Keď je internet strašiakom

Väčšinou sa to začína relatívne nevinne. Video učiteľa, ako ziape na žiaka, nabúranie do profilu na sociálnej sieti, komická fotomontáž spolužiaka či vytvorenie posmešného profilu. Neškodná zábava? Ani nie.

Presne toto si však myslia mladí ľudia z Vancouvru – až deväťdesiatpäť percent z nich považuje veci, ktoré robia online, za obyčajný žart, a len päť percent priznalo, že ich cieľom bolo niekomu ublížiť.

Takéto výsledky priniesol výskum na Univerzite v Britskej Kolumbii, ktorý uverejnili v apríli na webe ScienceDaily. Cieľom štúdie bolo porovnať na vzorke 17 733 mladých respondentov tradičné šikanovanie a kyberšikanovanie.

Kto sa skrýva za monitorom

Pod kyberšikanovaním rozumieme formu šikanovania, na ktorú sa využívajú nové technológie – e-mail, sociálne siete, chat, diskusné fóra, blogy či telefón. Tento novodobý druh šikanovania nepozná časové ani priestorové hranice.

Kde nájdu

deti pomoc

Deti a mládež, ak majú problémy s kyberšikanou, sa môžu obrátiť na linku Pomoc.sk, ktorá je súčasťou Linky detskej istoty a venuje sa problematike bezpečného internetu aj problémom virtuálneho sveta. Linka funguje cez tri kanály:

nonstop cez bezplatné číslo 116111 cez e-mailovú adresu potrebujem@pomoc.sk cez livechat na stránke www.pomoc.sk od 16.00 do 22.00 hod

„V našej praxi sme sa viackrát stretli s kombináciou šikanovania v reálnom aj vo virtuálnom prostredí, keď dieťa vyhrážanie, ponižovanie a zosmiešňovanie zažívalo súčasne cez internet aj naživo. Zo strachu mlčalo a situáciu trpelo bez toho, aby sa niekomu zdôverilo,“ opisuje psychologička Katarína Trlicová z Linky detskej istoty.

Agresorom môže teda byť človek, ktorého obeť pozná zo svojho okolia, prípadne sa s ním zoznámila formou internetu. Odborníčka upozorňuje, že sa vyskytujú aj agresori, ktorí sú pre obete úplne neznámi, čo vzbudzuje väčšiu neistotu a strach. Vo virtuálnom svete páchateľ nepotrebuje na šikanovanie fyzickú prevahu ani popularitu v skupine.

„Môže ním byť človek, ktorý si uspokojuje svoje potreby ubližovaním iným. Takéto správanie mu dáva pocit moci nad obeťou. Agresorom sa však môže stať aj odmietnutý partner alebo partnerka, ktorí ubližujú z hnevu alebo z pomsty,“ vysvetľuje Trlicová.

Ako odhaliť kyberšikanu

Ak sa problém elektronického šikanovania nerieši, môže viesť u dieťaťa k vážnym poruchám, ako sú depresie, poruchy príjmu potravy alebo sebapoškodzovanie. Obete sa väčšinou o tom, že ich niekto prostredníctvom internetu ponižuje, hanbia hovoriť.

„Zo strachu poslúchajú príkazy, trpia a trápia sa. Preto je dôležité predovšetkým s mladšími deťmi viesť časté rozhovory o tom, čo robia na internete, o ich zážitkoch a prežívaní. Rodič by mal poznať nielen reálnych, ale aj virtuálnych priateľov dieťaťa a uistiť ho, že sa vždy môže naňho obrátiť a vždy stojí pri ňom,“ vysvetľuje psychologička Katarína Trlicová a dodáva, že na to, aby sme odhalili, či sa naše dieťa nestalo obeťou kyberšikanovania, je potrebné vnímať zmeny v jeho správaní.

Všímajte si, ako sa dieťa správa, keď je na internete, či nie je vyplašené, nesnaží sa ukrývať pred členmi rodiny, čo na internete robí, či sa správa zneistene, alebo sa uzatvára do seba. Sprievodnými znakmi môže byť aj zanedbávanie školských povinností, únik od záujmov a kamarátov.

„Zvyšuje sa chorobnosť dieťaťa, sú časté nevoľnosti, bolesti hlavy, žalúdka či problémy so spánkom. Telesné problémy sú sprevádzané psychickými zmenami – u dieťaťa prevažuje smútok, strach, nedôvera v seba a iných, pokles sebavedomia a podobne,“ objasňuje Trlicová.

Ako zasiahnúť v prípade kyberšikanovania

Situáciu riešte okamžite - Dajte agresorovi vedieť, že vám jeho správanie prekáža a keď s ním neprestane, podniknete ďalšie kroky. Ďalej s ním však nekomunikujte ani ho nepresviedčajte.

Zablokujte ho – pri chatoch, e-mailoch a sociálnych sieťach je možnosť blokovať prichádzajúce správy od agresora, prípadne ho nahlásiť správcovi stránky.

Pracujte na vzťahoch – reálne vzťahy sa prenášajú aj do virtuálneho sveta, preto rozvíjajte svoje vzťahy v realite a naučte sa riešiť konflikty.

Uložte si dôkazy – páchateľ si často myslí, že je anonymný, ale nie je to celkom tak. Uschovajte si všetok dôkazový materiál – históriu chatu, e-maily, sms či printscreen internetovej stránky.

Obráťte sa na pomoc – ak sa kyberšikana deje medzi spolužiakmi, môžete poprosiť o pomoc školského psychológa, prípadne kontaktujte Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo Políciu SR.

Zdroj: www.zodpovedne.sk

Ako to môže dopadnúť...

• Kybernetické prenasledovanie si „užila“ žena z Přerova. Portál idnes.cz informoval v marci o tom, že jej priateľ nahliadal nielen do mobilu, ale neskôr jej kontroloval aj e-mailovú schránku a na sociálnej sieti pokračoval namiesto nej v konverzáciách. Do počítača jej totiž nainštaloval sledovací program, vďaka ktorému zistil jej prihlasovacie heslá. Z muža je v súčasnosti bývalý partner a hrozia mu dva roky vo väzení.

• Mediálne známym sa stal prípad z roku 2006 v Poľsku, keď štrnásťročnú Annu štyria spolužiaci vyzliekli a napodobňovali znásilnenie, pričom všetko zaznamenávali na mobilný telefón a neskôr posunuli na web. Dievča sa s tým nedokázalo vyrovnať a obesilo sa.

• Obeťou kyberšikany sa stala aj osemnásťročná Jessica z Ohia. Po tom, ako jej bývalý priateľ rozposlal ľuďom fotografie, na ktorých bola nahá, sa začiatkom júla 2008 obesila.