Zobrať zvieraťu plodnosť je nemorálny čin, myslia si niektorí. To úbohé stvorenie sa nemôže rozhodnúť, nemôže sa brániť, nemá inú možnosť. Pretože človek je pán tvorstva a rozhoduje aj o osude zvierat.
Pozrime sa však na druhú stranu mince. Nechcené šteniatka vyhodené na uliciach v smetných košoch, malé mačiatka utopené v rieke. Nehovoriac už o tých stovkách smutných očí v útulkoch či karanténnych staniciach.
V mnohých prípadoch je dôvodom to, že majiteľ „nedokázal“ ustriehnuť svoje zviera. Z tohto uhla pohľadu dostáva kastrácia „morálnejší“ charakter. Zaujímalo nás, čo sa reálne so zvieraťom deje, keď ho dáme kastrovať.
Čip a hormóny
„Kastrácia znamená odstránenie pohlavných žliaz. U psa a kocúra ide o odstránenie semenníkov. U suky a mačky sa odstraňujú vaječníky a maternica,“ vysvetľuje veterinár Boris Bartoš z veterinárnej kliniky VetLINE.
Rozoznávame dva typy kastrácie. Chirurgický zákrok alebo chemická kastrácia, ktorá je dočasná a v našich podmienkach sa vykonáva len na samcoch.
„Do podkožia sa aplikuje ‚čip‘, z ktorého sa uvoľňujú látky, vdôsledku čoho je psík počas šiestich mesiacov neplodný. Tento efekt je reverzibilný,“ hovorí Boris Bartoš.
Predpokladom splodenia mláďat je háranie sučiek a mačiek, čo znamená, že majú ruju. Tú možno vynechať aj aplikáciou hormónov.
„Sučkám sa hormóny aplikujú dvakrát ročne a mačkám v období ruje v pravidelných intervaloch, čo korešponduje s ich pohlavným cyklom,“ informuje veterinár.
„Táto metóda však nie je definitívna a nie je účinná u všetkých jedincov. Navyše aplikácia týchto hormónov môže mať vedľajšie účinky, ktoré môžu spôsobiť ireverzibilné zmeny na pohlavných žľazách, napríklad cysty.“
Kastrácia pre zdravie?
Druhý typ kastrácie spočíva v chirurgickom odstránení vnútorných pohlavných orgánov, čo je podľa veterinára definitívne riešenie a navyše má zo zdravotného hľadiska mnohé výhody.
Pohlavný cyklus a háranie oslabujú imunitný systém, vo vyššom veku zvierat môže dôjsť k zápalom maternice, ako je napríklad pyometra – život ohrozujúce ochorenie, ktoré laik len ťažko rozpozná a pacient sa väčšinou dostane k veterinárovi v poslednej chvíli.
„Odstránením maternice a vaječníkov sa definitívne ukončí pohlavný cyklus. Zníži sa výskyt nádorov mliečnej žľazy až o 90 percent, predchádza sa zápalom maternice a v neposlednom rade môže kastrácia zvýšiť kvalitu života zvieratka,“ tvrdí veterinár Boris Bartoš.
Platí to aj o kastrácii psov a kocúrov; po odstránení semenníkov dochádza postupne ku zníženiu až vymiznutiu pohlavných pudov. „Zákrokom predchádzame problémom s prostatou, ako sú zápaly, nenádorové zväčšenie, nádory a cysty na prostate,“ dodáva Bartoš.
Za zmenu správania môže majiteľ
Mnohí chovatelia váhajú s kastráciou, lebo majú pocit, že sa po zákroku zmení povaha zvieraťa, prípadne prídu iné komplikácie. „Zmena správania zvieratka po kastrácii je spojná najmä s nesprávnym prístupom majiteľa v období po kastrácii,“ vysvetľuje veterinár Boris Bartoš.
„Mnohí majitelia majú tendenciu zvieratko ľutovať. Spolu s nadmerným prekrmovaním a nedostatkom pohybu postupne vzniká nadváha, vplyvom ktorej má majiteľ pocit, že zvieratko po kastrácii zmenilo povahu.“
Odlišné správanie sa prejavuje najmä u samcov, ktoré sú napríklad menej agresívne. Kocúry zvyknú prestať si značkovať močom svoje teritórium. Staršie sučky môžu mať zasa problém s pomočovaním, pretože majú zníženú hladinu estrogénu v krvi.
Rieši sa to obvykle liekmi. Vhodný vek na kastráciu zvieraťa je individuálna záležitosť. „Sučku alebo mačku, ktorá nie je určená na chov, je vhodné kastrovať, a nie pripúšťať,“ odporúča Bartoš.
Po kastrácii pokoj
Ak dáte zviera kastrovať, mali by ste sa s veterinárom poradiť aj o následnej starostlivosti o zvieracieho pacienta. „Prvé dni po zákroku sa neodporúča, aby pacienti vyvíjali nadmernú fyzickú aktivitu, najmä skákanie, rýchly beh a prudké pohyby,“ hovorí Boris Bartoš.
„Zákrok nemá žiadny vplyv na pravidelné vychádzky a už štrnásť dní po zákroku sa pacient môže venovať všetkým aktivitám. Z vlastnej skúsenosti viem, že moja sučka krátko deň až dva po zákroku vykonávala každú činnosť okrem skákania.“
Falošná gravidita
Niektoré sučky trpia takzvanou falošnou graviditou. Opýtali sme sa veterinára, čo to vlastne je a či to má nejaký vplyv na kastráciu.
„Keď sa suky správajú, akoby boli gravídne alebo akoby práve porodili, hovoríme, že trpia falošnou graviditou. Suka väčšinou hrabe, aby si urobila hniezdo a nosí doň hračky, loptičky, ponožky a iné predmety, o ktoré sa stará ako o šteňatá.
Niektoré suky môžu začať produkovať mlieku podobný sekrét z mliečnej žľazy. Falošná gravidita však nesúvisí s kastráciou, no je pravda, že po zákroku k tomuto javu už nedochádza.
Ba dokonca pri pravidelnom opakovaní falošnej gravidity sa sterilizácia odporúča zo zdravotných dôvodov.“ V niektorých prípadoch totiž môže dôjsť k zvýšenej agresivite sučiek, môžu uhryznúť aj svojho pána.