Odkrývať rodinné tajomstvá?

Keď ste sa voľakedy lepšie poobzerali v byte vašej babičky alebo rodičov, možno sa vám podarilo objaviť u nich nevídané a možno aj nevítané poklady.

List ukrytý za svadobným obrazom, ktorý kompromituje vášho starého otca, fotografie, z ktorých je povystrihovaná istá osoba, alebo záhadný sobášny list vašej babičky, na ktorom figuruje iný muž ako váš starý otec. Aj takéto tajomstvá sa ukrývajú v mnohých rodinách.

Rodinný mejkap

Možno sa pýtate, prečo si robiť na túto tému vôbec starosti. V rodinách sa neraz vyskytujú tabu, o ktorých sa nesmie hovoriť. Väčšinou sú spojené s pocitmi viny alebo veľkým strachom.

Zadržiavanie tajomstva je vlastne prevenciou pred možným ohrozením, bojíme sa, čo by si o nás druhí pomysleli a aké následky by mohlo priniesť odhalenie. Môže ísť o traumatické udalosti, bolestné vzťahy či zahanbujúce situácie, na ktoré by sme najradšej úplne zabudli.

Psychologička a psychoterapeutka Hana Ščibranyová vysvetľuje, že tajomstvom sa často snažíme zakryť nejaký morálny delikt – ak sme urobili niečo, čo sme nemali alebo, naopak, neurobili sme, čo sme mali.

Nie všetky tajomstvá však musia mať nálepku negatívne, pretože niektoré nám môžu pomáhať. Keby sme ich prezradili, mohli by sme byť príliš zraniteľní alebo by sa vytratilo niečo cenné z našej intimity. Podľa Johna Bradshawa, autora knihy Rodinné tajomstvá, sú niektoré tajomstvá vždy konštruktívne – sú to tie, ktoré chránia ľudskú dôstojnosť, slobodu, vnútorný život človeka a tvorivosť.

K pozitívnym a nevinným tajomstvám môžeme zaradiť rôzne prekvapenia, darčeky alebo drobné tajnosti, o ktorých vedia len súrodenci či manželia.

Putovanie generáciami

Dana mala problém s tým, že jej manžel bol neverný. Nie raz ani dvakrát, bolo to už také očividné, že sa na to skrátka nedalo neprísť. Zaujímavé bolo, že keď začala svoj problém riešiť, zrazu zistila, že v rovnakej situácii bola aj jej mama.

Jej sa však podarilo manželovu neveru dobre utajiť, takže dcéra nič netušila. Môže nás ovplyvniť aj to, o čom nevieme? Našla si Dana podvedome podobného muža?

Podľa Bowenovej teórie, ktorú spomína John Bradshaw vo svojej knihe, sa určité problémy zvyknú prenášať z jednej generácie na druhú, teda rodič môže nevedome preniesť svoje temné tajomstvo na dieťa.

Psychologička Hana Ščibranyová vysvetľuje Daninu skúsenosť takto: „Je veľmi dôležité, ako spolu komunikovali rodičia, keď sme boli ešte deti, pretože vtedy sa učíme, ako to funguje medzi mužmi a ženami.

Keď dospejeme, často vo vzťahoch automaticky opakujeme, čo sme sa spontánne naučili vo svojej rodine. Ak v nej nebola odhalená nevera a matka úmyselne prehliadala jej významné signály, môže sa stať, že dcéra si osvojí podobný vzorec správania v krízových situáciách.

Keby sa táto téma v rodine riešila, mohla sa Dana v tom čase porozprávať s otcom, nazrieť na vec tiež z jeho pohľadu a mohla poznať motiváciu svojej mamy zostať s takýmto partnerom.

Určite by však riešenie krízy medzi rodičmi prispelo k jej iným skúsenostiam v partnerstve. Pretože problémom väčšinou nebýva samotné tajomstvo, ale to, čo s ním urobíme.“

Odhaliť či nechať tak

Človek je od prírody tvor zvedavý, preto keď tušíme, že niekto má tajomstvo, radi sa vrhneme do pátrania, prípadne si zvyšok domyslíme.

„Pokiaľ nemáme nejakú informáciu dokončenú, aj keby sme z nej poznali deväťdesiatdeväť percent, máme tendenciu zameriavať sa práve na to jedno percento, ktoré nám chýba k celistvosti,“ vysvetľuje Hana Ščibranyová.

Je prirodzené hovoriť o veciach, len sa treba pripraviť aj na to, že nie každý chce o všetkom rozprávať. Hoci porozumenie našej minulosti a predkov nám môže pomôcť pochopiť vlastný svet ešte pred tým, ako sa pustíme do skúmania rodokmeňov a zostavovania rodinných máp, mali by sme si byť vedomí, že môžeme naraziť aj na niečo, čo sme možno ani nechceli vedieť.

A čo ak my sami vieme niečo, o čom ostatní členovia rodiny ani len netušia? Prezradiť to či nie? „Záleží na veľkosti a povahy tajomstva. Napríklad deťom nebudeme vopred hovoriť, čo majú vedieť až ako dospelé a vzhľadom na ich limitované rozumové alebo emocionálne spracovanie informácií ich nezahlcujme zbytočnými a predčasnými detailmi,“ radí psychologička Ščibranyová.

„Okrem toho záleží aj na tom, či ide o malé tajomstvo, ktoré zvládame, alebo sa postupne nafúkne natoľko, že nás začne ovládať. Je nebezpečné, keď nás nejaká myšlienka pohltí tak, že začne obmedzovať naše bežné fungovanie.

Vtedy môžeme začať blúdiť a strácať sa v kruhu tajomstva, čo môže ohrozovať naše zdravie. Napríklad, ak človek niekomu ublížil, nezasiahol alebo neurobil niečo, čo si myslí, že mal, a vie o tom len on, môže z toho ochorieť nielen po psychickej stránke, ale aj fyzickej.

Najlepšie je vyhľadať odborníka alebo sa zveriť niekomu blízkemu. Iba vtedy môže nastať dôležitý posun a liečba,“ upozorňuje Ščibranyová.

Štyri škodlivé vplyvy tajomstiev

Podľa Evan Imberovej-Blackovej, americkej psychoterapeutky a riaditeľky Centra rodiny a zdravia v New Yorku, nás môže rodinné tajomstvo poznačiť nasledovne:

• môže rozdeliť členov rodiny, prípadne spôsobiť ich odcudzenie,

• môže odradiť človeka od delenia sa o informácie s inými ľuďmi ako s rodinnými príslušníkmi, čo mu môže brániť v nadväzovaní partnerských vzťahov,

• môže zmraziť vývoj v kritických situáciách života a brániť rastu našej osobnosti,

• môže viesť k bolestivým nedorozumeniam v rodine, ktoré spôsobujú zbytočne vinu a pochybnosti.

Zdroj: Psychology Today