Pohľad do seba je dôležitejší ako pohľad do zrkadla

Štyridsaťdvaročná obchodná manažérka Andrea sa cítila dobre v kolektíve, v ktorom pracovala, až do chvíle, kým tam nenastúpila energická Lenka a nezatienila ju svojím extrovertným prejavom.

Vždy na seba dokázala strhnúť pozornosť ostatných, ľudí fascinovala svojou otvorenosťou a nápadným zjavom, takže hltali každé jej slovo. Všetci boli z Lenky namäkko, okrem Andrey. Tá jediná ju nemohla vystáť, v prítomnosti novej kolegyne doslova trpela, a to sa napokon negatívne odzrkadlilo aj na jej pracovnom výkone.

"Nechápem, čo na tej Lenke všetci vidia, je to sebecká nula, ktorá sa len rada predvádza," povedala etikoterapeutke Beáte Hlohovskej, u ktorej hľadala radu, ako si s touto situáciou poradiť.

Po niekoľkých sedeniach prišla na to, že príčina jej podráždenosti vyplýva z potreby byť obdivovaná okolím, ktorá pri výraznejšej kolegyni nemôže byť naplnená.

"Ak nás niekto irituje svojimi povahovými vlastnosťami, tak nám väčšinou len ukazuje naše vlastné slabiny," vysvetľuje Beáta Hlohovská. Keď sa s nimi dokážeme vyrovnať, tak nám dotyčná osoba prestane prekážať.

U Andrey to vyzeralo tak, že sa musela zbaviť potreby získavať od okolia neustále prejavy pozornosti a nepodmieňovať nimi pocit vlastnej sebahodnoty. Je to zvláštne, ale ešte skôr, než ukončila terapiu, jej kolegyňa Lenka dala výpoveď, dostala lukratívnu ponuku v inej firme.

Andrea mala pocit, akoby jej život naschvál podsunul niekoho, kto ju mal zmeniť k lepšiemu, a keď sa tak stalo, odišiel, lebo táto životná lekcia už bola naplnená. Podľa Beáty Hlohovskej by sme takto mali postupovať vždy, keď stretneme niekoho, kto nás niečím vytáča.

Prekáža vám, že je niekto neporiadny, nedochvíľny, pôžitkársky alebo vás hnevá len to, že má iný názor na život ako vy? Mali by ste si položiť otázku, prečo vo vás tá osoba vyvoláva podráždenie? Čo vám tým chce život povedať?

Čo je vnútri, ide von

Myšlienka, že vzťahy fungujú ako zrkadlo, ukazujú nám, čo je v nás nevyriešené, je veľmi stará. Už naše staré mamy hovorievali - podľa seba súdim teba. Z tohto uhla pohľadu môžu byť pre nás výbornou pomôckou k sebapoznaniu.

"Ľudia si väčšinou neuvedomujú, aké dôležité je poznať samého seba," upozorňuje Beáta Hlohovská. "Nedokážu vedome pracovať s tým, čo majú vo svojom vnútri, a tak prežívajú život v mylnej predstave, že udalosti, ktoré sa im dejú, nemajú žiadny hlbší význam. Ale tak to nie je. Všetko, čím v živote prechádzame, nás môže naučiť byť lepším človekom, stačí len chcieť."

Vonkajšie okolnosti, ktoré si podvedome priťahujeme, často vyplývajú z nášho vnútorného dialógu, ktorý vedieme sami so sebou. Stále si hovoríte akí sú ľudia okolo vás necitliví, ľutujete sa, lebo vás využívajú?

Potom sa nemôžete čudovať, ak budete do svojho života priťahovať samých vypočítavcov. Myšlienky majú tendenciu zhmotňovať sa, preto si na ne treba dávať pozor.

Spôsob, akým sa rozprávame sami so sebou, sa dá našťastie vedome korigovať. Ak si poviete, že odteraz sa budete k sebe prihovárať s láskou a úctou, automaticky vzrastie váš pocit sebaistoty a budete mať lepší pocit zo života. Váš pozitívny postoj sa napokon prejaví aj na pozitívnej zmene vonkajších okolností.

Zdanie klame

Teraz si možno poviete - je to síce pekná teória, ale u mňa nefunguje. Som dobroprajná osoba, najradšej by som sa rozdala, a predsa nedostávam od ľudí dosť lásky a uznania. Naopak, kam sa pohnem, všetci do mňa kopú.

Taký bol prípad tridsaťpäťročnej Ľudmily, manželky agresívneho alkoholika. Vždy, keď videla svojho muža opitého, nesmierne ho ľutovala. "Chudák, je na mňa absolútne odkázaný, nevie sa o seba postarať," hovorila zakaždým, keď jej niekto povedal, že by od neho mala odísť.

On jej pritom nadával, že keby bola lepšou manželkou, tak by nemusel piť. Dokonca ju pritom aj párkrát udrel. Prečo sa jej diala takáto krivda?

"Ľudmila seba samú presvedčila, že je zodpovedná za manželovo nešťastie a dostala sa tak do pozície obete, z ktorej bolo len veľmi ťažké vymaniť sa," spomína Beáta Hlohovská, ktorá sa s nešťastnou ženou donedávna stretávala na terapeutických sedeniach.

Spolu pracovali na tom, aby si uvedomila, že za alkoholizmus svojho muža nenesie žiadnu vinu, že je to len jeho vlastná zodpovednosť. "Išlo o to, aby Ľudmila prestala riešiť manželove problémy a viac sa sústredila na seba," dodáva Hlohovská.

Keď sa jej to podarilo, pocítila prílev energie, aký už dlho nezažila. Jej muž ešte stále nie je v poriadku, ale už si dokázala vo vzťahu s ním vytýčiť zdravé hranice. Dala mu ultimátum - buď protialkoholické liečenie, alebo rozvod a za svojím rozhodnutím si pevne stojí.

Úniky energie

Na to, aby sme dokázali lepšie spoznať sami seba, treba mať okrem odhodlania aj istú vnútornú silu, a tá mnohým z nás chýba. Často ju totiž strácame v zbytočných sporoch s okolím, v bojoch s ľuďmi a s vonkajšími životnými okolnosťami.

"Takéto správanie vedie vždy len k veľkým únikom energie," tvrdí Beáta Hlohovská. "Oveľa praktickejšie je prijať ľudí takých, akí sú a uvedomiť si, že tak ako my nesieme zodpovednosť za seba, aj oni sú zodpovední za svoje životy. Nemôžeme ich zodpovednosť preberať na seba."

Ľudia, ktorí žijú podľa tejto zásady, majú paradoxne oveľa lepšie vzťahy s okolím ako tí, čo majú tendenciu stále sa zaoberať druhými. Je to preto, že majú predovšetkým dobrý vzťah sami k sebe

Minikurz sebapoznania

Na ozdravenie svojich myšlienok môžete využiť jednoduchú techniku. Začnite vedome pozorovať svoje vnútorné hlasy. Čo vám hovoria, akým tónom sa k vám prihovárajú? Ak z nich cítite napätie, podráždenie, tlak, pokúste sa ich upokojiť.

Povedzte im, že situácia, ktorá napätie vyvolala, je lekcia, ktorá vám prišla do cesty, aby ste ju pochopili, zvládli, a postúpili tak ďalej vo svojom osobnom vývoji. Keď sa vám takto podarí viesť vnútorný dialóg, ktorý prebieha vo vašej hlave, pocítite úľavu a získate energiu na pozitívne zvládnutie každej situácie.