Kristína Tóthová: Nie je dobré, keď sa človek veľmi snaží

Aj keď je jej rodnou rečou maďarčina, už tretiu sezónu hrá v trnavskom divadle. V novom slovenskom filme Tigre v meste sa objavila po boku Diany Mórovej a Richarda Stankeho vo veľmi netradičnej, mužskej úlohe.

Vo filme Tigre v meste hráte veľmi zvláštnu postavu Rudolfa Jazveca. Ako ste sa k nej dostali?

Scenáristka Lucia Siposová a režisér Juraj Krasnohorský nevedeli dlho nájsť vhodného herca pre postavu Jazveca. Až kým Lucia náhodou neobjavila na internete moju fotografiu. Vtedy jej napadlo, že by som to mohla byť ja. Keď ma pozvali na kamerové skúšky, najprv som nechápala, prečo chcú, aby som hrala muža. Vyzerám vari ako chlap? Napokon mi vysvetlili, že do tejto úlohy chcú zámerne obsadiť ženu, aby zvýraznili jemnosť a krehkosť Jazvecovej duše. Je to niečo celkom iné, ako keď napríklad Cate Blanchett hrala Boba Dylana. Ja som nemala stvárniť skutočného muža, ale ženskú stránku jeho osobnosti. Zdalo sa mi to veľmi zaujímavé, také niečo zatiaľ na Slovensku nikto nehral. Tvorcovia filmu odo mňa chceli, aby som bola jemná, ale zároveň aj mužná.

To znie dosť komplikovane. Čím ste sa inšpirovali?

Jemnými mladými mužmi, ktorých dnes máme často pred očami. Sú citliví, väčšinou umelecky nadaní a majú v sebe istú dávku ženskosti. Často sa im darí v tom, čo robia, ale so ženami majú problémy, lebo im chýba typická mužská sila, ktorá by im umožnila zobrať si od života to, čo chcú.

Vy ste sa vo filme usilovali o Marínu, ktorú hrala Diana Mórová. Tá je od vás o generáciu staršia a o dobrý kus vyššia. Ako ste sa pri nej cítili?

Je pravda, že keď si Diana obula vysoké štekle, bolo to dosť komické. Bola som pri nej celkom maličká a pozerala na ňu zdola (smiech). Ale hrať s ňou bolo pre mňa veľmi príjemné. Nečakala som, že bude ku mne taká priateľská. Predsa len, ona je Diana Mórová a ja som len začínajúca herečka... Tigre v meste boli mojou prvou filmovou príležitosťou.

Pred premiérou ste povedali, že nakrúcanie z vás urobilo iného človeka. Ako ste to mysleli?

Tak, že som si mohla vyskúšať úplne iný spôsob hrania ako v divadle. Na javisku je všetko obrovské – veľké emócie, veľké gestá. Vo filme je to ako v živote, stačí hrať len očami, kladie sa väčší dôraz na jemné nuansy vnútorného prežívania. Keď sme skončili s nakrúcaním, bolo mi za touto prácou aj trochu smutno.

2.jpg

Pochádzate z čisto maďarskej rodiny?

Áno, VŠMU bola moja prvá škola, kde som sa stretla so slovenčinou. Predtým som chodila na maďarské gymnázium v Šamoríne. Po maturite ma hneď nevzali na herectvo do Bratislavy, tak som na rok odišla do Budapešti, aby som mohla byť v kontakte s divadlom. Dostala som tam možnosť študovať na strednej škole, podobnej nášmu konzervatóriu a popri tom hrať v divadle Pesti Magyar. Ako študenti sme sa tam učili na malých vedľajších úlohách. Asi mi to pomohlo, lebo na druhý pokus ma už na VŠMU vzali, hoci mám pocit, že som sa ani zďaleka tak nesnažila ako prvýkrát.

Prečo?

Svoj druhý pokus som už brala s väčšou ľahkosťou. Ledva som stihla prísť na prijímačky vlakom z Budapešti, ktorý meškal. A napokon som mala zo všetkých uchádzačov najviac bodov. Ale podľa mňa to vždy tak funguje. Keď človek niečo veľmi chce a veľmi sa snaží, dostane sa do akéhosi kŕča a potom mu nič nevyjde. Postupne prichádzam na to, že je lepšie byť v živote uvoľnená. Ale chvíľu mi trvalo, kým som si to uvedomila.

Bolo pre vás ťažké študovať herectvo v slovenčine?

Ako typická maximalistka som sa hrozne snažila. Mala som pocit, že kým mojim spolužiakom stačí zahrať si jednu etudu, ja ich musím odohrať aspoň štyri, aby som bola dobrá. Ingrid Timková, ktorá ma učila, mi stále vravela: Preboha Kristi, vy všetko beriete tak vážne! Myslím si, že aj vďaka nej a pánu Vladimírovi Strniskovi, ktorý nás tiež v škole viedol, som sa postupne dopracovala k väčšej uvoľnenosti. Hrať v slovenčine je pre mňa zvláštne. Predsa len, nie je to môj rodný jazyk a myšlienkové pochody sú v nej iné ako v maďarčine. Je to pre mňa veľké obohatenie, otvoril sa mi úplne nový rozmer. Dnes už nemávam problémy so slovenčinou v divadle, keď sa naučím text, viem s ním pracovať tak, aby diváci nespozorovali, že som Maďarka. Ale v civile je to horšie. Stále mám pocit, že robím pri rozprávaní chyby.

1.jpg

Kedy ste sa vlastne rozhodli stať herečkou?

Mala som sedem rokov, pozerala som v televízii na maďarskom kanáli MTV 1 divadelnú inscenáciu s herečkou Enikő Eszenyi a nevedela som od nej odtrhnúť oči. Spievala akúsi komickú pesničku, pri ktorej sa smiala aj plakala a okrem toho tancovala. Zdalo sa mi úžasné, že jeden človek môže naraz vyjadriť toľko emócií, úplne ma to očarilo. Odvtedy som všetkým hovorila, že budem herečkou, ale nikto ma nebral vážne. V rodine sme nemali žiadneho umelca. Ale ja som bola odmalička iná, sama som si vymýšľala hry, v ktorých som hrala, rada som recitovala. A hoci sme v Šamoríne nemali ani dramatický krúžok, napokon sa mi podarilo dostať na VŠMU.

Ako si spomínate na rok prežitý v Budapešti? Nechceli ste tam zostať natrvalo? Predsa len je to svetové veľkomesto s vyspelou divadelnou kultúrou.

Lepšie sa cítim na Slovensku. Mám pocit, že tu je atmosféra v hereckej brandži oveľa uvoľnenejšia, ľudia sú otvorenejší, neskrývajú sa za žiadne masky. A pre mňa je veľmi dôležité, aby som sa tešila na kolegov, s ktorými pracujem. Je pravda, že v Budapešti je oveľa viac divadiel ako v Bratislave. Určite je to dané aj tým, že je tam početnejšie publikum. Ale cítila som sa tam vykorenená. Keď som sa sťahovala do Budapešti, najprv som sa veľmi tešila. Vravela som si, aké to bude fajn bývať vo veľkomeste bez rodičov a žúrovať (smiech). Ale napokon bolo všetko inak. Pripadala som si opustená. Takže keď osud zariadil, aby som sa znovu vrátila na Slovensko, bola som mu za to vďačná. V Bratislave som si našla veľa dobrých priateľov, svoju obľúbenú kaviarničku a napokon aj lásku, čo pokladám za veľmi dôležité.

Váš priateľ je priemyselný dizajnér. Ako sa dopĺňajú vaše profesie?

Páči sa mi, že robí niečo iné ako ja. Jeho svet je pre mňa úplne neznámy, pravdu povediac, veľmi mu nerozumiem, ale zároveň ma fascinuje. Páči sa mi, že jeho výtvory nezostávajú len v teoretickej rovine, že sa podľa jeho návrhov napokon tvoria skutočné veci, napríklad krásne interiéry. Keď vidím, ako sa jeho nápady prenášajú z počítača do reality, je to pre mňa vždy zážitok.

3.jpg

Mať vzťah s herečkou vraj nebýva ľahké. Niektorí ľudia o vás vravia, že ste náladové. Je to podľa vás predsudok alebo pravda?

Je fakt, že v živote nepoznám strednú cestu. Buď je pre mňa všetko úžasné, alebo úplne hrozné. Najhoršie na tom je, že keď jeden z týchto stavov u mňa pretrváva, tak si myslím, že to tak ostane navždy. Napríklad si užívam obrovskú eufóriu a potom sa cítim zaskočená, keď je zrazu zo dňa na deň všetko inak.

Takže to máte v živote pestré...

Áno, a som za to vďačná. Páči sa mi, keď môžem hrať napríklad Tatianu v Oneginovi a hneď potom nejakú bláznivú rozprávku. To je na našej hereckej profesii úžasné. V trnavskom Divadle Jána Palárika sme navyše výborná partia, som rada, že som sa rozhodla zakotviť práve tam. Po škole som dostala dve ponuky – okrem Trnavy ma oslovili aj divadelníci z Komárna, ale napokon som sa rozhodla ísť tam, kde môžem hrať po slovensky. A neľutujem. Okrem toho, z Trnavy nie je ďaleko do Bratislavy, kde bývam.

Ako vnímajú vaše povolanie rodičia? Chodia sa na vás pozerať do divadla?

Mama áno, ale otec nie je schopný. Priveľmi prežíva moje výstupy na javisku, je z toho úplne na nervy (smiech). Dokonca ani Tigre v meste ešte nevidel.

Tešíte sa na divadelné prázdniny?

Zatiaľ si užívam všetok ten rozruch okolo našej filmovej premiéry. Každý deň sa deje niečo nové a mne sa to veľmi páči. Posledné predstavenie počas tejto sezóny odohrám koncom júna v Martine, na divadelnom festivale Dotyky a spojenia. Až potom ma čaká letné voľno, začnem si ho užívať na Pohode, priateľ mi už kúpil lístok. Dúfam, že sa tento rok dostanem aj niekam k moru, veľmi rada plávam a šnorchlujem. Kedysi som chodila každý rok s rodičmi k Balatonu a snívala som, že jedného dňa pocestujem aj ďalej. Keď sa mi podarí ušetriť nejaké peniažky, vždy ich rada niekde v cudzine prezážitkujem.

Kristína Tóthová (27) vyrastala v Šamoríne, v čisto maďarskej rodine. Po skončení gymnázia sa nedostala na štúdium herectva, a tak sa na rok vybrala do Budapešti, kde účinkovala v divadle Pesti Magyar. Jej druhý pokus dostať sa na VŠMU bol úspešný. Po skončení štúdia dostala angažmán v trnavskom Divadle Jána Palárika, kde je dodnes stálou členkou miestneho divadelného súboru. Okrem toho hosťuje v Bratislave na Malej scéne. Nedávno mal premiéru slovenský film Tigre v meste, kde stvárnila úlohu Rudolfa Jazveca.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  4. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Cambridge Business School, škola novej doby
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 10 331
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 097
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 7 891
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 746
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 709
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 141
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 278
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 690
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 761
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 501

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, policajné zdroje hovoria o možnom samovražednom atentáte.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti voličov.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

Neprehliadnite tiež

Billboard Music Awards: Najkrajšia bola Celine Dion, Cher odhalila skoro všetko

Červený koberec sa opäť naplnil osobnosťami, niektoré však svojim štýlom vynikli.

Nadácia Orange rozdávala ceny pre tých, ktorí majú odvahu pomáhať

Tretí sektor je ešte stále problematický, čo si o ňom myslia osobnosti z tohto prostredia?

Vzťahová poradňa: Prídem o voľné piatky, keď sa k sebe nasťahujeme?

Ako zvládnuť spoločné bývanie? A čo povedať rodine, ktorá nechápe hádky s priateľmi? Radí klinická psychologička.

Andrea Cocherová: Neziskové organizácie stále narážajú na predsudky

Len nedávno odovzdala ako správkyňa Nadácie Orange ceny pre tretí sektor.