Peľová sezóna štartuje

S príchodom jari a zobúdzaním prírody sa v ovzduší vyskytuje aj väčšia koncentrácia peľu, ktorá súvisí s kvitnutím stromov a rastlín. Najviac to pociťujú alergici, ktorých zdravotný stav sa môže rapídne zhoršovať. Nádchy, svrbenia očí či sťažené dýchanie trápia v tomto období nejedného pacienta.

Polinózy, teda peľové alergie, patria podľa informácií Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici medzi najčastejšie prejavy alergie a podľa štatistických údajov nimi trpí viac ako tretina populácie. Agresivita peľových zrniek je rôzna a závisí od viacerých faktorov.

„Všeobecne možno povedať, že podmienky na vznik polinózy ovplyvňuje vysoká produkcia peľu, veľkosť peľových zrniečok a, samozrejme, aj meteorologické faktory, ako sú prúdenie a teplota vzduchu, vlhkosť, dážď a dĺžka slnečného svetla,“ vysvetľuje Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia RÚVZ v Banskej Bystrici.

„Peľ sa vyskytuje v ovzduší počas celého roka vrátane zimných mesiacov, no vtedy len vo veľmi nízkych koncentráciách a ťažkosti spôsobuje len ojedinele.“

Skôr, ale miernejšie

Odborníci vedia odhadnúť, aký bude rok 2012 pre alergikov. Objavujú sa už prvé prognózy. „Tohtoročná peľová sezóna bude dosť netypická, pretože je poznačená veľkými výkyvmi teplôt už od začiatku roka,“ informuje Lafférsová.

„Výrazné oteplenie v januári vyvolalo v teplejších oblastiach skoré kvitnutie liesky a už v druhej januárovej dekáde prví pacienti plnili ambulancie alergiológov.“

Prudké ochladenie koncom januára kvitnutie liesky síce trochu pozastavilo a alergikom prinieslo úľavu, ale už v závere februára sa vplyvom oteplenia opäť rozbehlo. Potom prišla tuhá zima a priniesla prísľub pokojnejšieho priebehu alergií.

Čo je to PIS?

Pod skratkou PIS sa skrýva pomenovanie peľová informačná služba, teda monitorovacie stredisko, ktoré zaznamenáva výskyt peľu v ovzduší. Na Slovensku máme takéto strediská v šiestich mestách – v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Žiline, Trnave a Nitre. Tieto stanice napomáhajú lepšie zmapovať priebeh peľovej sezóny na Slovensku.

„Celkové denné koncentrácie peľu prvých drevín budú na juhu Slovenska nižšie ako v uplynulom roku, pretože ich ovplyvnili spomínané mrazy,“ ubezpečuje Lafférsová.

A aká je aktuálna situácia? „V tomto období aj v chladnejších oblastiach Slovenska naplno kvitnú jelše a liesky, začali kvitnúť bresty, vŕby, topole, tisy a cyprušteky v parkových a záhradných výsadbách.“

V druhej polovici marca sa teploty vyšplhali až príliš vysoko na toto ročné obdobie, čo bude mať výrazný vplyv na urýchlenie kvitnutia ďalších drevín. Dá sa teda predpokladať, že koncentrácia peľu v ovzduší sa začne zvyšovať.

Najhoršia je ambrózia

Peľ je najčastejším spúšťačom alergických reakcií. „Jeho výskyt v ovzduší priamo ovplyvňuje klinické príznaky alergie, pričom existuje priamy vzťah medzi množstvom peľu a závažnosťou symptómov,“ hovorí Janka Lafférsová.

„Najmä agresívny peľ invázneho druhu ambrózia v posledných rokoch výrazne zvyšuje podiel na vzniku alergií.“ Podľa slov odborníčky medzi najvýznamnejšie peľové alergény patrí peľ prvých jarných drevín, ako sú breza, jelša a lieska, od mája sa objavuje peľ tráv z čeľade lipnicovitých a v závere leta peľ paliny a už spomínanej ambrózie.

Netreba však okrem peľových alergénov zabúdať ani na vzdušné alergény, najčastejšie ide o spóry húb – plesní. V uzavretých priestoroch zase vedia spôsobiť ťažkosti alergikom roztoče, ktorých alergény sa naväzujú na prachové častice a s nimi sa dostávajú do dýchacích ciest.

Mesto je kritické

Viete, prečo počet alergických ochorení v poslednom období narastá, aj keď peľ z kvitnúcich rastlín sa v ovzduší nachádzal aj v minulosti? Dôvod je prozaický. Súčasný stav životného prostredia a náš životný štýl.

Istú úlohu hrajú aj dedičné faktory, ale netreba zabúdať ani na znižovanie imunity organizmu a jeho precitlivenosť na vonkajšie prostredie. „Platí, že mestské prostredie je pre alergika problematickejšie,“ priznáva Lafférsová.

„Koncepčným prístupom však môžeme prispievať k znižovaniu výskytu peľových alergénov v ovzduší. Už pri zazeleňovaní miest a obcí treba riešiť dôležitosť výsadby vhodnou zeleňou, udržiavanie a kosenia trávnych porastov, eliminovať neudržiavané plochy, na ktorých rastú burinové spoločenstvá.“

Odborníčka tiež zdôrazňuje dôležitosť dostupnosti presných a včasných informácií o peľovej situácii. Lekárovi umožnia presné diagnostikovanie ochorenia, vhodné dávkovanie a včasné začatie liečby. Alergickému pacientovi zase informácia o výskyte zvýšeného množstva „jeho“ peľu v ovzduší umožní účinnejšie zvládať ochorenie.

Ako delíme peľové obdobie?

Peľová sezóna sa z alergiologického hľadiska delí na tri základné obdobia. Informovala nás o nich Janka Lafférsová, koordinátorka peľovej informačnej služby.

• jarné obdobie (prevláda peľ drevín) – skupina je tvorená prevažne drevinami kvitnúcimi ešte pred olistením. Toto obdobie sa začína kvitnutím liesky a jelše. Za najsilnejšie alergény považujeme brezu, jelšu a liesku. Po nich nasleduje hrab, jaseň, buk, dub a dreviny z čeľade olivovitých.

• letné obdobie (prevláda peľ tráv) – počas letných mesiacov by si alergici mali dávať pozor na trávy z čeľade lipnicovitých, obilniny, kukuricu, skorocel a pŕhľavu.

• jesenné obdobie (prevláda peľ burín a bylín) – v tomto období ide najmä o palinu a ambróziu, zlatobyľ, skorocel, pŕhľavovité, mrkvovité a lipnicovité rastliny, ale v menšej koncentrácii.

Počas celého roka sa v ovzduší vyskytujú aj spóry húb a plesní. Početne najviac bývajú zastúpené rody Cladospórium a Alternária.