SME
Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

Láska k zvieratám je v poriadku, pomáha nám

Zvieratá niekedy dokonca nahrádzajú deti alebo partnerov. Je takýto vzťah zdravý?

Správame sa k nim ako k členom rodiny. Niekedy nám dokonca nahrádzajú deti alebo partnerov. Je takýto vzťah k zvieratám zdravý?

V deväťdesiatych rokoch vzbudil veľkú vlnu odporu u všetkých psičkárov a mačičkárov rakúsky režisér Ulrich Seidl s dokumentom Tierische Liebe (Zvieracia láska). Prvýkrát totiž ukázal vzťahy osamelých ľudí s ich domácimi miláčikmi v negatívnom svetle.

Seidl nakrúcal film na chudobných viedenských sídliskách, v ošarpaných bytoch uprostred škaredej architektúry, čo ešte umocnilo smutné osudy protagonistov.

Osamelá dôchodkyňa, ktorá číta svorke malých psíkov rozprávky, starnúca umelkyňa, ktorá sa sklamala v mužoch a teraz venuje všetku lásku urastenému vlčiakovi, alebo párik v strednom veku, ktorý sa mazná so zajačikmi, akoby to boli ich deti.

Scény z kontroverzného dokumentu vyvolali búrlivú verejnú diskusiu o tom, kde je vlastne zdravá hranica medzi človekom a zvieraťom. A treba sa ňou vôbec zaoberať?

Psychologička Zdenka Némethová si myslí, že prekročenie tejto hranice môže viesť k stavu, keď sa človek upne na zvieratá na úkor sociálnych kontaktov, začne sa izolovať od spoločnosti a uprednostňovať starostlivosť o domáceho miláčika pred stretnutím s ľuďmi.

Keby sme sa bližšie pozreli na hrdinov zo Seidlovho filmu, zistili by sme, že sú to všetko nešťastníci, ktorých bytostne sklamala ľudská spoločnosť, a preto sa od nej radšej izolujú. Akoby rezignovali a neverili, že im ešte môže priniesť niečo dobré.

Preto ich duševný stav pripomína nezainteresovanému divákovi šialenstvo. Na druhej strane ťažko povedať, ako by vyzerala ich psychika, keby domáce zvieratá nemali. Neboli by na tom ešte oveľa horšie?

Podľa Zdenky Némethovej nemusíme v prípadoch, keď si človek kompenzuje samotu spoločnosťou zvierat, hľadať nič zlé. Naopak, takéto riešenie môže mať mnohé pozitíva.

„Napríklad ľudia, ktorí prišli o životných partnerov alebo ostali na dôchodku, môžu mať zrazu pocit, že sú nepotrební,“ vysvetľuje psychologička. „Spoločnosť domáceho miláčika im dokáže vrátiť chuť do života a na tom určite nie je nič škodlivé.“

Keď sa osamelý človek stane povedzme psičkárom, je bežné, že sa mu podarí pri výcviku alebo prechádzke so svojím miláčikom nadviazať nové priateľstvá a to rozhodne tiež nie je na škodu.

Zvieratá liečia

Existuje množstvo svetových štúdií, ktoré dokazujú, že prítomnosť zvierat má na ľudí ozdravujúci účinok. Ich pozitívny vplyv bol dokázaný napríklad u pacientov s depresiami, autistov a odzrkadlil sa aj na lepšej fyzickej kondícii a odolnosti voči chorobám.

Majitelia domácich zvierat sú totiž nutení žiť zdravšie, pravidelne chodiť na čerstvý vzduch a viac sa hýbať. Fyzická aktivita spojená so starostlivosťou o psa alebo mačku prináša radosť, pri ktorej sa v našom organizme vyplavujú endorfíny a ďalšie hormóny, ktoré celkovo zlepšujú náladu.

Vzťah s domácimi miláčikmi má však aj iný, hlbší rozmer. „Zvieratko nám dokáže dať bezpodmienečnú lásku, bezpodmienečné prijatie bez ohľadu na to či sme takí, alebo onakí,“ tvrdí Zdenka Némethová a dodáva, že takýto typ lásky je pre naše duševné zdravie veľmi dôležitý.

Dáva nám pocit, že sme milovaní bez ohľadu na naše chyby, ktoré nám možno vyhadzujú na oči ľudia. Zvierací spoločník nás nikdy nebude trápiť len preto, lebo málo zarábame, pribrali sme desať kíl alebo neupratali byt. Takéto výčitky patria len do sveta ľudí.

V oblasti alternatívnej medicíny sa začína bežne pracovať s rôznymi formami zooterapie, čiže cieleného terapeutického pôsobenia zvieraťa na človeka. Medzi štvornohých „doktorov“, ktorí dokážu liečiť rôzne psychické i fyzické neduhy, patria kone, mačky a, samozrejme, aj psy.

Momentálne prebiehajú výskumy so špeciálne vyšľachtenými psími plemenami, ktoré dokážu rozoznať rakovinové bunky v tele človeka, čo môže mať v budúcnosti pozitívny význam pri diagnostike onkologických ochorení. Sú cvičené podobne ako psy, ktoré sa využívajú na hľadanie narkotík.

Výcvikom terapeutických psov sa zaoberá aj špeciálny kynologický odbor - canisterapia. Takto školené psy dokážu pri fyzickom kontakte s človekom liečiť kŕče, hyperaktivitu, tráviace ťažkosti, problémy s dýchaním, zlepšovať poškodené motorické funkcie, koncentráciu a pozornosť.

„Aby sa zo psíka mohol stať takýto terapeut, musí mať určité povahové vlastnosti,“ vysvetľuje Zdenka Némethová. „Dôležité je, aby bez ohľadu na okolnosti reagoval vždy pokojne.“

Sme vďaka nim lepší?

Ale aj bežné psy, mačky, dokonca aj nenáročné akváriové rybičky majú na ľudí upokojujúci, a preto ozdravný účinok. Zanedbateľný nie je ani ich vplyv na rozvoj našich pozitívnych vlastností, ako sú starostlivosť a zodpovednosť vo vzťahu k iným živým bytostiam.

Zdenka Némethová si myslí, že domáce zviera z nás môže urobiť lepšieho človeka a môže mať aj kladný výchovný vplyv na deti. „Samozrejme, je dôležité dieťaťu vysvetliť, že musí na seba prevziať určitú zodpovednosť za zvieratko. Povinnosti s tým spojené by mali byť primerané jeho veku,“ dodáva.

To znamená, že dieťa by malo ráno skôr vstať, ísť so zvieraťom von, postarať sa, aby malo primeranú hygienu a výživu. Takto sa učí nezištne starať o druhých, čo má z hľadiska jeho osobnostného vývoja pozitívny význam.

Naopak, ak mu zadovážime zvieratko, ale budeme sa oň napokon starať my, veľmi mu tým neprospejeme. Živý tvor nie je hračka, ktorú by mohlo dieťa len tak odhodiť, keď ho omrzí.

Žiaľ, takýchto prípadov je v našich domácnostiach stále dosť a vôbec nejde len o deti. Sú to väčšinou dospelí ľudia, ktorí zostarnuté alebo choré zviera len tak vyhodia na ulicu. Ochrancovia zvierat by o tom vedeli rozprávať. Ľudia si dokonca na bezbranných nemých tvoroch vylievajú hnev, zlosť a iné nepekné vlastnosti.

Na druhej strane prípady prehnanej starostlivosti, keď panička oblieka psíka ako bábiku, v noci ho prikrýva perinkou a dáva mu jesť zo svojho taniera, hoci zviera má úplne iné nároky na výživu ako človek, tiež nemožno vnímať pozitívne.

Oba extrémy majú niečo spoločné – majitelia zvierat strácajú súdnosť, lebo im nejde o dobro ich miláčika, ale o uspokojenie vlastných potrieb.

Keď sa vo vzťahu medzi zvieraťom a človekom niečo pokazí, je vždy zodpovedný človek. „Väčšinou nejde o zvieratá, ale o ich pánov,“ dodáva Zdenka Némethová.

ico

Vplyv zvierat na zdravie človeka

Americká psychologická asociácia uverejnila výsledky niekoľkých štúdií, ktoré jednoznačne potvrdili, že majitelia psov a mačiek sú v lepšej psychickej a fyzickej kondícii ako rovnako starí a sociálne zabezpečení ľudia, ktorí doma nemajú štvornohých miláčikov.

Všeobecne menej trpeli depresiami, mali lepšiu fyzickú výkonnosť, menej často trpeli na typické civilizačné ochorenia, ako sú vysoký krvný tlak alebo obezita.

Tieto benefity však boli výrazné len v prípadoch, keď bola starostlivosť o zvieratá spojená s pestrým sociálnym životom, čiže respondenti neuprednostňovali svet zvierat pred svetom ľudí.

Zdroj: www.apa.org

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 17 939
  2. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 17 851
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 845
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 585
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 351
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 8 105
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 7 009
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 809
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 696
  10. Na Slovensko prišlo výnimočné dielo s posolstvom ľudskosti 4 393
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Vláda opäť preložila rozhodnutie o pláne plošného testovania (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 220-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 362 obetí. V okrese Nitra platí sprísnený lockdown.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS)-
Cynická obluda

Dôkaz o účinnosti homeopatík

Ako to, že Cibulková netrvala na tom, aby jej vakcínu najskôr miliardukrát rozriedili?

Polícia pokutu päťsto eur za cestu po drevo na kúrenie obhajuje

Výber pokút nie je prioritou polície, tvrdia policajti.

Rómovia v Moldave nad Bodvou žijú vo veľkej biede.
Autorská strana Alexeja Fulmeka

28 rokov v SME: Dôležitosť tradičných médií je čoraz evidentnejšia

Denník SME má 28 rokov.

Riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek.