Ak začnú hriadky v záhrade zívať prázdnotou, nastal správny čas na to, aby ste kurám rozšírili ich výbeh. Ešte predtým, ako sa pustíte do jesennej úpravy pôdy, zozbierajú z nej zvyšky živých burín, semien jednoročiek, ktoré zapadli medzi hrudky zeminy a škodcov, čo sa snažia hľadať zimné útočisko.
Aj keď záhrada prestane byť atraktívna pre kury už po niekoľkých dňoch, naďalej zvyšujte ich záujem o nové teritórium kŕmením práve tam. Svojím drobným príspevkom prihnoja zeminu a opakovaným požieraním škodcov a zelených výhonkov vysilia neželaných návštevníkov.
Nezabudnite prikryť pletivom výsevy jesenného špenátu, cesnaku a cibule, aby zostali nedotknuté pre skoré jarné rašenie. Ochráňte pred kurami aj jahodník, ktorý by poškodenie citlivých srdiečok nezniesol.
Ak je vaša pôda problémová, alebo ste už niekoľko rokov nekontrolovali jej pôdnu reakciu, mali by ste odobrať vzorky na prípravu výluhu. Práve neutrálne pH vyhovuje väčšine plodín, ktoré vo svojich záhradkách pestujeme.
Vyberte rýľom dvojcentimetrový plát zeminy do hĺbky 30 centimetrov, vložte ho do plytkej nádoby a prelejte vodou tak, aby bol úplne ponorený. Rozmočenú zeminu premiešajte s vodou a vyčkajte, kým sa usadí. Indikačný pH papierik vám pomôže preveriť, na čom ste.
Pôdna reakcia s hodnotou blízkou 7,0 je optimom. Ak indikačný papierik zozelenie a hodnoty stúpajú nad hranicu 8,0 - pôda je alkalická. Ak papierik sčervená a hodnota klesá pod 5,5 - pôda je kyslá. V oboch prípadoch treba uskutočniť nápravu.
Kyslú pôdu možno upraviť vápnením, zásaditej pomôže kyslá rašelina či lesná hrabanka z lístia a ihličia. Pôdnu reakciu mení aj voda, ktorá je používaná na zálievku. Kým dažďová voda spôsobuje okysľovanie pôdy, studničná posúva reakciu k zásaditej.
Piesčitá pôda rýchlo prichádza o živiny, ťažký íl sa zas zle obrába a trvá dlho, kým sa na jar pôda zohreje. Vezmite do ruky vlhký kus zeminy a vytvarujte z neho medzi dlaňami šúľok. Čím tenší a ohybnejší bude, tým je pôda ílovitejšia. Ak sa rozpadá už pri šúľaní a v ohybe praská, pôda je priveľmi piesčitá.
Ťažkej ílovitej pôde prospeje riečny piesok, karbonátový štrk, neutralizovaná rašelina, drvená rastlinná hmota, vyzretý kompost, množstvo dážďoviek, perlit, guľôčky penového polystyrénu a ľahšia ornica. Ak sa tieto materiály navrstvia na pôdu pred rýľovaním, postupne sa zapracujú do zeminy a odľahčia ju. Výhodou je, že všetky materiály zostanú v pôde a účinok je citeľný nepretržite.
Piesčitú zeminu zlepší veľké množstvo kompostu a ťažšia ornica. Zrážková voda však v hlbokých piesčitých pôdach neustále odnáša pridané materiály preč a tak neostáva nič iné, iba nepretržite pôdu zlepšovať.
Len čo kury urobia svoju prácu na záhrade, pôdu treba prikryť súvislou 5-centimetrovou vrstvou kompostu, ktorý ste vyrábali po celý rok z organických zvyškov a podstielok hospodárskych zvierat. Vrstva organického mulču pribrzdí rast burín, spomalí odparovanie vody zo zeminy a spolu so zrážkovou vodou začne uvoľňovať živiny.
Pôda chránená pred slnečným žiarením sa začne zapĺňať mikroorganizmami a dážďovky vo vlhkej zemine ešte do príchodu zimy spravia kus práce. To napomôže vytvoriť také prostredie, v ktorom sa kompost počas budúcej sezóny bude v pôde premieňať na humus.
Humus v zemine viaže vodu, je zásobárňou živín a narúša celistvú štruktúru zeminy, aby sa mohla deliť na hrudky. Aj keď život v pôde je na prvý pohľad neviditeľný, jeho absenciu na úrodnosti vždy cítiť.
Pred príchodom prvých mrazov sa treba chopiť rýľa a poobracať vrchných 20 centimetrov zeminy spolu s kompostom tak, aby v riadkoch zostávali tenké, 2-5 centimetrové pláty pôdy. Otvorí sa tak cesta zimným zrážkam do zásobnej hĺbky a mráz sa postará o to, aby sa zemina rozpadla na drobné hrudky. To zjednoduší jej obrábanie po príchode jari.
Ak je pôda plytká, každý druhý rok by ste si mali šetriť sily na rigolovanie. Pri tejto práci sa hriadky rýľujú na dvojnásobnú hĺbku. Začnete vyrytím 60 centimetrov širokej priekopy, z ktorej odložíte zeminu bokom. Následne do nej presúvate zeminu z hĺbky prvého a druhého rýľovania v nasledujúcich riadkoch.
Zemina sa do hĺbky prevzdušní, odľahčí a humus prenikne k hlbším vrstvám tak, aby rastliny mohli koreniť hlbšie. Práca je to namáhavá, po niekoľkých opakovaniach sa však dostaví výsledok.
Drevený popol zo zimného kúrenia nepatrí ani na skládku, ani do komunálneho odpadu. Kým uhlík z drevnej hmoty sa zmení na oxid uhličitý, ostatné minerálne látky prejdú do popola. Draslík a fosfor tak pomôžu dosiahnuť rovnováhu k dusíkatému kompostu, ktorý ste zarýľovali do zeminy.
Počas zimy rozsievajte popol po záhrade, kde bude na snehovej pokrývke vytvárať tmavú vrstvičku. Pri topení snehu sa niektoré zo živín dostanú do pôdy vo forme výluhu, kým pevné častice na jar zakryjú zeminu, kde prispejú k jej rýchlejšiemu ohrevu.
Pri jarnej príprave záhonov sa popol premieša s vrchnou vrstvou pôdy, kde nastolí rovnováhu živín.
Nie je nezvyčajné, ak je zemina v rôznych častiach záhrady odlišná. Nikdy sa nedopátrate k minulosti, aby ste zistili, kde skončila pod navážkou stavebná sutina, kadiaľ tiekol vodný tok a kde stála vápenná jama a kopa piesku pri stavbe domu.
Naplánujte výsevy a výsadbu podľa kvality a vlastností pôdy na jednotlivých miestach a myslite pri tom aj na striedanie plodín, aby sa pôda jednostranne neunavila a nestala sa príbytkom škodlivých baktérií a vírusov pestovaných plodín.