SME

Oľga Hátasová: Vďaka deťom som sa naučila veľa o sebe

Keď mala po tridsiatke, rozhodla sa stať matkou aj bez partnera a zobrala si do pestúnskej starostlivosti dve rómske dievčatá.

Dnes pôsobí ako laická poradkyňa pre náhradnú rodinnú starostlivosť a je koordinátorkou klubových stretnutí pre náhradných rodičov.

V Bratislave vediete Klub náhradných rodín, ktorý organizuje Asociácia náhradných rodín v spolupráci s OZ Návrat. Ako takéto stretnutia rodičov prebiehajú?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stretávame sa raz do mesiaca a buď si pozveme hosťa, alebo si pripravujeme aktivity a rozprávame sa na určitú aktuálnu tému. Väčšinou je pri týchto sedeniach prítomná aj psychologička. Vítané sú aj deti, ktorým pripravia dobrovoľníci vždy nejaký program. Pomerne často riešime témy, ako sú pripútanie, puberta, teda trápenie našich detí s hľadaním svojej identity, rôzne poruchy učenia alebo správania. Chodia tam aj rodičia, ktorých kontaktovala biologická rodina dieťaťa, čo majú v pestúnskej starostlivosti, prípadne radíme záujemcom, zapísaným do zoznamu žiadateľov.

SkryťVypnúť reklamu

Ako to bolo u vás, dlho vo vás zrela myšlienka osvojiť si dieťa?

Mala som už po tridsiatke a cítila som, že už dokážem byť mamou. Samozrejme, že som túžila mať svoje biologické deti, ale keďže som nemala partnera, zdalo sa mi, že náhradná starostlivosť je dobrá cesta. Zvyknem hovoriť, že vďaka tomu som získala deti a deti získali aspoň mamu.

1.jpg

Nebolo teda prekážkou, že ste sama, bez partnera?

Neprekáža to. Samozrejme, že sa rieši okrem finančnej zabezpečenosti nového rodiča aj jeho motivácia, pretože keby chcela mať žena dieťa len ako náhradu za partnera, to by nebolo v poriadku. Musíte absolvovať aj prípravu na pestúnsku starostlivosť.

Aký je vlastne rozdiel medzi pestúnskou starostlivosťou a profesionálnym rodičovstvom?

Pri adopcii získavajú rodičia všetky práva a povinnosti, ako keby išlo o ich vlastné dieťa. Na adopciu môžu ísť len deti, ktorých sa rodičia úplne vzdali, nevedia, kam ich dieťa ide, zmení sa mu meno aj rodné číslo. Pri pestúnstve sa môžu rodičom odobrať práva biologických rodičov, ale biologický rodič vie, kde je jeho dieťa a má právo sa s ním kontaktovať. Dieťaťu zostáva rodné číslo a často aj meno. V našom prípade biologickí rodičia súhlasili, aby mali dievčatá moje priezvisko. A profesionálne náhradné rodičovstvo je, keď sa profesionálny rodič stane zamestnancom detského domova, ale dieťa vychováva vo svojej domácnosti. Je to veľké plus, pretože dieťa vyrastá v domácom prostredí, aj keď je stále dieťaťom detského domova.

SkryťVypnúť reklamu

Vy ste si ako prvé zobrali do pestúnskej starostlivosti dvojročné rómske dievčatko Klaudiu. Ako dlho trvá, kým sa dieťa dostane do novej rodiny?

Nebolo to zo dňa na deň. Odvtedy, ako som sa zapísala do zoznamu žiadateľov, mala som asi pol roka na to, aby som sa pripravila na veľkú zmenu vo svojom živote. Najprv som Klaudiu viackrát navštívila v detskom domove, aby som jej nebola cudzia. Bolo to nové pre mňa aj pre ňu. Museli sme si na seba zvykať, aby sme si porozumeli, pretože nevedela rozprávať, dokázala povedať len pár slov. Napokon sa však musela vrátiť k svojim biologickým rodičom. Brala som to dosť zle, pretože v tom čase sa takéto prípady stávali veľmi zriedkavo. Bola som otvorená tomu, aby sa Klaudia stretávala s rodičmi, ale ich záujem vziať si ju naspäť ma aj tak zaskočil. Musela som to však nejako prijať, hlavné bolo, aby dieťa zvládlo prechod do svojej rodiny. Našťastie, predovšetkým jej otec bol veľmi ochotný spolupracovať.

SkryťVypnúť reklamu

2.jpg

Dnes máte v pestúnskej starostlivosti dve dievčatá. Neobávate sa, že sa scenár zopakuje rovnako ako v prípade Klaudie?

Myslím si, že je najlepšie, keď deti vyrastajú u biologických rodičov. V podstate pestúnska starostlivosť je akousi pomocou pre deti, ktoré nemôžu z nejakých dôvodov vyrastať u nich. Keď sa však ich podmienky upravia, je vždy možnosť, že súd nariadi, aby sa deti vrátili k biologickým rodičom. Myslím si však, že v našom prípade je to málo pravdepodobné. Rodičia Márie a Justíny nemajú podmienky na to, aby mohli u nich bývať.

Ste s nimi v kontakte?

Občas písomne, predtým som im písala, ale naposledy im už písali dievčatá. Nestretli sa však.

Rozprávali ste sa s dcérami odmalička na rovinu o tom, že nie ste ich biologická matka?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, nehovorila som im, že som ich nová mama, ale že budeme spolu odteraz bývať a hrať sa. Vzťah si treba budovať postupne. S dvojročnou Máriou to bolo asi jednoduchšie, pretože odrazu sa jej niekto venoval, takže tam prebehlo zblíženie rýchlejšie. Staršia Justína už mala päť rokov, keď prišla ku mne. Začala mi síce hneď hovoriť mama, ale myslím si, že si neuvedomovala, čo to presne znamená a vybudovať si s ňou vzťah trvalo dlhšie. Neskôr, keď sme sa o tom rozprávali, prezradila mi, že stále čakala, čo bude. Myslela si, že sa onedlho vráti naspäť do domova, nechápala situáciu napriek tomu, že som jej ju vysvetlila.

Ako reagovalo vaše okolie na to, že ste si ako slobodná zobrali do starostlivosti dve rómske deti z detského domova?

Moja mama veľmi pozitívne, otec spočiatku trochu zdržanlivejšie, pýtal sa ma, či som si to dobre premyslela. Ale deti prijali výborne, vybudovali si s nimi veľmi dobrý vzťah – ako starí rodičia s vnučkami. Moja mama už nežije, ale otec mi s nimi dodnes veľmi pomáha, je pre dievčatá autoritou. Niektorí z môjho širšieho okolia ma varovali, že je to iná krv, pýtali sa ma, či sa nebojím, že sa mi to vypomstí. Alebo sa čudovali, prečo nechcem radšej biologické deti, že sa to dá všelijako zariadiť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3.jpg

Na začiatku nášho stretnutia ste spomínali, že to máte teraz doma veselé, pretože dievčatá sú v puberte...

Myslela som si, že vďaka tomu, že máme dosť otvorenú komunikáciu, bavíme sa o všetkom, prežijeme toto obdobie bez problémov, ale napriek tomu je to teraz ťažšie. Niekedy mám pocit, že deti skúšajú, testujú rodičov, či ich budú mať radi, aj keď budú robiť čokoľvek. Zvyknú to praktizovať najmä tie, ktoré prídu do rodiny už staršie, ako keby chceli zistiť, či ich náhradní rodičia naozaj chcú. Tieto deti už zažili rôzne sklamania a niektoré z nich už ani neveria, že ich niekto môže mať rád. Podľa mňa spracúvajú aj to, prečo ich biologickí rodičia nechceli alebo prečo sa o ne nestarajú. V tomto sú veľmi nápomocné práve naše klubové stretnutia. Veľakrát som mala pocit, že niečo nezvládam a som zlá mama, ale potom som zistila, že aj iní sa trápili s podobnými vecami a pochopila som, že niektoré problémy máme rovnaké.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je ťažké vydržať ich „testovanie“?

Nie je to veru ľahké, trvalo mi istý čas, kým som pochopila, že treba počkať, kým sa situácia upokojí. Možno si niekto povie, že som na ne mäkká, ale zistila som, že nemá zmysel trápiť sa niektorými vecami a môžete sa len spoliehať na to, že ich hľadanie samého seba dopadne dobre. Musia si nájsť miesto medzi svojimi rovesníkmi, čo je bežné aj v iných rodinách, ale pri deťoch v náhradnej rodine, a ešte k tomu rómskych, to má ešte inú príchuť. Najmä ak veľká časť obyvateľstva hádže Rómov do jedného vreca. Deti potom nemajú ľahké ukázať všetkým, že sú v pohode. A niektoré si povedia, že na vás kašlú a začnú byť také, ako si o nich ľudia myslia.

Alebo sa, naopak, budú chcieť vyčleniť a ukázať, že také nie sú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To potom po puberte. Takže čakám... (smiech).

Čo ste sa vďaka deťom naučili?

Určite som sa dozvedela veľa vecí o sebe, aj tie negatívne, čo by som si nikdy nemyslela. Napríklad, aká som výbušná (smiech). A učím sa vďaka nim porozumeniu a trpezlivosti. Snažím sa veci nevidieť len svojimi očami, ale aj zrakom svojich dievčat.

Oľga Hátasová (46) – keď sa rozhodla vziať si dieťa do pestúnskej starostlivosti, začala navštevovať Klub náhradných rodín, ktorý organizuje Asociácia náhradných rodín v spolupráci s OZ Návrat. Neskôr ju oslovili, aby tieto klubové stretnutia v Bratislave viedla spolu s jednou mamičkou a zároveň v súčasnosti pôsobí ako laická poradkyňa pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Počas rodičovskej dovolenky vyštudovala sociálnu prácu na UK v Bratislave a dnes pracuje ako office manažérka v Nadácii pre deti Slovenska. V pestúnskej starostlivosti má štrnásťročnú Máriu a šestnásťročnú Justínu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozhovory z denníka SME

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 13 807
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 4 299
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 3 893
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 3 500
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 3 145
  6. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 729
  7. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 594
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 306
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezident Peter Pellegrini a minister obrany Robert Kaliňák.

Suchú kôrku nahradila iná firma, zákazku za 23 miliónov eur preveruje ÚVO.


a 5 ďalší 2
Mesto Hlohovec.

Zostavili sme rebríček najväčších dlžníkov.


Ekonóm Peter Gonda vysvetľuje, že komunistom sa podarilo u ľudí vyvolať ilúzie o nízkych cenách.

Prvky socializmu ostali v hlavách ľudí doteraz.


28
Jozef Krošlák

V minulosti bol hovorcom premiéra Vladimíra Mečiara.


TASR a 1 ďalší 45
reklama
  1. Janka Bittó Cigániková: Klamstvá o interrupciách. Naleteli ste aj vy?
  2. Andrea Podešvová: Je nevera vždy zrada, alebo niekedy len volanie o pomoc?
  3. Tomáš Mikloško: 8 prekvapivých faktov o vzťahoch, ktoré zmenia váš pohľad na lásku
  4. Zdravotní Klauni: Otec, bezpečný prístav dieťaťa v nemocnici
  5. Tomáš Mikloško: 11 vecí, ktoré ničia naše vzťahy – a ako to zmeniť
  6. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  7. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  8. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 27 306
  2. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 18 347
  3. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 17 913
  4. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 16 830
  5. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 10 753
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 631
  7. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 5 419
  8. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 5 374
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  2. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  3. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  4. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  5. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  6. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  7. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  8. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
SkryťZatvoriť reklamu