Možno ste sa aj vy niekedy vydali na „voňavú misiu“ – pomôcť kamarátke s výberom nového parfumu, no neúspešne. Zatiaľ čo jedna nadšene vdychovala vôňu fialiek, druhá zamračene krčila nos, pretože sa jej v pamäti objavila scénka z Veľkej noci, keď v kvetovaných šatočkách uháňala pred otcom, aby sa jej napokon aj tak ušla nádielka v podobe korbáča a fialkovej voňavky. Každý máme skrátka iné „čuchové chute“. Môžu za to naše skúsenosti s jednotlivými vôňami.
Čuchové bunky a banky
„Vône sa dostávajú do tela prostredníctvom čuchových buniek a smerujú do čuchového mozgového centra, ktorý je uložený hneď vedľa limbického systému, a ten je zodpovedný za naše emócie,“ vysvetľuje aromaterapeutka Monika Véghová.
Niektorí odborníci tvrdia, že všetky pachy sú neutrálne a to, či je nám daná vôňa príjemná, alebo nie, závisí od situácie, v akej danú arómu ucítime. Už od narodenia si tak vytvárame akúsi banku vôní, z ktorých každá má v sebe určité emocionálne posolstvo.
„Pachová pamäť sa vytvára v situáciách s výrazným emočným zafarbením. Nehrá pritom rolu, či ide o kladné, alebo záporné emócie, dôležitá je ich intenzita. Každý má preto svoju vôňu lásky, strachu, nenávisti či šťastia,“ opisuje Igor V. Sakov vo svojej knihe Vône pre dušu.
Je zaujímavé, že prostredníctvom čuchu získavame o vonkajšom svete len okolo dvoch percent informácií, pričom vďaka zraku je to približne 90 percent. Čo sa však týka pamäti, po roku vraj zabudneme až 95 percent informácií, ktoré sme získali zrakom a len 20 percent tých, ktoré majú pôvod v čuchových bunkách.
Vône si zapamätáme aj vďaka tomu, že pobudneme v ich prítomnosti dlhší čas, pričom pachové asociácie sa nám neskôr vybavia v podobe predstáv. Okrem toho sa čuchová informácia dostáva aj do oblasti chuťového centra. To je dôvod, prečo nám jedlo s plným nosom chutí inak, respektíve sa sťažujeme, že je úplne bez chuti.
Čo dokážu arómy
Z evolučného hľadiska je práve čuch jedným z našich najdôležitejších zmyslov. Vďaka nemu vieme zistiť, či môžeme určitú vec skonzumovať, alebo sa jej oblúkom vyhnúť. „Hovorí sa, že žiadna vôňa nie je bezvýznamná,“ vysvetľuje aromaterapeutka Véghová a zároveň dodáva, že vône môžu mať rozličné účinky, „môžu na nás pôsobiť upokojujúco, protistresovo, povzbudzujúco, proti strachu, dokonca sa môžu využiť aj na liečbu závislosti.
Prírodné éterické oleje majú účinok nielen na našu psychiku, ale aj na ľudský organizmus – napríklad môžu znížiť tlak či pôsobiť proti bolesti.“ Ako sa píše v magazíne Psychology Today, vôňa môže mať vplyv aj na pamäť pri učení. Stačí si vraj privoňať počas skúšky alebo testu k rovnakej vôni, akú sme cítili počas učenia, a informácie nám zrazu prídu na myseľ.
Monika Véghová odporúča na tento účel nakvapkať si na vreckovku pár kvapiek bazalky, rozmarínu alebo mäty. O dôležitosti čuchu vie svoje aj takzvaný voňavý marketing, ktorý sa začína vo svete obchodu čoraz viac využívať.
Prvý americký „voňavý billboard“ predstavoval obrovský kus šťavnatého mäsa, ktorý voňal ako čerstvo ugrilovaný steak. Mohol za to ventilátor, ktorý bol zozadu pripevnený na billboarde a rozprašoval lákavú arómu do celého okolia. Voňavý marketing sa využíva aj v obchodoch, aby tam ľudia pri príjemnej vôni strávili čo najviac času, a teda aj čo najviac nakúpili.
Kto má lepší nos
Podľa čoho si vybrať tú pravú vôňu? Ak sa rozhodnete vyskúšať čarovné účinky aromaterapie, siahnite radšej po prírodných esenciálnych olejoch, pretože chemické napodobeniny nemajú rovnaké účinky ako tie originálne.
Odborníčka tvrdí, že väčšinou sa nám podarí intuitívne siahnuť po takej vôni, akú práve v tej chvíli potrebujeme. Podobne to funguje aj pri parfumoch. „Myslím si, že aj tie si človek vyberá podľa toho, ako sa v danej chvíli práve cíti. Preto sa nám môže ľahko stať, že nám určitá vôňa vonia príjemne v určitom období, ale neskôr už nie,“ vysvetľuje Monika Véghová.
Obyčajný človek dokáže rozlíšiť až 4000 pachov, pričom ľudia pracujúci v parfumovom biznise aj 10 000. Možno ste si aj na vlastnom nose všimli, že ženy vnímajú vône o čosi citlivejšie ako muži. „Naše čuchové bunky sa vekom trochu menia. Napríklad deti sú oveľa citlivejšie, preto ak im robíte voňavý kúpeľ, treba použiť oveľa menej éterického oleja.
Ľudia by síce mali mať časom vycibrenejšie nosy, ale, žiaľ, prostredím a všetkým, čo na nás vplýva, máme čuchové bunky skôr zanesené, už necítime ako voľakedy. Veď dnes sa pridávajú chemické vône takmer všade, či už sa umývame, natierame, alebo len perieme bielizeň. Sme obklopení veľkou zmesou pachov, preto ľudia akoby strácali schopnosť rozoznať vône,“ dodáva Véghová.
Recepty do aromalampy
Radí aromaterapeutka Monika Véghová:
- na podnietenie fantázie: kvapka ylang-ylang extra a 4 - 5 kvapiek grepu
- na intuíciu: 2 kvapky santalového dreva, kvapka ylang-ylang extra a 3 kvapky grepu
- pre lepšiu komunikáciu: kvapka petit grain, 2 kvapky geranium a 3 kvapky mandarínky červenej
- pri panike: 2 kvapky neroli (pomarančového kvetu) a 4 kvapky pomaranča
- na uvoľnenie pri strese, po práci: kvapka benzoe, 2 kvapky geranium, 3 kvapky bergamotu
- na spánok: 3 kvapky levanduľa, 2 kvapky neroli
- pri strachu (aj pre deti): 1 - 2 kvapky cédra, 2 kvapky geranium a 2 kvapky neroli
- pre pocit šťastia: 1 - 2 kvapky vanilky a 4 kvapky grepu
- na kreativitu: kvapka ylang-ylang extra, kvapka muškátovej šalvie a 3 - 4 kvapky grepu
- na osvieženie: 3 kvapky mäty piepornej a 4 kvapky citrónu
- na aktivitu: 2 kvapky bazalky, kvapka rozmarínu a 3 kvapky mandarínky červenej
- na vzpruženie (účinky na psychiku podobné ako káva): 2 kvapky bazalky, 3 - 4 kvapky bergamotu – možno si ich nakvapkať aj na vreckovku ako prvú pomoc pre študentov a prednášajúcich
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
