Možno sa bude onedlho aj tento článok topiť na internete v mori negatívnych reakcií. Ale keď lepšie zalovíme vo svojom vnútri, uvedomíme si, že to robíme v podstate všetci – hodnotíme, kritizujeme a slová neraz používame ako ostrú zbraň, ktorou dokážeme druhým chladnokrvne rozkrájať sebavedomie na niekoľko neforemných kúskov.
Prečo vieme byť občas neskutočne krutí? „Hovorí sa, že keď sa nám niečo nepáči a kritizujeme to, môže ísť o vec, ktorú máme sami v sebe, len ju nedokážeme prijať. Mali by sme sa preto najskôr zamyslieť, čo sa nám na druhom človeku nepáči, aby sme zistili, či náhodou neprežívame niečo podobné aj my.
Niekedy sa totiž naša kritika vôbec nemusí týkať človeka, ktorému je adresovaná, ale vnesieme do nej veľa osobného,“ vysvetľuje psychologička Denisa Maderová.
Čo dokáže kritika
Za potrebou neustále druhých ľudí kritizovať sa môže skrývať aj nereálny obraz, ktorý máme sami o sebe. „Tí, ktorí boli v detstve málo chválení a často kritizovaní, sú väčšinou veľmi cieľavedomí a snaživí, ale v rámci ich života to môže byť problém, pretože potom majú rovnaké nároky aj na ostatných a často majú tendenciu ich viac kritizovať.
Vplyvom častého kritizovania detí, bez uznania, pochvaly a ocenenia môžeme spôsobiť zranenia na ich egu, čo nepriaznivo vplýva na ich sebavedomie a sebahodnotenie. V dospelosti potom vyžadujú od svojho okolia uznanie a snažia sa všetkých a hlavne seba presvedčiť, že sú úspešní a dokážu veľa,“ vysvetľuje Denisa Maderová.
Sankcie
za internetové urážky
Koncom apríla tohto roku Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že prevádzkovateľ stránky nenesie zodpovednosť za diskusné príspevky anonymných používateľov. Išlo o prípad, keď podnikateľ Miroslav Stacho žaloval občianske združenie Klub Strážov, pretože v diskusii pod článkami ho anonymný diskutujúci označil za podvodníka a zlodeja. Ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy súd zamietol, ale výrazy obsiahnuté v príspevkoch vyhodnotil ako protiprávne, preto je žalovaný povinný ich z webu odstrániť.
Kritizovanie na internete sa nevyplatilo futbalistovi Liverpoolu Ryanovi Babelovi. Anglická futbalová asociácia mu v januári 2011 udelila za jeho príspevok na Twitteri, v ktorom kritizoval rozhodcu Howarda Webba, pokutu vo výške 10 000 libier.
V marci 2010 sa riešili internetové diskusie v Čechách – Mestský súd v Prahe 2 prikázal serveru Měšec.cz zmazať diskusiu, kde čitatelia kritizovali realitnú kanceláriu Prolux Consulting. Sudca tak rozhodol z dôvodu vulgárnosti a urážok, ktoré by sa mohli dotknúť dobrej povesti právnickej osoby.
Práve z nich sa neraz stávajú v neskoršom veku workoholici, ktorí sa snažia vydať zo seba maximum a neustále majú pocit, že nie sú dostatočne dobrí. Preto je nesmierne dôležité vedieť svoje dieťa pochváliť a akceptovať jeho slabosti aj zlyhania.
Pokiaľ to rodič dokáže, dieťa bude primerane sebavedomé a nebude upnuté na výkon. Rovnako nie je dobré preháňať to s prílišnou chválou.
„V takom prípade dieťa nadobudne o sebe presvedčenie, že je skvelé a v budúcnosti nebude vedieť prijať kritiku ani pripustiť, že by mohlo zlyhať.
Neskôr takíto ľudia nevidia sami seba reálne, nevedia odhadnúť svoje sily, chcú byť vo všetkom prví a nevedia ustúpiť. Často nevedia prijať, že nejaký človek môže byť slabší, môže zlyhať a nemusí byť až taký úspešný,“ dodáva Maderová.
Diagnóza diskutér?
Špecifická situácia vzniká na internete. Človeka, ktorého tam kritizujeme, bezprostredne nevidíme, preto nie je taký problém poriadne sa do neho „obuť“. Zrazu sme odvážnejší a schopnejší povedať mu veci, na ktoré by sme pri komunikácii tvárou v tvár ani len nepomysleli.
„Internet je nereálny virtuálny svet, v ktorom cítime, že si toho môžeme dovoliť viac, pretože nemáme žiadne fyzické zábrany. Väčšinou ľudia, ktorí reagujú v internetových diskusiách hnevlivo, si riešia svoje osobné nenaplnené priania, pocity či neporozumenie.
Ak je kritika príliš ostrá, môže ísť o ventilovanie agresívnych tendencií. Diskutér takýmto spôsobom dostáva zo seba hnev, ktorý ani nemusí patriť človeku, ktorému ho adresuje. Hnev je o bezmocnosti a strachu.
Keď sa človek bojí, nevie si dať rady, akým spôsobom by dosiahol svoje práva alebo aby ho niekto počul, potom hľadá cestu, ako zaútočiť. A práve internet je najbezpečnejšie prostredie, kde si to dovolí bez zábran,“ vysvetľuje psychologička Maderová.
Ak teda cítime, že sme v područí hnevu, nemali by sme sa púšťať do internetovej debaty, či už súkromnej vo forme chatu, alebo verejnej diskusie, inak môžeme niekoho zbytočne raniť.
Umenie rozdávať a prijímať
Ako uniesť kritiku
Nereagujte hnevom, radšej porozmýšľajte, prečo vám chce dať tento človek spätnú väzbu. Skúste to otočiť a považovať jeho záujem za kompliment.
Poďakujte mu a poproste ho, aby vám povedal niečo bližšie. Nestavajte sa však do defenzívy, ale porozprávajte sa s ním o tom.
Buďte úprimný – ak sa cítite kritizovaní neprávom, povedzte mu to.
Nechajte si pár dní na to, aby ste o jeho kritike popremýšľali. V čom má pravdu? Čo sa z nej môžete naučiť? Ako vám môže pomôcť?
Ak je kritika opodstatnená, prijmite ju a popremýšľajte, ako by ste mohli spraviť veci inak.
Ako kritizovať konštruktívne
Mali by ste si byť istí, že vaším motívom je druhému pomôcť.
Nekritizujte jeho vlastnosti a neútočte na jeho osobu, skôr sa sústreďte konkrétne na to, čo nespravil podľa vás dobre.
Ukážte mu, že rozumiete, aký bol dôvod jeho konania.
Ak je to možné, vyjadrite svoju kritiku pozitívne. Teda namiesto vyčítania, že niečo spravil zle, skúste mu poradiť, ako by sa mohol zlepšiť.
Vyberte starostlivo čas a „miesto činu“, kde mu to poviete. Radšej to povedzte človeku osobne, neskrývajte sa za technológie. Aby ste ho neuviedli do rozpakov alebo neponížili, povedzte mu to osamote – bez divákov.
Zdroj: Psychológ Ronald Warren, časopis Psychologies