše problém nielen odhalí, ale ho aj vyrieši, pretože zabraňuje kontaktu zubov.“

Nevypláca sa ani hryzenie tvrdých cukríkov a pukancov, skracovanie nití či frajerské otváranie piva zubami. Zvlášť posledná z činností môže v istých kruhoch pôsobiť efektne, ale na chrup má priam deštrukčný vplyv, pretože môže spôsobiť nielen poškodenie skloviny, ale aj praskliny a odlomené časti.

Chemický útok

Ochrannú vrstvu zubov možno narušiť nielen mechanicky, ale aj chemicky. Po každom jedle sa v ústach zvyšuje hladina kyselín, ktoré naleptávajú sklovinu. Kyseliny vznikajú z cukrov, ale nájdeme ich aj v citrusoch, ovocných džúsoch, jablkách, víne alebo v octe.

Zvlášť zákerné sú lízanky alebo cmúľacie cukríky, ktorým necháme dosť času na to, aby vykonali deštrukčnú prácu. Erózia môže spočiatku vyzerať vcelku nenápadne, občas sa dokonca prejavuje svetlejším odtieňom skloviny, než aký bol predtým. Ak včas nezasiahneme, poškodíme si nielen vonkajšiu vrstvu, ale aj vnútorný dentín.

Pasty z reklám

Nepomáhajú vám zmeny hygienických návykov, ktoré ste si poctivo naštudovali v ambulancii stomatológa? Najjednoduchším riešením problému sú pasty, špeciálne určené na citlivé zuby. Podľa osloveného odborníka fungujú aj v skutočnosti, nielen v reklamných šotoch.

„Obsahujú prísady, ktoré vytvárajú na povrchu opotrebovanej časti ochranný mikrofilm, prípadne priamo uzatvárajú kanáliky, vedúce k nervovému centru,“ vysvetľuje Martin Kaprálik. Ďalšou možnosťou sú prípravky s obsahom minerálnych látok alebo fluorizačné gély. Tie sú primárne určené na boj proti kazom, no pozitívne pôsobia aj pri hypersenzitivite zubov.

Ak ste vyskúšali pasty viacerých značiek a žiadna z nich nepomohla, je načase obrátiť sa na lekára, ktorý disponuje pastami s oveľa koncentrovanejším zložením. „Ambulantná impregnácia poškodeného povrchu má síce okamžitý účinok, ale z dlhodobého hľadiska nie je veľmi efektívna, pretože pravidelným umývaním sa sklovina zvyčajne opäť poškodí,“ upozorňuje Kaprálik a dodáva:

„Samozrejme, v prípade, že sa niekto bojí každého dúška studenej vody, návšteva stomatológa je namieste. Niekedy sú krčky mechanicky veľmi zničené a vytvárajú sa takzvané klinovité defekty. V takýchto prípadoch je najlepším riešením špeciálna výplň.

Keď sa však bolesť objavuje len občas, oveľa lepšie urobíte, ak zubu ponecháte dostatok času na to, aby sa zregeneroval sám, a popritom ho podporíte bežne dostupnou pastou na citlivé zuby. Na výsledok si možno počkáte dva mesiace, no pri správnych hygienických návykoch vydrží efekt oveľa dlhšie.“

Umyť si zuby hneď po jedle?

Bežať do kúpeľne hneď po poslednom hlte sa nevypláca najmä vtedy, ak sme si pochutnali na kyslej strave. Lepšie je vypláchnuť si zuby ústnou alebo obyčajnou vodou a pred samotným umývaním počkať aspoň pol hodiny.

Takto neutralizujeme škodlivé kyseliny a znížime riziko, že oslabenú sklovinu poškriabeme štetinami kefky. Podobnú službu urobí aj pohár mlieka alebo jogurt, v prípade núdze postačí aj žuvačka bez cukru, ktorá podporí produkciu slín.