Existujú ochorenia, pri ktorých hrajú okrem genetiky veľmi dôležitú úlohu psychosociálne činitele – teda naša povaha, spôsob, akým prežívame, myslíme, vnímame, čiže aká je naša osobnosť a ako fungujeme vo vzťahoch. Označujú sa ako psychogénne choroby, ale nájdeme ich aj pod pojmami psychosomatické alebo jednoducho ochorenia zo stresu.
Podľa psychologičky Viery Cvikovej, ktorá sa výskumne zaoberá problematikou psychosomatiky, až 50-80 % týchto ochorení nie je lekárom prvého kontaktu správne diagnostikovaných, pričom v priemere sa to podarí až po siedmich rokoch.
Nezmerateľné
„Príznaky môžu byť rôzne – od bolestí brucha, chrbta, hlavy, cez rôzne kožné choroby až po problémy so zažívaním či vyprázdňovaním. Lekár špecialista má problém diagnostikovať takéto ochorenie, pretože v prvých fázach sa prejavuje len na úrovni funkčnej, čiže na úrovni fungovania orgánu.
Môže trvať päť až sedem rokov, kým sa choroba dostane do fázy, keď sa prejaví na organickej úrovni, čiže keď je už poškodený orgán a dá sa objektívne lekársky diagnostikovať.
Takže napríklad pri neliečení bolestí žalúdka sa nám môže po niekoľkých rokoch vytvoriť dvanástnikový žalúdočný vred, pri bolestiach chrbta sa môžu vytvoriť zrasty či deformovať stavce a podobne,“ vysvetľuje psychologička Cviková.
Keď človeku nevedia lekári zistiť príčinu jeho trápenia, neraz začne pochybovať sám o sebe. „Predovšetkým treba veriť sebe a príznakom, ktoré cítite. Teraz, samozrejme, nehovoríme o ľuďoch s psychiatrickými ochoreniami typu hypochondria. Čiže nezanedbajte a neprehliadajte, ak vás bolieva brucho alebo máte vysoký tlak, nie je to v poriadku,“ upozorňuje Viera Cviková.
Dôležité je porozmýšľať, v akých situáciách sa ozývajú naše ťažkosti, či sa opakujú pravidelne v určitých chvíľach alebo v kontakte s nejakým človekom. Čo prežívate predtým, ako bolesti prídu? Väčšinou nie je náhoda, že sa objavia napríklad krátko po tom, ako vás nahnevá mama alebo svokra.
Emócie na uzde
V každej chvíli nášho života prežívame nejaké pocity. „Čínska medicína napríklad v tejto súvislosti tvrdí, že bolesť žalúdka súvisí s hnevom, bolesti ľadvín a ľadvinové kamene so strachom, srdce so zlosťou, ale aj s láskou.
Hovorí sa, že brucho človeka je rezonančnou doskou emócií, pretože ide o priestor, kde sa prejavujú naše emócie. Človek má vnútornú vegetatívnu nervovú sústavu a cez tieto dráhy putujú vzruchy z emočného centra mozgu k jednotlivým orgánom,“ objasňuje Cviková.
Emócie sa pri tom podľa nej prejavujú na našom zdraví o to silnejšie, o čo menej si ich uvedomujeme. Teda ak sa nahneváme na svokru, ale uvedomíme si, že nás rozzúrila, precítime svoj hnev, rozumieme, prečo vznikol, bude u nás menšia pravdepodobnosť, že sa dostaví bolesť brucha, ako u niekoho, kto si tieto príčiny neuvedomuje.
Psychologička sa vo svojej praxi stretáva s tým, že ľuďom chýba emocionálna gramotnosť – nevenujeme pozornosť svojím emóciám, neuvedomujeme si ich, ignorujeme ich. Často ani nevieme, že sa hneváme, bojíme, sme bezmocní, zranení... Prípadne sme presvedčení, že tieto emócie do nášho repertoáru nepatria a nesmú patriť. Napriek tomu v nás vznikajú.
„Ak nie sú negatívne emócie uvedomené a verbalizované, respektíve ventilované, pôsobia na naše vnútorné orgány. Vtedy spôsobujú zmeny v ich fungovaní,“ uzatvára Cviková. Okrem emocionálnej gramotnosti je však dôležité nezabúdať ani na toľko všade pretriasaný zdravý životný štýl.
Liek?
Keď si s vami už nebudú vedieť lekári poradiť, zrejme vás pošlú k psychológovi alebo k psychiatrovi. „Väčšinou sa ku mne dostanú ľudia, ktorí sú už v štádiu, keď si o sebe myslia, že nie sú normálni, pretože im nikto neverí, že im je zle, hoci skutočne cítia bolesť.
Ich okolie jednoducho po čase prestane na ich sťažovanie reagovať. To, že sa začnú cítiť ako „nenormálni“, však môže prejavy choroby ešte umocňovať,“ upozorňuje Viera Cviková.
Pri liečbe psychosomatických pacientov sa využíva psychoterapia, pri ktorej je hlavným liečebným nástrojom rozhovor, ale aj rôzne relaxačné metódy, práca s predstavami, so snami, symbolmi, pričom sa môže používať napríklad aj arteterapia či hypnóza.
Čo dokáže psychoterapia
Človeku pomôže odstrániť príznaky psychogénneho ochorenia a zároveň rozvíja jeho osobnosť. Poskytne nám možnosť porozumieť samému sebe, zistiť, prečo sa správame vo vzťahoch s inými, tak ako sa správame, pomôže nám spoznať svoje potreby, umožní vidieť vlastný život v súvislostiach a pochopiť, prečo sa nám niektoré problémy v živote opakujú – napríklad prečo sa dáme vo vzťahoch využívať alebo prečo nedokážeme odporovať a vyjadrovať svoj názor.
„Pomôže nám vybudovať si autonómiu, aby sme sa stali otvorenými a vyrovnanými ľuďmi. V konečnom dôsledku nás naučí aj rozpoznávať, prežívať a spracovávať emócie,“ dodáva psychologička Cviková. V rámci psychoterapie existuje krátkodobá terapia v dĺžke do dvadsaťpäť stretnutí a dlhodobá, ktorá trvá približne päťdesiat a viac sedení.