Gabriela Hochschornerová: Na veľké preteky s nimi zásadne nechodím

Okrem toho im občas robím šoférku, keď treba niečo priviezť. Hlavne sa snažím, aby mal manžel pokojné prostredie na trénovanie. Najmä keď sú nejaké dôležité preteky, vtedy sa snažím doňho nerýpať a nič veľké od neho nechcem, necháme to na neskôr (smiech).

Pamätám si časy, keď som robila trénerku, vtedy som nosila deti so sebou. Mali sme vždy maratón – zo školy domov, rýchlo napísať úlohy a potom bežať na autobus na tréning, bolo to dosť hektické obdobie.

Chalani sa spočiatku na vode len bláznili, ale keď som ich zobrala na splav, všetkých zrazu predbehli. A v pätnástich rokoch ich to chytilo a začali trénovať.

Dnes s nimi na významné preteky zo zásady nechodím. Sama som pretekala v rovnakom športe a stalo sa mi, že keď som zavolala rodičov, aby sa prišli na mňa pozrieť, absolútne sa mi nedarilo.

Moje obavy sa mi tiež potvrdili, keď som išla s chalanmi na súťaž do Prahy – hneď v prvý deň pretekov sme išli domov. Tohtoročnú olympiádu som tiež sledovala len v televízii, nechcela som na nich prenášať svoju nervozitu.

Pri vodnom slalome stačí jeden ťuk a už ste niekde mimo. Keby náhodou po olympiáde s vrcholovým športom prestali, neprekážalo by mi to. Veď už majú svoj vek a záťaž na organizmus nie je nijaká zábava. Ale zatiaľ ich to baví aj živí.