Ako vplývajú výkyvy počasia na náš organizmus?

Keď počasie blázni počas dňa

Možno to poznáte. Ráno by ste na seba obliekli sveter aj bundu a poobede už najradšej vystavovali nohy na obdiv slnečným lúčom v krátkych nohaviciach. Práve dni s chladnými ránami a teplými poobediami nám môžu priniesť nachladnutie, infekcie močových ciest či zápal pľúc.

Ak sa chceme takýmto problémom vyhnúť, nezostáva nám iné, len na seba navrstviť oblečenie, ktoré budeme počas dňa postupne zhadzovať.

Ako na nás vplýva počasie

Viete čo je...?

Rizikový stupeň – nezaobíde sa bez neho hádam žiadne televízne počasie. Ide o meteorologický ukazovateľ, ktorý podľa odborníčky vyjadruje príčinu zdravotných ťažkostí, ale nie účinok, ktorý môže byť u rôznych ľudí odlišný. Rizikový stupeň je označovaný od jednotky po päťku. Prvý a druhý stupeň sľubujú bezproblémové počasie, počas ktorého sa väčšina ľudí cíti dobre, ale ak má niekto nízky tlak, môžu sa uňho vyskytnúť migrény. Tretí rizikový stupeň znamená väčšie zdravotné problémy, čo je však individuálne podľa ochorenia. Štvorka označuje výrazné zmeny počasia a päťka vystríha pred prudkými výkyvmi, počas ktorých pociťuje ťažkosti väčšina ľudí.

Biometeorologická predpoveď – označuje sa aj ako medicínsko-meteorologická predpoveď, ktorá podrobnejšie vyjadruje vplyvy počasia na jednotlivca. Z čísla rizikového stupňa sa väčšinou nedá zistiť zlepšenie alebo zhoršenie zdravotného stavu, pretože podľa Čabajovej sa pri rovnakom počasí môže jedna choroba zlepšovať, iná zhoršovať. Okrem toho rizikový stupeň sa udáva rovnaký pre celé Slovensko, pričom často máme v rôznych častiach Slovenska odlišné počasie. Existuje už aj individuálna biopredpoveď, ktorá individuálnejšie študuje vplyvy počasia na jednotlivca – berie do úvahy, kde sa človek nachádza, jeho ochorenie, vek aj hmotnosť.

Časté teplotné výkyvy nemusia mať vplyv len na náš plný nos alebo boľavé hrdlo. Niekto môže mať zrazu pocit, že akosi nie je vo svojej koži, objaví sa únava, bolesti hlavy, ospalosť, poruchy koncentrácie, pokles fyzickej a psychickej výkonnosti či spomalené reakcie. V takom prípade si treba dať pozor, pretože ak sa napríklad chystáte sadnúť na miesto šoféra, nesprávne a spomalené reakcie môžu spôsobiť dopravnú pohromu.

Na bláznenie počasia sú citliví najmä zdravotne oslabení jedinci. „Výkyvy počasia vyžadujú vysoké nároky na adaptačné mechanizmy nášho tela, preto sa môžu niektoré zdravotné ťažkosti zhoršovať.

Problémy môžu mať ľudia v dôsledku chorôb, vyčerpania, narušenia režimu práce a odpočinku, aj v prípade vyššieho veku. Záleží teda najmä na zdravotnom stave, kondícii, veku, pohlaví a celkových predispozíciách človeka, ako sa s vplyvmi počasia dokáže jeho organizmus vyrovnať.

Najhoršie na nás pôsobia prudké a výrazné zmeny počasia, pri nich sa môžu ozvať staré zranenia a takmer všetky choroby, či už ide o ochorenia srdcovo-cievne, reumatické, respiračné, zažívacie, alergické, zápalové, psychiatrické, alebo neurologické,“ vysvetľuje biometeorologička Zlata Čabajová.

Meteosenzitivita v číslach

Podľa štúdií sa v populácii nachádza 35 až 75 % meteosenzitívnych ľudí. „Keď sme robili výskum, zistili sme, že na počasie je u nás vyslovene citlivý asi každý štvrtý až piaty žiak alebo študent, každý tretí človek po tridsiatke, každý druhý po päťdesiatke a v neskoršom veku už takmer každý,“ opisuje Zlata Čabajová.

Počet meteosenzitívnych ľudí sa pritom zvyšuje. Podľa biometeorologičky sa tak deje najmä vo vyspelých krajinách a v mestách: „Predpokladá sa, že je to spôsobené najmä spôsobom života, napríklad na vidieku je trikrát menej meteosenzitívnych ľudí ako v meste.

Hoci sa dnes čiastočne podmienky života na dedine vyrovnávajú s mestskými, predsa je na dedine väčší predpoklad častejšieho pobytu vonku v prírode, prirodzeného otužovania organizmu, pokojnejšieho spôsobu života s menším podielom stresu a menej častého pobytu v klimatizovaných priestoroch. Odborníci sa domnievajú, že toto všetko prispieva k ľahšiemu zvládnutiu vplyvov počasia na organizmus.“

Prečo sme citliví?

Čím to je, že niektorí ľudia sú takí citliví, že už niekoľko dní vopred vedia vycítiť zmenu počasia? „Je to zaujímavý a dostatočne nevysvetlený jav. Predpokladá sa, že môže byť spôsobený takzvanými sférikmi alebo atmosférikmi, čo je dlhovlnné elektromagnetické žiarenie, ktoré sa šíri od frontálnej plochy do priestoru, pričom môže pôsobiť aj ďaleko od frontálnej plochy, čiže ľudia môžu pociťovať nejaké ťažkosti už dvadsaťštyri hodín a viac pred zmenou počasia,“ objasňuje Zlata Čabajová.

Tipy, ako zvládať zmeny počasia

• Veľmi vhodné je otužovanie organizmu – samozrejme primerané veku a zdravotnému stavu.

• Udržujte organizmus v kondícii, pretože pohybová činnosť sa podieľa na odolnosti proti stresu. Nemenej dôležitý je aj pobyt a pohyb na čerstvom vzduchu.

• Dbajte na správnu výživu, aby mala vaša strava správny pomer jednotlivých zložiek s dôrazom na bielkoviny, menej cukrov a maximálne obmedzovanie tukov. Nezabúdajte na minerály a vitamíny.

• Ak vám nerobia výkyvy počasia dobre, radšej nepreťažujte svoj organizmus a viac odpočívajte.

• Vyhýbajte sa klimatizovaným priestorom schladeným na maximum, ale aj prehnane prehriatym bytom.

• Pomôcť môže aj sauna, masáže, bazén, elektroliečba či klimatoterapia.

• Na meteosenzitivitu neexistujú lieky, pri pretrvávajúcich problémoch však môžete zájsť za svojím ošetrujúcim lekárom a poprosiť ho o zváženie úpravy medikamentóznej liečby vášho ochorenia počas trvania nepriaznivej meteorologickej situácie.