Slnko, voda, toaleta

Prázdniny v cudzej krajine sú pre mnohých nerozlučne spojené s bolesťami brucha, vracaním, hnačkou alebo zápchou.

A tak namiesto západu slnka obdivujeme obkladačky na toalete, šumenie mora nahrádza zvuk splachovača, príliv a odliv sledujeme priamo vo vlastnom bruchu. Ako sa nežiaducich dovolenkových spoločníkov zbaviť?

Kde číha nebezpečenstvo?

Medzi najobávanejšie a zároveň najčastejšie nástrahy leta patria hnačky a vracanie. „Dôvodom býva najmä konzumácia stravy, na ktorú nie je náš žalúdok zvyknutý,“ hovorí gastroenterologička Monika Albertová Martinovičová.

Spúšťačom môžu byť cudzokrajné koreniny a ďalšie prísady do jedla, alebo jednoducho iný spôsob prípravy stravy.

„Druhým najčastejším rizikom je voda z miestnych zdrojov, v ktorej sa nachádza určité množstvo baktérií. Domácemu obyvateľstvu neškodia, pretože ich tráviaci trakt je nimi prirodzene osídlený.

Ak sa však typický stredoeurópsky cestovateľ so svojimi stredoeurópskymi črevnými baktériami napije z vodovodu kdesi v Káhire, zvyčajne to nedopadne dobre.

Rizikové sú najmä krajiny tretieho sveta, ale i obľúbený Egypt, Turecko, Bulharsko či dokonca Chorvátsko,“ hovorí lekárka. Prevencia je jasná – vyhýbať sa vode z vodovodu.

Základným pravidlom je kupovať balenú vodu, prípadne prevárať miestnu a dodržiavať zvýšenú hygienu. Pri ovocných a zeleninových šalátoch sa oplatí informovať, či boli umývané balenou vodou, prípadne si radšej kúpiť celé kusy, ktoré si môžeme ošúpať.

A napokon, do poslednej rizikovej skupiny patrí strava, ktorá je v pravom slova zmysle pokazená. „Typickým príkladom sú majonézové šaláty, podávané pri štyridsaťstupňových horúčavách.

Takýto nerozumne zvolený jedálny lístok môže mať neblahé následky v podobe dizentérie, salmonely, kampylobaktériových infekcií a iných ochorení,“ dodáva lekárka.

Keď to príde

„Pri hnačkových stavoch je najdôležitejšia rehydratácia organizmu, teda dostať do tela toľko tekutín, koľko sa len dá. V prípade vracania treba piť pomaly a v menších dúškoch, aby podráždený žalúdok tekutinu prijal. Vhodná je voda s vyšším obsahom minerálov, ktorú necháme trochu odstáť, aby prestala bublinkovať, ale zároveň aby nebola úplne tichá,“ radí gastroenterologička.

„Pomáha aj repíkový alebo čierny čaj, ktorý si môžeme na druhý alebo na tretí deň osladiť. Vtedy už cukor nemá také preháňavé účinky a dodá oslabenému organizmu potrebnú energiu. Malým deťom je potrebné podávať rehydratačné roztoky.“

Užitočným spoločníkom na cestách sú aj probiotiká, ktoré upravujú narušenú črevnú mikroflóru a bránia množeniu choroboplodných baktérií.

Nezaškodí, ak ich budeme užívať preventívne počas celej dovolenky, ale účinkujú aj vtedy, keď ich nasadíme pri tráviacich problémoch.

Mnohí slovenskí turisti nedajú dopustiť na ďalší tekutý liek – obligátnu fľašu slivovice. „Viacerí moji pacienti potvrdzujú, že s drobným aperitívom počas dovolenky majú pozitívne skúsenosti.

Jeden pohárik môže naozaj slúžiť ako ľahká prevencia tráviacich ťažkostí, no zdôrazňujem, že len v malých množstvách,“ hovorí lekárka.

Čo sa týka pevnej stravy, počas prvého dňa diétneho režimu by sme si mali vystačiť so starším rožkom alebo so suchárom. „Kedysi sa verilo, že minimálne tri dni treba zostať úplne bez jedla, no toto pravidlo je dnes už prekonané. Oveľa lepšie je, ak začneme na normálny režim nabiehať skôr, ale rozumne,“ hovorí gastroenterologička.

Vyprážaný rezeň si na druhý deň radšej odpustime, no ryžová príloha, chudé kuracie mäso alebo vývar sú v malých množstvách povolené. Deťom podávame ryžový vývar, prípadne ho doplníme mrkvou, ktorá má zapekací efekt.

Opačný protipól – zápcha

Najmä cestovateľky trápi opačný problém – zápcha. Nezdá sa to, ale aj tá dokáže narobiť celkom peknú šarapatu. Okrem pocitu nepohodlia a bolesti brucha hrozí intoxikácia organizmu odpadovými látkami a celý rad vážnych ochorení.

Čo teda robiť, ak sedíme v hotelovom budoári dlhé hodiny – a celkom zbytočne? V prvom rade treba dbať na dostatočný prísun tekutín a vlákniny, či už v podobe čerstvej zeleniny, ovocia, vločiek, sušených sliviek, alebo marhúľ.

Veľmi účinné sú pšeničné otruby alebo psyllium, teda sušené otruby skorocelu indického. „Až vtedy, keď zlyhajú všetky tieto prostriedky, vyhľadajme pomoc v lekárni,“ hovorí gastroenterologička a upozorňuje, že aj v tomto prípade si treba zvoliť prírodné produkty, ktoré sú oveľa šetrnejšie.

„Silnejšie preháňadlá môžu spôsobiť kŕče, bolesti a hnačku. Mnohé z nich sú navyše návykové. Pri ich častom užívaní črevo zlenivie, pacient sa nedokáže bez ich užitia vyprázdniť a dostáva sa tak do bludného kruhu,“ dodáva.

Dovolenková lekárnička

Kŕče v bruchu: buscopan, NO SPA

Poruchy trávenia: pancreolan

Nafukovanie: espumisan, meteospasmyl

Bolesti brucha: blokátory protónovej pumpy (voľne predajné, aj na predpis)

Zápcha: regulax (rastlinné preháňadlo z listov a plodov senny), laktulóza (syntetický cukor, vhodný aj pre deti a cukrovkárov), probiotiká

Hnačka: normix, endiex, imodium plus, reasec (na predpis), smecta (pre deti), rehydratačné roztoky kulíšek, humana (pre deti), probiotiká, živočíšne uhlie.

Vracanie: čapíky torecan (na predpis)