Bojíte sa piatka trinásteho?

Neudialo sa v podstate nič extra nezvyčajné, akurát som dostala defekt, pneumatika na „minďár", nemohla som na nej prísť ani do servisu. Manželovi som sa nevedela dovolať, kamarátom sa mi podarilo až po tom, čo mi zastavil nepríjemný chlapík s prihlúplymi rečičkami...

Nakoniec prišla moja milovaná pomoc, a napriek tomu, že bolo extra hnusné počasie, počas ktorého sme museli nahodiť rezervu, po príchode domov som zistila, že som si kľúče aj telefón zabudla u manžela v aute. Takže ma musel opätovne prísť zachrániť a do toho všetkého sme sa večer ešte pohádali pre moju roztržitosť... Jednoducho deň blbec. Dátum v kalendári alebo postavenie planét zrejme na vine neboli. Alebo, že by predsa?

Marija S., Trnava

V piatok trinásteho sa stalo skutočne čosi nezvyčajné. V tento deň sme sa totiž po vzájomnom dvojročnom okukávaní dali s manželom dokopy. Presne si to pamätám, ako ma chytil pred kinom za ruku a dali sme si prvú pusu. Dodnes spomíname, akí sme boli obaja nervózni a zároveň šťastní... Keď nám padne výročie práve na piatok trinásteho, tak sa len pousmejeme, nám priniesol tento deň šťastie.

Lujza J., Selce

Pre mňa sú piatky trinásteho fajnové dni, teším sa na ne, pretože každý piatok trinásteho máme zo základnej školy stretávku v rybárskej bašte. Nikdy neprídu všetci, ale silné jadro vždy zostáva.

Milan H., Hodonín

Piatok trinásteho? Celkom obyčajný deň. Zato moja kamarátka je veľmi poverčivá. Možno ju poznačila zlá skúsenosť, keď sa jej raz v tento deň lepila smola na päty – ráno zaspala do práce, keď konečne prišla, suseda jej telefonovala, že ich vytápa a nech to okamžite príde riešiť! A cestou domov jej v električke ukradli peňaženku s dokladmi a kartami. Odvtedy si Marika vždy v piatok trinásteho vypisuje dovolenku a celý deň relaxuje doma. Zatiaľ sa jej to osvedčilo.

Daniela P., Stupava

Nikdy som nepociťoval, kedy je práve magický deň piatok trinásteho, a predsa na jeden nezabudnem do konca môjho života. Bolo to pred pár rokmi, keď som išiel z práce po rovnakej ceste ako vždy, ale niečo bolo iné. Bola tam ona. Ani neviem ako, pohľad mi padol práve na ňu – bola neobyčajná, jednoducho nádherná. Zastal som na neďalekom parkovisku a išiel ju hľadať.

Nevedel som, či ju chcem ešte raz zbadať, prihovoriť sa jej alebo ju pozvať na kávu, ale niečo som spraviť musel. A spravil som dobre, inak by som si to vyčítal do konca svojho života a dnes nemám ani moje tri krásne deti. Nuž, myslíte si správne, dnes sme manželia, predchádzal tomu však jeden neuveriteľný deň, a to práve piatok trinásteho.

Keď som ju zbadal, nebola sama, čakala na niekoho v kvetinárstve. Keď som tam vošiel, neprestajne sa objímali asi päť minút vkuse. Sklamaný som sa vracal späť do auta, keď som si všimol, že niekto za mnou uteká.

Keď ku mne prišla, bola celá zadychčaná, ale aj tak bola nádherná. Podala mi do ruky peňaženku, ktorá mi zrejme vypadla cestou a usmiala sa na mňa ako anjel. Neváhala ani minútu a spýtala sa ma, či si za to nezaslúži zmrzlinu. Práve vtedy sa za ňou zjavil ten chlapík, tak som jej povedal, že ju čaká a asi by sa dotyčný hneval...

Na to sa len zasmiala a povedala, že je to jej brat, ktorý práve pricestoval z Ameriky. Neváhal som a kúpil som jej tú najlepšiu zmrzlinu v meste. Postupne sme chodili na zmrzlinu každý deň a teraz po rokoch manželstva, vždy, keď je piatok trinásteho, jej prinesiem z práce veľkú porciu zmrzliny, ktorú potom spolu pri telke vyjedáme.

Zrejme sa neprekvapíte, keď vám poviem, že práve v tento deň nám strážia deti svokrovci a my ho máme len pre seba. Takže možno je to zakliaty deň, ale mňa zaklial len nevýslovnou láskou k Zuzke.

Števko U., Rudno nad Hronom

Piatok trinásteho je pre mňa na počudovanie mnohých šťastný deň. Vždy sa mi v tento deň stávajú len samé príjemné veci. Či už mi vyjde obchod alebo dostanem dobrú známku. Kvôli tomuto dátumu by som nič nerušila, práve naopak – trinásť je pre mňa šťastné číslo. Trinásteho mám meniny a tridsiateho prvého narodeniny. Trinástka ma sprevádza mojím životom už dosť dlho a zatiaľ len a len so šťastím. Dúfam, že to tak aj navždy ostane...

Lucia B., Kuzmice

Na piatok trinásteho mám len jeden nepríjemný zážitok, a to keď som mala devätnásť rokov a išla som odprevadiť svojho vtedajšieho priateľa na autobus do Nemecka. Bola som prvý rok na výške v Bratislave a veľmi som to tam nepoznala.

Cestu na autobusovú stanicu som našla – popýtala som sa, ako sa tam spojmi dostanem. Ale aj tak som na autobus čakala na zlej zastávke a ten nechodil a nechodil... Keďže bola silná zima a ja som pravdaže chcela vyzerať pred priateľom sexi, obula som si skôr imidžové topánočky ako účelové.

Celá som však od snehu premokla, a keď som sa konečne dostala na stanicu, aj tak som s frajerom strávila do odchodu len desať minút. Celá nešťastná som sa vrátila na internát, ale aby toho nebolo málo, keď som si bola niečo kúpiť na pumpe, šmykla som sa na mokrých kachličkách a roztrhla si nohavice.

Okrem toho sa mi podarilo po ceste vytratiť z peňaženky doklady, ale tie sa mi našťastie ešte v ten deň vrátili. Večer som sa potom len smiala, že ten piatok trinásteho mohol dopadnúť aj horšie. A viete čo? O týždeň som dostala riadnu angínu. Že by z tých premoknutých topánok? Dávno mám už po vysokej škole, ale na tento deň nezabudnem nikdy.

Janka Z., Záriečie

Autor: Spracovala Miroslava Mihaličková