Katarína Kerekesová: Rozprávka má obsahovať archetyp dobra a zla

Animovanej tvorbe sa venuje už takmer dvadsať rokov. Po úspešnom filme pre dospelých sa rozhodla vytvoriť seriál pre deti. Verí, že sa na Slovensku opäť rozbehne produkcia večerníčkov.

Slnko v sieti tento rok zasvietilo vo váš prospech. Odniesli ste si cenu za animovaný film Kamene. Ste šťastná?

Samozrejme, je to úspech, ktorý poteší a myslím si, že je to taká satisfakcia pre všetkých členov tímu, ktorí sa na tvorbe podieľali. Nakrúcanie a príprava boli časovo a fyzicky náročné, bol to päťročný projekt. V kategórii animovaného filmu boli s nami nominované ďalšie dva filmy, ktoré si veľmi vážim a nevedela by som sa rozhodnúť, ktorý je lepší. Teší ma pocit, že animácia na Slovensku postupne ožíva a rastie.

Kamene získali niekoľko medzinárodných ocenení. Čím podľa vás najviac pútajú odbornú porotu?

Asi tým, že spájajú animovaný príbeh lásky v netradičnom prostredí s novým prístupom k filmovej hudbe a používajú na vyjadrenie emócií nielen hudbu a výtvarnú štylizáciu, ale aj nádherné texty slovenskej poetky Mily Haugovej. Kamene sú vlastne klasický príbeh o láske, porozprávaný inými prostriedkami.

Kamene sú aj filmom o vzťahoch medzi mužmi a ženami. Raz ste spomenuli, že sú aj akousi metaforou na to, že aj v reálnom živote sa muži stávajú kameňmi a ženy sa ich snažia napodobňovať. Aký je váš názor na ženskú emancipáciu?

Myslím si, že je to nezvratný proces. Neviem si predstaviť svet, ktorý by pokračoval v duchu vnímania ženy len ako domácej panej a matky. Hoci práve to je možno tá najväčšia životná úloha. Ale je nezvratné, aby sa ženy zapájali do politiky, do verejných funkcií, aby sa vyjadrovali k svetu, v ktorom žijeme. Prinášajú iný pohľad, možno sa zdá emotívnejší, ale často sú pri riešení problémov racionálnejšie ako muži. Možno je to materskou skúsenosťou, ktorá ich núti riešiť život efektívne. Na druhej strane si myslím, že pokiaľ žena nemá naplnenie v rodine, v materstve, tak nie je celkom šťastná. Preto je aj na spoločnosti, aby vytvárala čo najviac možností, aby rodina mohla fungovať, a zároveň aby aj ženy mali možnosť vyjadrovať sa k spoločenským problémom a boli oceňované rovnako ako muži.

Je problémom dnešných vzťahov, že muži prestávajú byť mužmi a ženy ženami?

To s tým, pravdaže, súvisí, veľkú rolu hrá práve spoločenská situácia a región, v ktorom žijeme. Pre mužov je zrejme rovnako ťažké vyrovnať sa s novým nastavením sveta. Že zrazu žena potrebuje sebarealizáciu, je často veľmi sebavedomá, sebaistá a možno aj to je dôvod, prečo muži strácajú pôdu pod nohami. Možno je to tak, aby hľadali svoju novú mužnosť. Kamene však nie sú len metaforou mužsko-ženského sveta, ale aj metaforou nášho obrovského zaťaženia a pracovného vypätia. Tento svet je náročný, je neuveriteľne rýchly. Mnohí z nás sú pod obrovským tlakom zarábania peňazí, vlastnenia, časovej tiesne. Toto zaťaženie nemá ďaleko od stereotypnej práce v kameňolome. Možno aj preto je toľko depresií a ľudí, ktorí nezažívajú v živote pocit šťastia.

2.jpg

Ako je to u vás doma? Je váš manžel skutočným mužom vždy a všade, alebo si svoje roly občas vymeníte?

Vôbec nie sme klasická rodina. Aj u nás si meníme roly, ale je to komplikovanejšie, lebo obaja sme filmári. On robí dokumenty a ja animované filmy. Úplne diametrálne odlišné veci, aj keď v súčasnosti animované dokumenty veľmi idú (smiech). Ale bežné klasické rozdelenie prác v domácnosti... Je pravda, že manžel kosí, ale veľmi rád aj varí. No keď sme robili prestavbu domu, tak som stavebné práce viac-menej organizovala ja. Zásadne mi to neprekáža, skôr ma trápi, keď nevysloví svoj názor, a vôbec nemusí byť rovnaký ako môj.

Vy vo svojej práci žijete vo svete fantázie, váš manžel je dokumentarista, pracuje s realitou. Necítite sa niekedy každý na inej vlne?

On síce robí dokumenty, snaží sa vystihnúť realitu, ale ako tvorca má dar tú realitu nejakým spôsobom podať tak, aby bola zaujímavá, niečím nezvyčajná. Boli aj časy, keď sme spolu písali zatiaľ nezrealizované scenáre... V našej práci vznikajú prieniky, pre neho je to vyhľadávanie zaujímavých momentov a ja sa snažím zakotviť do príbehu aj štipku reality. Určite sa inšpirujeme. Ja som zvedavá aj na jeho tvorivý názor a verím, že aj on na môj... A treba povedať, že si jeho názor vážim.

1.jpg

Boli ste osudovou láskou?

Zoznámili sme sa na škole, máme spolu dve deti...

V pomerne mladom veku ste porodili svoju prvú dcéru...

Prvé dieťa som mala v 23 rokoch a vôbec nemám pocit, že by to bolo nejako skoro. Dieťa som chcela, takže mi to prišlo úžasné a doteraz svoje deti považujem za to najlepšie, čo ma v živote stretlo.

Ako viete skĺbiť výchovu detí a prácu na nových projektoch?

Mám veľa pomocníkov, dobrých kamarátov a rodinu. Som s deťmi zvyknutá na istý režim a aj keď v podstate nemám veľa voľného času pre seba, nevnímam to príliš tragicky. Vážim si, že sa môžem venovať tomu, čo ma naozaj napĺňa.

V súčasnosti pracujete na rozprávkovom animovanom seriáli pre deti Mimi a Líza. Sú vaše dcéry hrdé na to, že majú mamu, ktorá tvorí rozprávky?

Ako ktorá. Staršia Esterka by možno ocenila aj mamu, ktorá by pripravila každý deň teplý obed. Ale možno aj vďaka tomu sa už aj z nej stáva dobrá kuchárka. Myslím, že mladšia Vera sa z toho teší. Minule nakreslila malú knižku o Mimi a Líze. Mala som z nej veľkú radosť. Dcéry sú prvé, ktorým ukážem hotovú rozprávku alebo čiastkový výstup. Koniec koncov, Mimi a Líza vznikli ako rozprávky pre ne na dobrú noc.

3.jpg

Seriál má v sebe aj istý sociálny odkaz, rozpráva príbeh o slepom dievčatku a jej kamarátke.

Kedysi môj manžel chcel točiť film o slepých ľuďoch z ústavu v Levoči. Rozprával mi o ich výstave ovocia. Aby si slepé deti vedeli jednotlivé kúsky predstaviť, museli ich ohmatať. To ma inšpirovalo k tomu, aby som začala svojim dcéram rozprávať príhody o slepom dievčati, o tom, ako je schopné vnímať svet. Veľmi sa im to páčilo, lebo to bolo niečo iné, exotické. A tak to celé vzniklo. Pripojila sa k tomu Katka Moláková ako scenáristka, ktorá mi výdatne s príbehmi pomáha.

V dnešnej dobe je priam raritou točiť večerníček. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

Večerníček je stredoeurópske špecifikum, dnes sa to čoraz viac posúva k formátu večerného pásma. Je nesmierne dôležité, aby si dieťa vydýchlo pred spaním, utíšilo sa. Ja to síce stále volám večerníček, ale je jedno, či animované seriály budú vo večernom pásme, alebo len v rámci nejakého magazínu pre deti. Deťom by sme mali ponúkať vlastné veci, ktoré im budú blízke, nielen prevzatú tvorbu, pretože to istým spôsobom formuje ich detstvo, a tak vlastne aj celoživotné spomienky naň. Príbeh veľmi jednoduchou formou dieťa k niečomu navádza, buduje priateľské vzťahy. Je to obrovská škoda, že sa u nás produkuje málo takýchto formátov. Pevne verím, že Slovenská televízia naberie odvahu a vloží do slovenského animovaného filmu viac prostriedkov ako doteraz.

Vy tiež svojím deťom zapínate pravidelne o siedmej televízor?

Ani nie, mladšia dcéra si môže vybrať obľúbenú rozprávku a tú si pustíme. Je to taká istota, že im ponúkam kvalitné veci. Napríklad teraz sú úplne zamilované do Arabely, teda aspoň tá mladšia. Pozrela som si znovu pár častí a z profesionálneho hľadiska vidím, prečo sa mi ako dieťaťu tiež páčili. Sú dobre napísané, vtipné, nevtieravo edukatívne. Hoci väčšina detskej tvorby vznikla za socialistických čias a nedá sa na to pozerať jednostranne, remeslo bolo odvedené naozaj vynikajúco. Preto treba podporiť súčasnú slovenskú tvorbu, lebo aj domáci tvorcovia na akejkoľvek pracovnej pozícii sa iba tak naučia remeslu.

4.jpg

Aký máte názor na zahraničnú produkciu animovaných rozprávok?

Východné animované seriály nemám rada, sú plné zbytočného násilia a sú na mňa príliš akčné. A tým, že ich ponúkame v takej miere, vrátane počítačových hier, veľmi deti „speedujeme“. Nie som si celkom istá, či niečo také potrebujú. Stále verím dobrej narácii a tomu, že rozprávka má obsahovať archetyp dobra a zla ako morálny princíp. Samozrejme, že sa máme od veľkých producentov čo učiť, majú výborne nastavenú podporu predaja vo forme hračiek a reklamy. Ale myslím si, že našim deťom treba ponúknuť aj našu tvorbu. Naposledy v českej Třeboni na Anifilme zaznelo, že český animovaný film je súčasť národného bohatstva, je to niečo, čo bolo svetoznáme, má veľa unikátnych pokladov. To si treba uvedomiť, strážiť a rozvíjať. A je jedno, či sa budeme baviť o Rákosníčkovi alebo o Maťkovi a Kubkovi, pretože sme boli súčasťou tohto bohatstva.

Katarína Kerekesová (38) sa narodila v Žiline. Po roku štúdia na architektúre sa začala venovať animovanej tvorbe na VŠMU v Bratislave. Už počas školy natočila dva animované filmy Milenci bez šiat a Pôvod sveta, za ktorý dostala cenu Igric. V roku 2010 natočila úspešný film Kamene, ktorý bol tento rok ocenený Národnou filmovou cenou Slnko v sieti v kategórii animovaný film. Momentálne pracuje na rozprávkovom seriáli pre deti Mimi a Líza. Je vydatá za dokumentaristu Petra Kerekesa, s ktorým má dve dcéry Ester a Veru. Žije v obci Vištuk neďaleko Modry.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 900
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 380
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 480
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 374
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 996
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 471
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 910
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 087
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 888
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 661

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Sládok: Kvalitu vieme zaručiť len po bránu pivovaru

Pivná kultúra Slovákov sa zlepšuje, ale pomalým tempom, myslí si skúsený sládok.

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Kazašský lovec pôjde radšej do hôr ako na otcov pohreb

Bashahan, kazašský lovec, ktorý používa na lov orly skalné.

Neprehliadnite tiež

Spoznajte Dunaj z paluby výletnej lode

Výlet na vlnách najväčšej rieky, ktorá preteká našim územím, ponúka množstvo zážitkov.

Návod na prežitie v kancelárii: tipy, ako zvládnuť sedavé zamestnanie

Sedieť celý deň v práci môže mať fatálne následky na zdravie.

Nepočujúcemu môže tlmočník zachrániť rodinu, dokonca aj život

Milena Fabšičová (29) je tlmočníčkou posunkového jazyka, ktorý považuje za svoj materinský. Väčšina jej rodiny je nepočujúca.

Jej syn je dcéra: Američanka prijala zmenu 4-ročného syna na dievča

Je kresťanka a republikánka. Najviac sa obávala, čo si o nej pomyslia ostatní.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop