Nenadarmo sa hovorí, že od určitého veku má každý takú tvár, akú si zaslúži. Ľudia, ktorí žijú pokojným vyrovnaným životom, mávajú viditeľne menej vrások a o poznanie kvalitnejšiu pleť ako ich vystresovaní vrstovníci.
Podľa dermatologičky Michaely Dubčekovej nám môže dlhodobý stres pridať na výzore aj desať rokov. „V mojej ambulancii vídavam tridsaťročné ženy, ktoré pracujú v náročných manažérskych profesiách a vyzerajú na štyridsať, alebo štyridsiatničky, ktoré majú pleť ako päťdesiatročné,“ tvrdí.
Prečo je to tak? Na vine je nadmerné množstvo adrenalínu, ktoré sa vyplavuje pod vplyvom dlhodobého stresu. Tento hormón zužuje cievy, a tak zhoršuje prekrvenie. Organizmus sa snaží tejto situácii čeliť tak, že prednostne zásobuje krvou dôležité vnútorné orgány, aby boli zachované základné vitálne funkcie.
Periférny krvný obeh, ktorý okrem iného zásobuje aj cievy v pokožke, však trpí. Pleť je horšie prekrvená, a preto aj horšie zásobená dôležitými živinami a kyslíkom. Zároveň sa z nej horšie odbúravajú toxické látky. Metabolizmus kožných buniek je celkovo oslabený, pokožka je mdlá, ochabnutá a tvorí sa na nej viac vrások.
Jednoducho, vyzeráme strhane. Okrem toho stres zasahuje aj potné žľazy, nadmerne sa potíme, a preto viac strácame vodu. Prichádza k poškodeniu hydrolipidovej rovnováhy v koži, čím sa oslabuje jej ochrana proti vonkajším vplyvom.
Keď telo trpí
Keďže dlhodobý stres narúša imunitný systém, najhoršie sa podpisuje na pokožke psoriatikov a pacientov s ekzémami. „Ak máte tieto ochorenia vo svojej genetickej výbave, tak sa pod vplyvom dlhodobej stresovej záťaže aktivujú,“ vysvetľuje Michaela Dubčeková.
Ku kráse nám určite nepridá ani fakt, že stres celkovo zhoršuje náš zdravotný stav. Všetky neduhy, ku ktorým máme geneticky podmienené sklony, vyplávajú pod jeho vplyvom na povrch – cukrovka, ochorenia štítnej žľazy, rôzne autoimunitné ochorenia... Navyše sme pri celkovo oslabenej imunite náchylnejší na rôzne herpetické a bakteriálne infekcie.
Jediným východiskom je tento škodlivý proces čím skôr zastaviť. Michaela Dubčeková odporúča v prvom rade dbať na dostatočný spánok: „Dôležité je neponocovať, ak je to možné, ísť spať pred polnocou, aby sme využili na dôkladnú regeneráciu takzvaný REM spánok.“
Vystresovanej pokožke môžeme okrem toho pomôcť dôkladnou hydratáciou, nielen hydratačnými krémami, ale predovšetkým zdravým pitným režimom. Dôležité je aj jej prekrvenie. Môžeme ho docieliť aktívnym pohybom, najlepšie aeróbnym tréningom alebo odbornými masážami.
Michaela Dubčeková pokladá za ideálne dlhé prechádzky na čerstvom vzduchu, pri ktorých dosiahneme optimálnu tepovú frekvenciu na zdravé prekrvenie a zároveň do seba dostaneme poriadnu dávku kyslíka.
Aby mal pohyb omladzujúci efekt, fyzická záťaž by mala byť primeraná našej kondícii a pravidelná. Ideálna je polhodinka denne. Priveľa fyzickej záťaže nám môže skôr uškodiť, ako pomôcť. „Fyzický stres býva rovnako škodlivý ako psychický,“ upozorňuje Dubčeková a ako odstrašujúci príklad udáva niektoré vrcholové športovkyne, napríklad fitnesky a kulturistky, ktoré síce majú svalnaté telá, ale zároveň predčasne zostarnuté tváre.
Dôležité je, aby bol pohyb pre nás predovšetkým radosťou a relaxom. Ak ho vnímame ako povinnosť a sme príliš orientované na výkon, riskujeme ďalšie vyplavovanie adrenalínu, a to rozhodne nepotrebujeme.
Ďalším dôležitým faktorom je zdravá strava bohatá na antioxidanty. „Ženy, ktoré trpia stresom, mávajú často zlé stravovacie návyky,“ upozorňuje Dubčeková. Buď jedia príliš málo a sú vychudnuté, alebo psychickú záťaž zajedajú a sú obézne. Jedno aj druhé viditeľne pridáva pleti roky navyše.
Aby pokožka predčasne neochabovala, mali by sme sa, najmä ak už máme po štyridsiatke, vyvarovať veľkých hmotnostných výkyvov. Ideálne je udržiavať si optimálnu hmotnosť, čo rozhodne neznamená, že by sme mali byť vychudnuté.
Ak totiž množstvo tuku v ženskom tele klesne pod hranicu dvadsiatich percent, klesá hladina ženských pohlavných hormónov estrogénov, čo tiež prispieva k predčasnému starnutiu.
Myseľ dokáže zázraky
Najúčinnejší antiageingový efekt však dosiahneme pokojnou vyrovnanou mysľou. Aby sme si takú dokázali udržať, mali by sme sa vyvarovať extrémnej záťaži. Ak je pre nás takýto stav chronický, možno je načase zmeniť niečo k lepšiemu.
Vo všeobecnosti platí, že ľudia, ktorí sa cítia ako obete vonkajších okolností, sú vždy nespokojnejší a podráždenejší ako tí, čo majú život pevne pod kontrolou. To neznamená, že by sme mali všetko naokolo riadiť a dirigovať.
Lepšie urobíme, keď sa budeme konštruktívne venovať len tým veciam, na ktoré máme priamy dosah, a každú psychickú námahu vykompenzujeme primeraným relaxom. Keď sa vám to pri najlepšej vôli nedarí, jedným z dostupných riešení je vyskúšať si autogénny tréning u psychológa.
. „Existujú psychologické postupy, ktorými sa dá dosiahnuť lepšie ovládanie mysle,“ radí Dubčeková. „To znamená, že sa pomocou nich dokážeme odstrihnúť od problémov v čase, keď ich práve aktívne neriešime.“
Ak práve sedíme s priateľmi v reštaurácii alebo na koncerte, je zbytočné premietať si v hlave katastrofické scenáre z pracovného prostredia. Vôbec si neoddýchneme a okrem toho aj tak nič nevyriešime.
Keď sa nevieme ani za svet zbaviť negatívnych myšlienok, môžeme vyskúšať malé meditačné cvičenie. Zavrime oči a skoncentrujme sa na svoj dych. Myseľ sa tak automaticky upokojí a vyčistí, lebo nie je možné venovať pozornosť stresujúcim myšlienkam a zároveň sledovať svoje nádychy a výdychy.
Skrášľovacie myšlienky Audrey Hepburnovej
Táto slávna herečka si dokázala udržať mladistvý pôvab aj v babičkovskom veku. Celý život sa pridŕžala týchto zásad:
- ak chceš mať peknú tvár, usmievaj sa na ľudí
- ak chceš mať pekné oči, pozeraj sa na krásne veci
- ak chceš mať pekné ústa, hovor láskavé slová