SME
Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Kristína Tóthová: Nie je dobré, keď sa človek veľmi snaží

Aj keď je jej rodnou rečou maďarčina, už tretiu sezónu hrá v trnavskom divadle. V novom slovenskom filme Tigre v meste sa objavila po boku Diany Mórovej a Richarda Stankeho vo veľmi netradičnej, mužskej úlohe.

Vo filme Tigre v meste hráte veľmi zvláštnu postavu Rudolfa Jazveca. Ako ste sa k nej dostali?

Scenáristka Lucia Siposová a režisér Juraj Krasnohorský nevedeli dlho nájsť vhodného herca pre postavu Jazveca. Až kým Lucia náhodou neobjavila na internete moju fotografiu. Vtedy jej napadlo, že by som to mohla byť ja. Keď ma pozvali na kamerové skúšky, najprv som nechápala, prečo chcú, aby som hrala muža. Vyzerám vari ako chlap? Napokon mi vysvetlili, že do tejto úlohy chcú zámerne obsadiť ženu, aby zvýraznili jemnosť a krehkosť Jazvecovej duše. Je to niečo celkom iné, ako keď napríklad Cate Blanchett hrala Boba Dylana. Ja som nemala stvárniť skutočného muža, ale ženskú stránku jeho osobnosti. Zdalo sa mi to veľmi zaujímavé, také niečo zatiaľ na Slovensku nikto nehral. Tvorcovia filmu odo mňa chceli, aby som bola jemná, ale zároveň aj mužná.

To znie dosť komplikovane. Čím ste sa inšpirovali?

Jemnými mladými mužmi, ktorých dnes máme často pred očami. Sú citliví, väčšinou umelecky nadaní a majú v sebe istú dávku ženskosti. Často sa im darí v tom, čo robia, ale so ženami majú problémy, lebo im chýba typická mužská sila, ktorá by im umožnila zobrať si od života to, čo chcú.

Vy ste sa vo filme usilovali o Marínu, ktorú hrala Diana Mórová. Tá je od vás o generáciu staršia a o dobrý kus vyššia. Ako ste sa pri nej cítili?

Je pravda, že keď si Diana obula vysoké štekle, bolo to dosť komické. Bola som pri nej celkom maličká a pozerala na ňu zdola (smiech). Ale hrať s ňou bolo pre mňa veľmi príjemné. Nečakala som, že bude ku mne taká priateľská. Predsa len, ona je Diana Mórová a ja som len začínajúca herečka... Tigre v meste boli mojou prvou filmovou príležitosťou.

Pred premiérou ste povedali, že nakrúcanie z vás urobilo iného človeka. Ako ste to mysleli?

Tak, že som si mohla vyskúšať úplne iný spôsob hrania ako v divadle. Na javisku je všetko obrovské – veľké emócie, veľké gestá. Vo filme je to ako v živote, stačí hrať len očami, kladie sa väčší dôraz na jemné nuansy vnútorného prežívania. Keď sme skončili s nakrúcaním, bolo mi za touto prácou aj trochu smutno.

2.jpg

Pochádzate z čisto maďarskej rodiny?

Áno, VŠMU bola moja prvá škola, kde som sa stretla so slovenčinou. Predtým som chodila na maďarské gymnázium v Šamoríne. Po maturite ma hneď nevzali na herectvo do Bratislavy, tak som na rok odišla do Budapešti, aby som mohla byť v kontakte s divadlom. Dostala som tam možnosť študovať na strednej škole, podobnej nášmu konzervatóriu a popri tom hrať v divadle Pesti Magyar. Ako študenti sme sa tam učili na malých vedľajších úlohách. Asi mi to pomohlo, lebo na druhý pokus ma už na VŠMU vzali, hoci mám pocit, že som sa ani zďaleka tak nesnažila ako prvýkrát.

Prečo?

Svoj druhý pokus som už brala s väčšou ľahkosťou. Ledva som stihla prísť na prijímačky vlakom z Budapešti, ktorý meškal. A napokon som mala zo všetkých uchádzačov najviac bodov. Ale podľa mňa to vždy tak funguje. Keď človek niečo veľmi chce a veľmi sa snaží, dostane sa do akéhosi kŕča a potom mu nič nevyjde. Postupne prichádzam na to, že je lepšie byť v živote uvoľnená. Ale chvíľu mi trvalo, kým som si to uvedomila.

Bolo pre vás ťažké študovať herectvo v slovenčine?

Ako typická maximalistka som sa hrozne snažila. Mala som pocit, že kým mojim spolužiakom stačí zahrať si jednu etudu, ja ich musím odohrať aspoň štyri, aby som bola dobrá. Ingrid Timková, ktorá ma učila, mi stále vravela: Preboha Kristi, vy všetko beriete tak vážne! Myslím si, že aj vďaka nej a pánu Vladimírovi Strniskovi, ktorý nás tiež v škole viedol, som sa postupne dopracovala k väčšej uvoľnenosti. Hrať v slovenčine je pre mňa zvláštne. Predsa len, nie je to môj rodný jazyk a myšlienkové pochody sú v nej iné ako v maďarčine. Je to pre mňa veľké obohatenie, otvoril sa mi úplne nový rozmer. Dnes už nemávam problémy so slovenčinou v divadle, keď sa naučím text, viem s ním pracovať tak, aby diváci nespozorovali, že som Maďarka. Ale v civile je to horšie. Stále mám pocit, že robím pri rozprávaní chyby.

1.jpg

Kedy ste sa vlastne rozhodli stať herečkou?

Mala som sedem rokov, pozerala som v televízii na maďarskom kanáli MTV 1 divadelnú inscenáciu s herečkou Enikő Eszenyi a nevedela som od nej odtrhnúť oči. Spievala akúsi komickú pesničku, pri ktorej sa smiala aj plakala a okrem toho tancovala. Zdalo sa mi úžasné, že jeden človek môže naraz vyjadriť toľko emócií, úplne ma to očarilo. Odvtedy som všetkým hovorila, že budem herečkou, ale nikto ma nebral vážne. V rodine sme nemali žiadneho umelca. Ale ja som bola odmalička iná, sama som si vymýšľala hry, v ktorých som hrala, rada som recitovala. A hoci sme v Šamoríne nemali ani dramatický krúžok, napokon sa mi podarilo dostať na VŠMU.

Ako si spomínate na rok prežitý v Budapešti? Nechceli ste tam zostať natrvalo? Predsa len je to svetové veľkomesto s vyspelou divadelnou kultúrou.

Lepšie sa cítim na Slovensku. Mám pocit, že tu je atmosféra v hereckej brandži oveľa uvoľnenejšia, ľudia sú otvorenejší, neskrývajú sa za žiadne masky. A pre mňa je veľmi dôležité, aby som sa tešila na kolegov, s ktorými pracujem. Je pravda, že v Budapešti je oveľa viac divadiel ako v Bratislave. Určite je to dané aj tým, že je tam početnejšie publikum. Ale cítila som sa tam vykorenená. Keď som sa sťahovala do Budapešti, najprv som sa veľmi tešila. Vravela som si, aké to bude fajn bývať vo veľkomeste bez rodičov a žúrovať (smiech). Ale napokon bolo všetko inak. Pripadala som si opustená. Takže keď osud zariadil, aby som sa znovu vrátila na Slovensko, bola som mu za to vďačná. V Bratislave som si našla veľa dobrých priateľov, svoju obľúbenú kaviarničku a napokon aj lásku, čo pokladám za veľmi dôležité.

Váš priateľ je priemyselný dizajnér. Ako sa dopĺňajú vaše profesie?

Páči sa mi, že robí niečo iné ako ja. Jeho svet je pre mňa úplne neznámy, pravdu povediac, veľmi mu nerozumiem, ale zároveň ma fascinuje. Páči sa mi, že jeho výtvory nezostávajú len v teoretickej rovine, že sa podľa jeho návrhov napokon tvoria skutočné veci, napríklad krásne interiéry. Keď vidím, ako sa jeho nápady prenášajú z počítača do reality, je to pre mňa vždy zážitok.

3.jpg

Mať vzťah s herečkou vraj nebýva ľahké. Niektorí ľudia o vás vravia, že ste náladové. Je to podľa vás predsudok alebo pravda?

Je fakt, že v živote nepoznám strednú cestu. Buď je pre mňa všetko úžasné, alebo úplne hrozné. Najhoršie na tom je, že keď jeden z týchto stavov u mňa pretrváva, tak si myslím, že to tak ostane navždy. Napríklad si užívam obrovskú eufóriu a potom sa cítim zaskočená, keď je zrazu zo dňa na deň všetko inak.

Takže to máte v živote pestré...

Áno, a som za to vďačná. Páči sa mi, keď môžem hrať napríklad Tatianu v Oneginovi a hneď potom nejakú bláznivú rozprávku. To je na našej hereckej profesii úžasné. V trnavskom Divadle Jána Palárika sme navyše výborná partia, som rada, že som sa rozhodla zakotviť práve tam. Po škole som dostala dve ponuky – okrem Trnavy ma oslovili aj divadelníci z Komárna, ale napokon som sa rozhodla ísť tam, kde môžem hrať po slovensky. A neľutujem. Okrem toho, z Trnavy nie je ďaleko do Bratislavy, kde bývam.

Ako vnímajú vaše povolanie rodičia? Chodia sa na vás pozerať do divadla?

Mama áno, ale otec nie je schopný. Priveľmi prežíva moje výstupy na javisku, je z toho úplne na nervy (smiech). Dokonca ani Tigre v meste ešte nevidel.

Tešíte sa na divadelné prázdniny?

Zatiaľ si užívam všetok ten rozruch okolo našej filmovej premiéry. Každý deň sa deje niečo nové a mne sa to veľmi páči. Posledné predstavenie počas tejto sezóny odohrám koncom júna v Martine, na divadelnom festivale Dotyky a spojenia. Až potom ma čaká letné voľno, začnem si ho užívať na Pohode, priateľ mi už kúpil lístok. Dúfam, že sa tento rok dostanem aj niekam k moru, veľmi rada plávam a šnorchlujem. Kedysi som chodila každý rok s rodičmi k Balatonu a snívala som, že jedného dňa pocestujem aj ďalej. Keď sa mi podarí ušetriť nejaké peniažky, vždy ich rada niekde v cudzine prezážitkujem.

Kristína Tóthová (27) vyrastala v Šamoríne, v čisto maďarskej rodine. Po skončení gymnázia sa nedostala na štúdium herectva, a tak sa na rok vybrala do Budapešti, kde účinkovala v divadle Pesti Magyar. Jej druhý pokus dostať sa na VŠMU bol úspešný. Po skončení štúdia dostala angažmán v trnavskom Divadle Jána Palárika, kde je dodnes stálou členkou miestneho divadelného súboru. Okrem toho hosťuje v Bratislave na Malej scéne. Nedávno mal premiéru slovenský film Tigre v meste, kde stvárnila úlohu Rudolfa Jazveca.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Znalec slovenského brandy
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Slováci prepadli SENCORMÁNII a hľadajú najstarší spotrebič
  2. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  3. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  4. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  5. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  6. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  9. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  10. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 052
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 220
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 658
  4. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 604
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 372
  6. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 997
  7. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 503
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 454
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 412
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 643
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kandidát SPD na kancelára Olaf Scholz.

Voľby v Nemecku sa skončili. SPD tvrdí, že získala mandát na vládnutie.


a 5 ďalší 16 h
Podávanie vakcín vo veľkokapacitnom očkovacom centre v Humennom.

Kedy sa už zbavíme celého tohto zlého sna?


Martin Pavelka 23. sep

Neprehliadnite tiež

Múzeum Albertina vo Viedni

Vo Viedni vystavujú desiatky jeho diel.


Maroš Puček 25. sep
Rustikálny hruškový koláč

Pripravte si jablkový pie, pité aj slivkovú galetku.


redakcia SMEženy 23. sep
Neochota a strach vrátiť sa po pandémii k starému (teda normálnemu) spôsobu života späť medzi ľudí sa nazýva jaskynný syndróm.

Osobné stretnutia niektorým nechýbajú.


21. sep
ILustračné foto.

Problematický je najmä Prešovský kraj.


20. sep

Blogy SME

  1. Sylvia Smatanová: Som tmavá
  2. Boris Balko: Film, ktorý otca rozplakal
  3. Kristína Rusnáková: Mŕtvi pacienti
  4. Komenského inštitút: COVID 19 prináša aj pozitíva, niektoré inovácie vo vzdelávaní by sme mali zachovať
  5. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Na konci dňa je ľuďom jedno, či pracuješ v sex-biznise alebo využívaš jeho služby
  6. Michael Achberger: Kde sa berie tuk v nohách? Pozrite cviky ako proti tomu bojovať
  7. Viera Valentová: Moje tehotenstvo, oukej pôrod a materstvo
  8. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: O generačných rozdieloch medzi kolegami
  1. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju! 3 879
  2. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne 3 799
  3. Peter Chudý: Ako policajný funkcionár zničil stopy na mieste činu (vraždy/samovraždy) alebo v polícii sú stále ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. 3 179
  4. Stanislav Martinčko: Bude Róbert Fico aj Borisovi Kollárovi ďakovať za dobre odvedenú prácu? 3 171
  5. Peter Chudý: Ako sa zbaviť redaktorky Denníka N, Moniky Tódovej? Alebo hrozí jej zákaz činnosti výkonu povolania? 3 155
  6. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal 2 827
  7. Ingrid Škropeková: Manažér, riaditeľ, upratovačka, chlap či žena. Na ARO je jedno, kým ste. Keď vám povedia, otočte sa mi ritkou, tak sa tou ritkou otočíte. 2 553
  8. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 2 488
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  7. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  8. Adam Valček: Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti
Skryť Zatvoriť reklamu