Vždy sa oplatí pomôcť

Pre prácu v Hasičskom a záchranárskom zbore som sa rozhodla napriek tomu, že mám vyštudovanú environmentalistiku. Vždy som túžila po vzrušujúcom povolaní, kde sa každý deň deje niečo nové. Ako operačná dôstojníčka riadim záchranárske výjazdy cez telefón, nikdy neviem, čo ma počas pracovného dňa čaká, takže rozhodne sa nemôžem sťažovať na stereotyp.

Okrem toho mám rada kontakt s ľuďmi, cítim sa dobre, keď môžem niekomu pomôcť. Aj keď pri mojom povolaní sa treba psychicky vyrovnať aj s tým, že občas prídu situácie, keď sa už pomôcť nedá.

Spomínam si napríklad na dopravnú nehodu, keď muž, ktorý práve vyšiel z domu, havaroval. Priamo pred očami svojich susedov a príbuzných. Bohužiaľ, kým prišla na miesto zásahová jednotka, už nežil. Spočiatku som si myslela, že sa s takýmito situáciami nedokážem vyrovnať, ale skúsenejší kolegovia mi povedali: Aj keď všetky životy nezachrániš, vždy sa oplatí pomôcť. Tejto zásady sa snažím držať.

V komunikácii s ľuďmi, ktorí k nám volajú, aby nás informovali o dopravnej nehode, domácom požiari alebo inom nešťastí, sa snažím zachovať rozvahu a pokoj. Ak je dotyčný v šoku, je dôležité klásť mu jednoduché a stručné otázky, lebo tie zložitejšie by nedokázal spracovať. Bez ohľadu na to, koľko adrenalínu sa vám pritom vyplaví do krvi, treba vždy reagovať pozitívne, dať ľuďom pocit, že im môžete byť oporou.

Niekedy som z toho unavená, ale nemenila by som. Našťastie, mám okolo seba skvelú rodinu, kamarátov a kolegov, ktorí ma dokážu podporiť a stále chodím do práce veľmi rada.

Autor: Spracovala Katarína Lešková