Zdravý vývoj dieťaťa súvisí s pohybom

Novorodenci a batoľatá

„Zdravý novorodenec sa pohybuje tak, ako je preňho prirodzené, ešte sa nevie pretočiť ani plaziť, preto je vhodné stimulovať jeho motorický vývoj polohou na brušku," radí pediatrička Katarína Šimovičová.

Niektorí rodičia sa tejto polohy boja, majú strach, aby v nej dieťa nemalo problémy s dýchaním. Podľa pediatričky sú takéto obavy neopodstatnené. Keď dieťa leží na brušku, začína dvíhať hlavičku, čím posilňuje šijové svalstvo a postupne sa stáva pohyblivejšie.

Medzi šiestym a siedmym mesiacom sa začína otáčať z bruška na chrbát, okolo ôsmeho mesiaca si podkladá kolená pod bruško a začína sa plaziť, neskôr štvorkovať. Samostatne chodiť začína okolo roka, ako dvojročné už behá jedna radosť. V tomto veku si zvyčajne ešte netreba lámať hlavu nad tým, či sa dieťa dosť pohybuje.

Svoju prirodzenú potrebu hýbať sa si zvyčajne naplní samo od seba. Samozrejme, ak ho nepoškodzujeme napríklad sledovaním televízie. Dôležité je dopriať mu každý deň pohyb na čerstvom vzduchu a zbytočne ho príliš teplo neobliekať. Deti majú zrýchlený metabolizmus, dokážu sa zahriať ľahšie ako dospelí a ak ich priveľmi naobliekame, môže to u nich viesť k pasivite.

Škôlkari

V predškolskom veku pokračuje motorický vývoj dieťaťa rýchlym tempom. Ako trojročné by už malo udržať rovnováhu na jednej nohe a vedieť na nej skákať. Katarína Šimovičová odporúča rodičom kúpiť trojkolku, na ktorej by sa dieťa malo naučiť pohybovať dopredu aj dozadu, zatáčať doprava aj doľava, a tak posilňovať schopnosť udržiavať rovnováhu.

Okrem toho je dôležité odbúrať strach z vody, chodiť s deťmi do bazéna a učiť ich plávať pomocou nafukovacej vesty alebo rukávikov. Aj v tomto veku je dôležitý pohyb na čerstvom vzduchu. „Dieťa v predškolskom veku už hravo zvládne hodinovú prechádzku po rovnom alebo mierne zvýšenom teréne," tvrdí Katarína Šimovičová.

Od štyroch do piatich rokov sa už dokáže udržať na jednej nohe s rôzne nakloneným telom a vybehnúť hore po schodoch. Teraz je ten najvhodnejší čas, keď ho môžeme naučiť lyžovať, bicyklovať či plávať.

Pohyb v tomto veku by mal byť predovšetkým hravý, súťažné aktivity a zameranie na výkon ešte nie sú veľmi vhodné. V predškolskom veku sa začína u detí viac prebúdzať záujem o počítače a televízne programy, preto treba dbať na to, aby týmito aktivitami netrávili viac ako dve hodiny denne a starostlivo vyberať televízne relácie a webové stránky, ktorým venujú pozornosť.

Školáci

Ak máte doma malého školáka vo veku šesť až osem rokov, mali by ste mu vyberať pohybové aktivity, ktoré rozvíjajú všestrannú telesnú zdatnosť. Môžete ho zapájať do kolektívnych loptových hier, pomocou ktorých sa naučí základné telesné zručnosti, ako sú skákanie, hádzanie, kopanie a chytanie.

Spájať jednotlivé pohybové prvky dokopy trvá istý čas, preto netreba mať v tomto veku prehnané očakávania. Deti sa však môžu pomocou kolektívnych hier nielen hýbať, ale aj pestovať dôležité osobnostné vlastnosti - zmysel pre spolupatričnosť, umenie prehrávať a fair-play.

Od deviatich do dvanástich rokov už zvládnu aj náročnejšie športové tréningy. Ak sa v tomto veku u dieťaťa prejavilo nadanie na konkrétny šport, je vhodné ho rozvíjať. Školáci, ktorí športujú, mávajú lepšie študijné výsledky, lebo sú u nich lepšie vyvinuté vôľové vlastnosti a schopnosť sústrediť sa na určitú činnosť.

Čo môže dať

šport deťom?

- posilňuje imunitu

- posilňuje srdcovo-cievny aparát

- zvyšuje odolnosť proti stresu

- chráni pred obezitou

- zlepšuje vôľové vlastnosti a celkovú psychickú vyrovnanosť

- zlepšuje kvalitu spánku

- znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu

- posilňuje svaly a kosti

Ak však máte doma malý športový antitalent, nie je to tiež žiadna tragédia. V takom prípade treba pre dieťa vybrať aktivitu primeranú jeho fyzickým schopnostiam. Radosť je vždy dôležitejšia ako výkon, na to netreba zabúdať ani v školskom veku.

Podľa Americkej národnej asociácie pre šport a telesnú výchovu by sa mali deti v tomto období hýbať aspoň hodinu denne. Na hodiny telesnej výchovy sa často nedá spoľahnúť ako na dostatočný zdroj pohybu.

„Niektoré deti sa im zámerne vyhýbajú len preto, lebo majú pocit, že učitelia od nich požadujú príliš veľa fyzickej námahy," upozorňuje Katarína Šimovičová a rodičom odporúča, aby sa aktívne zaujímali o to, akým spôsobom prebieha telesná výchova v škole, ktorú navštevuje ich dieťa.

Tínedžeri

S tínedžerom, ktorý prežíva búrlivé pubertálne obdobie, si zvyčajne veľmi neporadíme. Buď už získal isté pohybové návyky v predchádzajúcom období a teraz na ne nadväzuje, alebo s ním nepohneme. V tomto veku už naši potomkovia postupne strácajú záujem o rodinné cyklotúry a prechádzky po lese, uprednostňujú voľný čas s kamarátmi.

Dobrá správa je, že začínajú mať záujem o opačné pohlavie, a to môže byť pre nich dobrou motiváciou urobiť niečo pre svoj atraktívny vzhľad a zároveň aj pre zdravie (aj keď na tom im zvyčajne až tak veľmi nezáleží).

Ak svojej dospievajúcej dcére alebo synovi odporučíme nenásilným spôsobom aktivitu vhodnú na rozvoj svalovej hmoty a odbúranie tuku, máme šancu prebudiť záujem o šport aj v tomto veku. Kolektívne športy, ako napríklad plážový volejbal, sú zase výbornou príležitosťou na nadviazanie nových priateľstiev, čo je v tomto veku vždy veľké plus.

Rady pre rodičov

• Zaveďte doma pravidelný režim pohybových aktivít. Cez týždeň si možno vystačíte s návštevou ihriska a prechádzkami, cez víkend si však môžete naplánovať aj časovo náročnejšie činnosti - cyklotúru alebo návštevu plavárne.

• Dbajte na to, aby sa deti pri pohybe dobre bavili. Dôležité je uvoľniť sa, nie podávať výkony.

• Nenúťte ich do pohybu, ktorý je nad ich fyzické možnosti. Zbytočne by ste tým v nich vyvolali odpor.

• Buďte svojim deťom dobrým príkladom a pravidelne športujte. Prospejete tým nielen im, ale aj sebe.

Pohyb a strava

Keď sa na dieťa nalepia nadbytočné kilogramy, lebo sa nezdravo stravuje, je veľmi pravdepodobné, že sa mu bude aj ťažšie hýbať a začne sa viac vyhýbať rôznym pohybovým aktivitám. Najlepšou prevenciou proti tomuto začarovanému kruhu je zdravý stravovací režim s dostatkom zeleniny, ovocia, celozrnných obilovín a mliečnych výrobkov.

Podľa pediatričky Kataríny Šimovičovej je najväčším nebezpečenstvom pre detský organizmus nadmerný príjem cukrov: „Rodičia dávajú školákom často na desiatu nejakú sladkosť a k tomu ešte sladený nápoj. Deti to síce radi zjedia, ale ich zdravotnému stavu to rozhodne neprospieva.

Oveľa vhodnejšie je zabaliť im celozrnný chlieb so zeleninou a nesladený nápoj, prípadne mliečne výrobky, ako sú jogurty alebo jogurtové mlieka. Príjem kalcia je v detstve veľmi dôležitý, toto vývojové štádium je totiž rozhodujúce pre stavbu kostí."