Chateau Palugyay pili už na Titanicu

V tomto roku 15. apríla sme si pripomenuli sté výročie od potopenia Titanicu. Luxusná loď poskytovala všetky pôžitky toho obdobia, dobré vína a sekty nevynímajúc. V súvislosti s Titanicom je najčastejšie spomínanou značkou šampanské Heidsieck. Vo svete je menej známe, že na palube Titanicu sa nachádzali aj vína od jedného z našich najväčších obchodníkov s vínom Chateau Palugyay, a to vrátane sektu. Vysvetlenie, prečo na najluxusnejšej lodi tých čias bolo práve bratislavské víno a sekt, nájdeme v našej histórii.

Ako sa to celé začalo

Jacob Palugyay začal podnikať v roku 1844. Otvoril si reštauráciu na Železnej studničke a od toho dňa jeho kariéra nabrala rýchly spád. Najprv prevzal reštauráciu U zeleného stromu (dnešný Carlton), o ktorej sa písalo vo viedenskej aj peštianskej tlači a bola označená ako najlepšia adresa v Rakúsko-Uhorsku. Postupne si vybudoval klientelu, vďaka ktorej neskôr prenikli jeho vína na všetky významné európske dvory.

Pre značku Chateau Palugyay však bola Európa primalá, a tak začal úspešne prenikať aj do Indie, Číny, Mexika. Jeho vína boli na všetkých zaoceánskych lodiach smerujúcich do New Yorku. Podľa dobových prameňov vína Chateau Palugyay nechýbali ani na Titanicu. Jacob Palugyay vyrábal svoje vína z viacerých oblastí Uhorska, no preukázateľne vlastnil aj vinohrad v Bratislave. Okrem sektu sa veľkej popularite tešili aj palugyayove vína Prešporský rizling a Račianske červené. Oprávnene sa dá predpokladať, že surovina na výrobu sektu pochádzala práve z týchto vinohradov. Dosvedčuje to aj neodškriepiteľná skutočnosť, že prvým mestom mimo Francúzska, kde sa začali vyrábať sekty klasickou šampanizáciou, bola Bratislava.

Zabudnuté názvy

Nebola to náhoda. Vinohrady okolo Bratislavy poskytovali dostatok vhodnej suroviny práve na výrobu sektov. Na rozdiel od Champagne tu neboli vysadené klasické odrody, ako sú Chardonnay, Pinot blanc, Pinot noir či Pinot mennier. Podľa archívnych prameňov vo vinohradoch v okolí Rače či Vajnôr sa dali nájsť najrôznejšie odrody, ktoré sa tu osvedčili a pestovali po stáročia. Dnes ich názvy už takmer nikomu nič nehovoria.

Medzi najstaršie patrili cinifádl a honigle, ktoré pod názvami Ciroboty a Melituly spomína už Matej Bel, v prvej polovici 18. storočia. Okrem nich aj odrody, ako sú seredle, šintafské, lipa (Rizling rýnsky), trajksle (Chrupka biela a červená) a mnohé ďalšie.

Ku koncu 20. storočia sem začínajú prenikať aj novšie odrody ako Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Silvánske zelené a Modrý Portugal. Bohužiaľ, rok 1890 znamenal nástup fyloxéry a tým aj zdevastovanie vinohradov a zánik mnohých odrôd. V obnovených viniciach sa uplatnili odrody ako Furmint, Ezerjó, burgundské odrody, Tramín či Oporto. Uvádza sa aj Chasselas. Prvé miesto však patrilo neodmysliteľnej Frankovke modrej.

Asi to bola kupáž

Z akých odrôd bol vyrobený sekt, sa asi už nedozvieme, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to bola nejaká kupáž. Nedá sa vylúčiť, že bola založená na rizlingu. Možno predpokladať, že tieto sekty mali iný charakter ako Champagne. Aromatickejšie odrody, pôsobivé kyselinky (preto ten rizling), no hlavne väčšina týchto sektov obsahovala viac či menej cukru. Boli živšie, voňavejšie a príjemne sa dali piť. Vo všeobecnosti v tom čase bolo v sektoch viac cukru ako dnes. Možno aj to bol dôvod, prečo sa výroba sektov v Bratislave rozmohla. Po pánoch Johannovi Fischerovi a Michaelovi Schönbauerovi, ktorí neskôr predali svoj podnik rodine Hubertovcov, sa slávnymi značkami v monarchii stali aj značky Lenart & Laban a hlavne Chateau Palugyay, ktoré sa stalo až takým slávnym, že sa spolu s francúzskym Heidsieckom ocitlo na palube Titanicu.

Ani zloženie tohto vína nepoznáme, ale môžeme predpokladať, že bolo založené na niektorej z odrôd Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Veltlínske zelené, alebo aj niektorom z burgundov. V tradícii výroby sektu Chateau Palugyay dnes pokračuje spoločnosť Villa vino Rača. Tradíciu si ctia viac, ako sa možno zdá na prvý pohľad. Kupáž základného vína pre sekt Chateau Palugyay je zostavená z odrôd Rizling rýnsky a Rulandské biele, ktoré sa historicky v Rači pestovali. V prípade rizlingu už dávno pred fyloxérou.

Ako vyzerá dnes?

Celé generácie našich predkov vedeli, že okrem Frankovky modrej do Rače patrí aj Rizling rýnsky. Kvalita sa nakoniec presadí vždy a dnes tak často používané slovo terroir v tomto svetle dostáva úplne iný rozmer. Pochopiteľne, že vývoj sa nezastavuje, a tak na rozdiel od pôvodného sektu Chateau Palugyay, ktorý bol v spracovaní demi sec, ten dnešný je v spracovaní brut.

Okrem pôvodnej klasiky, založenej na odrodách Rizling rýnsky a Rulandské biele v spoločnosti Villa vino Rača, skúšajú aj nové kupáže – ide o Rulandské biele a Chardonnay a taktiež plánujú výrobu ružového sektu. Menej potešiteľnou informáciou je však objem výroby. Sekt Chateau Palugyay možno označiť za butikovú záležitosť, a tak je väčšinou vypredaný.

História Chateau Palugyay

S myšlienkou vyrábať nový druh vína, šumivé víno, prišiel syn Jakuba Palugyaya, Jozef, ktorý bol na skusoch v Paríži a šampanské mu tam zjavne zachutilo. Palugyayovcom ako mimoriadne nadaným obchodníkom sa podarilo svoj sekt Chateau Palugyay predávať okrem významných európskych dvorov aj v Mexiku, USA, Japonsku, Číne a Austrálii. Sekt Chateau Palugyay bol na palubách lodí, ktoré smerovali do Afriky, Južnej a Severnej Ameriky, najčastejšie do New Yorku, kam mal namierené aj Titanic.

Vína a sekty Chateau Palugyay boli naozaj všade. Známy maďarský spisovateľ Mór Jókai spomenul v dobovej tlači príbeh dvoch uhorských obchodníkov, ktorí si v indickej Kalkate objednali najlepšie Bordeaux a dostali fľašu Chateau Palugyay s vysvetlením, že Chateau Palugyay je vraj najlepšou lokalitou bordeauxského vinohradníckeho regiónu.

Autor: Tibor Vittek